Fotogenetická minorita

V posledných rokoch došlo priamo k inflácii homosexuálne, lesbicky, bisexuálne či transsexuálne ladených filmov, a to i v našich kinách. Teraz sa, naopak, už nejaký čas zdá, akoby nakrúcanie takýchto filmov ustrnulo (jednu z mála výnimiek tvorí Almodóvarova tragikomédia Všetko o mojej matke s dvoma transsexuálmi a jednou lesbičkou).
Počet zobrazení: 1009

V posledných rokoch došlo priamo k inflácii homosexuálne, lesbicky, bisexuálne či transsexuálne ladených filmov, a to i v našich kinách. Teraz sa, naopak, už nejaký čas zdá, akoby nakrúcanie takýchto filmov ustrnulo (jednu z mála výnimiek tvorí Almodóvarova tragikomédia Všetko o mojej matke s dvoma transsexuálmi a jednou lesbičkou).

Ako heterosexuál sa necítim kompetentný pustiť sa do podrobnejšieho historického exkurzu. Filmy, ktoré som na danú tému vlani i pred nejakými dvadsiatimi rokmi videl, ma však inšpirujú k niekoľkým reflexiám a porovnaniam.

Právo slobody V pamäti mi utkvela napríklad dráma Johna Flynna Seržant (1968) s excelentným Rodom Steigerom v titulnej úlohe latentne homosexuálneho muža, ktorý sa snaží chrániť si predstavu, ktorú o sebe má. Táto predstava nie je reálna, je len snom (podobným problémom trpí Marlon Brando alias major Penderton v Hustonovom znamenitom filme Odlesky v zlatom oku z roku 1967). Obe snímky sú brilantnými štúdiami ľudskej osamelosti a vnútornej neistoty, ukrývanými pod maskou siláctva.

Od Reinera Wernera Fassbindera pripomeniem lesbicky motivovaný film Horúce slzy Petry von Kantovej (1972), homosexuálnu melodrámu Pästné právo slobody (1974) a avantgardný, psychologicko-filozoficky originálny príbeh transsexuála s názvom V roku s trinástimi mesiacmi (1978). V prvom z týchto filmov vykresľuje Fasbinder ženu ako utlačovanú bytosť, ktorá však svoje postavenie využíva aj ako nástroj teroru a partnerku chce vlastniť. Film preto vyvolal negatívnu reakciu nielen lesbičiek a feministiek, ale i mnohých heterosexuálnych žien.

V Pästnom práve slobody sú s obdivuhodne neefektnou priamočiarosťou nahí, bozkávajúci sa muži - hlavnú úlohu plebejca, zradeného bohatým milencom, si s gurážou zahral samotný Fassbinder. Ten bol (spolu s Pasolinim) jedným z nemnohých serióznych filmárov, ktorí sa odvážili už v prvej polovici 70. rokov ku svojej bisexuálnej a homosexuálnej orientácii otvorene priznať a hlásiť. V tomto poctivom priznaní k vlastnej prirodzenosti, bez ohľadu na spoločenské riziká a v osobnom nasadení, je možné vybadať i také dôvody, prečo sú ich diela dodnes živé, neobmedzujú sa len na stvárňovanie "tabuizovanej témy", ale majú hlbšiu a všeobecnejšiu účinnosť. Platí to i o poslednom Fassbinderovom filme Querelle (1982) podľa predlohy Jeana Geneta: producent Dieter Schidor tento materiál dlhé roky márne ponúkal na sfilmovanie Polanskému, Schlesingerovi, Scorsesemu i Bertoluccimu (ten sa obával, že by film musel hovoriť o "poézii pohlavného údu" a publikum ho vraj na začiatku 80. rokov nebolo ešte pripravené prijať). Fassbinder film Querelle nakrútil hneď, ako mal čas, v tridsiatich siedmych rokoch, iba tesne pred svojou smrťou, a vytvoril tak dielo, v ktorom ide o podstatne viac než len o "poéziu pohlavného údu". Keď na filmovom festivale v Benátkach režisér Marcel Carné navrhoval, aby hlavnú cenu získal film Querelle, bulvárna tlač obvinila Carného z homosexuálnych pohnútok - umelecké kvality filmu zaujímali málokoho. Dodajme, že zo štyroch spomínaných Fassbinderových filmov je u nás od roku 1993 známy len Querelle, a to jedine v mizernom dabingu.

Pohlavie nemá hranice Kinematografia bola však už v čase Hayesového cenzorského kódexu v USA dosť pozadu za literatúrou. Dashiell Hammet vo svojej knihe Maltézsky sokol, ktorá vznikla v roku 1930, teda desať rokov pred Hustonovou slávnou filmovou adaptáciou, o homosexualite postavy Caira, ktorého vo filme stelesnil Peter Lorre, otvorene hovorí - režisér a scenárista Huston sa však musel vzhľadom na cenzúru uspokojiť iba s náznakmi. Omnoho dôležitejšie však je, že Huston musel kvôli cenzúre vypustiť scénu, kde hrdina, súkromný detektív Spade, donúti vrahyňu Brigid, s ktorou práve nadviazal sexuálny vzťah, aby sa vyzliekla donaha, pretože u nej hľadá ukradnutú bankovku. Absencia tejto scény vo filme je totiž pre pochopenie psychologicko-filozofickej dimenzie diela Maltézsky sokol omnoho podstatnejšia ako homosexualita niektorých postáv.

Americkí gayovia v osemdesiatych rokoch protestovali proti Friedkinovmu thrilleru Cruising. Film je šikovne nakrútenou kriminálnou polemikou. Zhodou okolností som ho už krátko po jeho vzniku sledoval na videu, okrem iného tiež s jedným svojím homosexuálne orientovaným kamarátom, a nikomu, ani jemu, na rozdiel od amerických gayov, vôbec nenapadlo, že tento thriller nejako uráža homosexuálnu menšinu. Umelecký a spoločenský význam Friedkinovho filmu býva preceňovaný, najmä v kontraste s už spomenutým Fassbinderovým filmom Querelle, ktorý vznikol v približne rovnakom čase.

V tejto súvislosti sa vynára i otázka podivných meradiel pre prístupnosť filmov s homosexuálnymi motívmi. Napríklad v Paríži bol vtedy Friedkinov Cruising prístupný až od 18 rokov, zatiaľ čo psychologicky náročnú Fassbinderovu drámu Querelle tam mohli vidieť už trinásťročné deti - a to len preto, že Cruising pôsobí vizuálne naturalistickejšie ako omnoho viac štylizovanejší Fassbinderov film.

Americký herec Marlon Brando kedysi vyhlásil, že pohlavie je preňho niečím, čomu chýbajú pevné hranice, a že on sám má za sebou - rovnako ako celý rad mužov - tiež niekoľko homosexuálnych skúseností a vôbec sa za ne nehanbí. Nie je však vylúčené, že Brando nehovoril úplne vážne a svojím priznaním sa k vlastným homosexuálnym skúsenostiam mienil iba provokovať netolerantnú a pokryteckú heterosexuálnu väčšinu.

Doba antických Grékov, keď bola pohlavná náklonnosť filozofov k pôvabným mladíkom považovaná dokonca za spoločenské privilégium, je dávno preč. Súčasná západná civilizácia si zvykla považovať sexuálne vzťahy osôb rovnakého pohlavia za čosi nenormálne, ale zároveň bizarne lákavé a dráždivé. Ono sa totiž rado zabúda, že morálna chaostickosť a pôžitkárska bezbrehosť ovládla všetky smery moderného života - manželským počínajúc. Niet sa preto čo čudovať, že sa v posledných desaťročiach honosexualita, lesbizmus, bisexualita, transsexualita i transvestitizmus stáva čímsi módnym a že sa filmy na túto tému stali predmetom exploatačného kultu. Lenže i keď mizne cenzúra, puritanizmus paradoxne pretrváva: sexuálne odlišne založení jedinci bývajú dodnes vnímaní ako zvrhlíci. Aké kvality majú z duchovného hľadiska, to zaujíma len menšinu.

Láááska je láááska Výsledkom je, že v posledných rokoch vzniklo množstvo konjunkturálne ladených filmov, ktorých tvorcovia obyčajnú neschopnosť svojbytnejšej a analytickejšej výpovede markýrovali páčiacim sa a často nutne schematickým traktovaním tabuizovanej témy. Napríklad Stéphane Giusti sa vo svojej homosexuálnej hre Prečo nie práve ja? bez sebamenšieho nadhľadu iba dookola ponára do sebeckej, i keď spontánnej ukecanosti svojich hrdinov. Gýčovito idylické finále tohto filmu perfektne zodpovedá donedávna tak módnemu okúzleniu z vízie detsky skutočnej, ultraradikálnej spoločenskej revolty, ktorá rieši všetky naše problémy so vzájomným pochopením a toleranciou jednoduchým priznaním a akceptovaním odlišnej sexuálnej tolerancie.

Podobne vo švédskom filme Láska je láska sa demonštratívne vykresľuje verejne priznaný lesbický vzťah ako víťazstvo rozprávkovo pravej, nefalšovanej slobody. V opojení z takéhoto katarzného vyznenia však veľmi radi zabúdame na zvodnú jednoduchosť a tým i iluzórnosť každého podobného radikalizmu, najmä pokiaľ sa stane davovo obdivovaným a uznávaným hnutím. Priznanie si problému akejkoľvek inakosti je totiž vždy čírym začiatkom náročnej individuálnej práce na sebe samom. Filmová komercionalizácia sociálne ošemetných tém človeka od reálneho riešenia jeho problému, naopak, odvádza do nebezpečného jalového pocitu sebauspokojenia. Spoločensky odlišných minorít je však oveľa viac a učiť sa byť k nim vhodne vnímavým, je obtiažnejšie, ako efektne povrchné filmy na homosexuálne témy donedávna vsugerovali.

Autor je filmový kritik, Prevzaté z Respektu, č. 36/2000

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984