Hľadanie dávneho pokladu

Ak ste si v uplynulých dňoch prelistovali dennú či inú periodickú tlač, počúvali rádio alebo pozerali televízor, iste vám neušiel zvýšený počet správ o stratách na ľudských životoch, ktoré boli zaznamenané počas uplynulých týždňov.
Počet zobrazení: 899

Ak ste si v uplynulých dňoch prelistovali dennú či inú periodickú tlač, počúvali rádio alebo pozerali televízor, iste vám neušiel zvýšený počet správ o stratách na ľudských životoch, ktoré boli zaznamenané počas uplynulých týždňov. Neviem, či je tomu naozaj tak, alebo len spravodajské relácie venujú zvýšenú pozornosť úmrtiam, ale bilancia sa ukazuje ako katastrofická. Na vine sú predovšetkým v tomto období zrejme zlé poveternostné podmienky, ktoré dávajú jednotlivým regiónom Slovenska skutočne zabrať. Akoby ktosi "tam hore" skúšal, koľko ešte vydržíme. No a v druhom rade sú príčinou - kto iný, ako sami ľudia. Či už prichádzajú o život vlastnou vinou, napríklad pri dopravných nehodách, precenením vlastných schopností pri riskantných zimných športoch alebo nerešpektovaním zákazov vstupu na miesta, ktoré sú životu nebezpečné. Ďalším faktorom je kriminalita, stúpajúci počet vrážd a rôznych odhalení trestnej činnosti. Tam bol zastrelený mladý človek, vrahovia boli v jeho veku... Únos dieťaťa, znásilnenie maloletej dievčiny... A tak sa nestačíme čudovať, čo všetko sa okolo nás deje. Nevdojak nám azda môže prísť na um, že udalosť s tragickými následkami sa môže prihodiť nám alebo našim najbližším, ale tú myšlienku rýchlo zaženieme. Veď sme predsa rozvážni a prezieraví. Len či naozaj.

V žiadnom prípade nemám v úmysle mentorovať nad tým, že si málo alebo zriedka uvedomujeme krehkosť a pominuteľnosť ľudského bytia, že sme neopatrní. Alebo že nás materiálny svet ovláda natoľko, že preň častokrát nepoznáme brata či sestru a svoje egoistické (ak chcete, individualistické) práva si uplatňujeme stoj čo stoj. Ide mi len o to, aby sme si dobre rozmysleli, do čoho budeme investovať energiu a námahu. Či do malicherných škriepok a sporov, banálnych hádok, ktoré nikomu neprospievajú. A navyše, nie sú dôležité. Vieme predsa, že nemáme šancu vrátiť späť čo len minútu. Ale vlastne - čo je dôležité? Odpoveď ponechávam na každom z nás. Mali by sme si však dobre uvážiť, čo zahrnieme do kolónky "podstatné veci pre život" tak, aby sme sa v ňom necítili ako prišelci či nebodaj otroci niečoho, čo nevieme alebo nechceme definovať.

Milan Lasica sa v istom dialógu spôsobom jemu vlastným začudoval, prečo si ľudia do Nového roka vzájomne želajú, aby bol šťastný. "Znamená to, že ten predchádzajúci bol nešťastný?"- pýta sa. Ak sa hlbšie zamyslíme nad odpoveďou, my optimisti prídeme na to, že vždy sa snažíme nájsť niečo, pre čo sa oplatí byť šťastným. Veď viete, to známe "nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie". V tejto súvislosti si spomínam na diela literárnych autorov patriacich do obdobia existencializmu. Ich hrdinovia, často"bežní" ľudia bez zbytočne prehnaných nárokov vedeli, že za svoj objektívny osud sami nemôžu, za ten subjektívny však áno. Preto si skúšali nájsť vlastné šťastie všade tam, kde to bolo možné. Čo pozitívne od osudu dostali, to si vážili. Pri hľadaní tohto dávneho pokladu im pomáhali zdanlivo nepodstatné javy: viera, nádej, blízkosť človeka, ktorého máme radi a podobné, dnes už nemoderné veci. Iste to nebol premárnený čas.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984