Reklama
Reklama

Vojna a volebný rating

John F. Kennedy sa na margo vojny vyjadril, že ak s ňou neskoncuje ľudstvo, skoncuje vojna s ľudstvom. V postjeľcinovskom Rusku si túto tézu vysvetľujú po svojom. V súčasnosti tam totiž platí, že kto nebojuje, nemôže byť "demokraticky" zvoleným prezidentom.
Počet zobrazení: 777

John F. Kennedy sa na margo vojny vyjadril, že ak s ňou neskoncuje ľudstvo, skoncuje vojna s ľudstvom. V postjeľcinovskom Rusku si túto tézu vysvetľujú po svojom. V súčasnosti tam totiž platí, že kto nebojuje, nemôže byť "demokraticky" zvoleným prezidentom.

Čečensko sa historicky stalo zosobnením všetkých antiruských nálad na severnom Kaukaze a zatiaľ nikto nedokázal rozpliesť tento uzol. Sám Boris Jeľcin aj v tejto skúške fatálne zlyhal a zanechal svojmu nástupcovi jeden z najzložitejších problémov postsovietského Ruska. Odborníci na vývoj v Ruskej federácii (RF) sa totiž opatrne, ale predsa zhodujú na možnosti, že udalosti v Čečensku nie sú ničím iným, ako začiatkom jej demontáže. Zhoda sa formuje aj napriek tomu, že Vladimír Putin v "exkluzívnom" článku pre našu Pravdu uviedol, že Rusko nebojuje s ľudom Čečenska, ale ide o likvidáciu terorizmu.

Grigorij Javlinskij ako stály kritik Čečenska sa nechal počuť, že vo vzťahu k tomuto územiu neexistuje vojenské riešenie. To, čo robil Kremeľ za B. Jeľcina a robí dnes V. Putin, je vraj cesta do slepej uličky. G. Javlinskij takto kritizoval javovú stránku vojny, podstatu opomenul.

V. Putin už ohlásil, že bude kandidovať na post najsilnejšieho (z pohľadu ústavných kompetencií) prezidenta na svete. Jeho tím, ktorý veľmi dobre vie, ako sa ovláda technika formovania verejnej mienky, už pripravuje súhlas občanov s jeho budúcimi rozhodnutiami. V zásade nie je dôležité rozumieť masám. Dôležitejšie je ovládnuť politickú technológiu. Súboj o to, kto bude pánom Kremľa a tiež kremeľským kardinálom Richelieu (Anatolij Čubajs alebo Boris Berezovskij) vrcholí. Všetci traja, či už individuálne alebo v zhode veľmi dobre poznajú, a najmä používajú problém Čečenska, vojnu vo svoj prospech. Skutočná demokracia je postavená na humanite. Tá kremeľská na princípe dehumanity, na princípe volebnej vojny.

Moskva sedemnásobne klame Tak, ako v roku 1995, aj v roku 1999 sa parlamentné voľby konali súbežne s vojnou v Čečensku. Vtedy aj dnes politici využívali vojnu vo svoj prospech a v mene svojich straníckych či ekonomicko-skupinových záujmov. Cynizmus dosiahol vrchol, keď sa úzka skupina ľudí (seba nazývajúc ruská politická elita, ide však o zmes finančnej a uniformovanej oligarchie) rozhodla vydláždiť si cestu k moci kosťami padlých.

Prvá predvolebná vojna (1994 - 1996), ktorú viedol B. Jeľcin, bola ouvertúrou prezidentských volieb 1996 a jeho znovuzvolenia. Vraj si vyžiadala 40 tisíc obetí, pričom generál Alexander Lebeď, hlavný architekt dohôd z Chasavjurtu, hovorí o 90 000 mŕtvych.

Sporné sú informácie o počte ranených a mŕtvych. Ruská spoločnosť je apatická k civilnej smrti. Je bežné, že v Moskve ľudia pokojne sledujú, ako špeciálne záchranárske tímy odvážajú obete dopravných nehôd, vybavovania si účtov podsvetia... Smrť a násilie je súčasťou ich každodenného života. Sú však citliví na smrť svojich vojakov. Človek v akejkoľvek uniforme má v Rusku úctu. V rámci informačnej vojny sa ruské vedenie snaží minimalizovať straty svojich uniformovaných občanov. Ministerstvo obrany priznáva stratu 426 vojakov a dôstojníkov. Ministerstvo vnútra zasa len 68 mužov v roku 2000, inak spolu 168 príslušníkov od začiatku tejto kampane. Zväz matiek vojakov však uvádza, že od začiatku tejto nezmyslenej vojny zahynulo spolu 3000 vojakov a asi 6000 ich bolo ranených. Podľa tajomníčky tejto organizácie, Valentíny Meľnikovovej, ktorá pátra ešte aj po doposiaľ nezvestných obetiach predchádzajúcej vojny, oficiálna Moskva sedemnásobne zmenšuje skutočné straty. Inými slovami, Moskva sedemnásobne klame.

Ešte dva-tri mesiace Vojenské velenie nedávno tvrdilo, že operácia sa ukončí do konca roka 1999. Teraz hovoria niečo iné. Vraj treba uvažovať ešte o dvoch-troch mesiacoch. Tak, aby to bolo vhodné pre predvolebnú kampaň V. Putina, ktorý neustále mení postoje. Na začiatku vojny vyhlasoval, že v Čečensku neexistuje žiadna politická sila alebo líder s ktorým by bolo možné rokovať. Nedávno nečakane informoval, že Moskva je v kontakte s prezidentom Čečenska A. Maschadovom.

Ministerstvo zahraničných vecí vo Washingtone tvrdo zaútočilo na Moskvu za to, že vo vzťahu k Čečensku sa rozhodla zadržiavať všetkých mužov od 10 do 60 rokov, aby zistila, či a v akom spojení sú s rebelmi. Podobne reagovala aj organizácia Human Rights Wacht, ktorá považuje za neprijateľné upierať mužom, vrátane detí právo utiecť pred bojmi. Dve poznámky: keď vrcholil konflikt v Abcházsku, na žiadosť Gruzínska nepúšťali ruské vojská cez hranicu Abcházcov od 16 do 60 rokov. Vtedy bolo Tbilisi vďačné a Washington mlčal. V Čečensku majú všetci strelnú zbraň. Od 10-ročných detí po starcov. Uvedené opatrenie je potrebné vidieť aj takouto optikou. Navyše vzťahy Moskvy a Grozného možno pokojne nazvať partizánskou vojnou.

Polčas rozpadu V 30-tych rokoch predpovedal ruský emigrant a filozof G. P. Fedotov, že krach sovietskej ideológie bude spojený s krachom sovietskeho impéria. Voľne pokračujúc v jeho myšlienkach môžeme konštatovať, že to, čo sa dlhodobo deje na severnom Kaukaze nielen páchne ropou, predvolebnými percentami, terorizmom, islamským fundamentalizmom, ale nie je ničím prekvapujúcim. Ak sa však nesformuluje pozitívna ruská ideológia, okrem prezentácie veľkého medveďa, ktorý zatiaľ spí. Veľmoc, ak nepríde nová energia, samovoľne skrachuje. Tomuto procesu napomáha niekoľko fenoménov. Rusko je priestor, kde síce prevažuje pravoslávna cirkev, ale vplyv islamu a budhizmu je nezanedbateľný. Tresk Ruska je možný aj ako dôsledok totálneho krachu reforiem v krajine. Vtedy zrejme s konečnou platnosťou regionálne elity pochopia neschopnosť Moskvy udržať jednotnú krajinu. Ranu z milosti môže RF dostať podobou konfederácie, ale aj iným spôsobom, než to urobil D. Dudajev a neskôr v A. Maschadov. Prípadný nekontrolovaný rozpad je pre Európu bezpečnostne neprijateľný.

V 80. rokoch bol v Rusku populárny vtip: optimista sa učí anglicky, pesimista čínsky a realista zložiť a rozložiť samopal. Práve realisti hovoria, že V. Putin dovedie vojnu do konca. Počas novoročnej návštevy upozornil, že vojaci bojujú za ukončenie procesu postupného rozpadu Ruska.

Vo Washingtone je tiež predvolebné obdobie, ale domáci pragmatici vedia, že V. Putin bude, ak voľby vyhrá, potrebovať silnú podporu zo strany USA. Prinajmenšom lobizmus na získanie pôžičiek. Moskva aj Washington sú odsúdené k vzájomným ústupkom, ktoré nemôže ovplyvniť ani špiónska časť životopisu V. Putina.

Nebude víťaza a porazeného V kremeľských médiách sa objavujú správy, že na kontrolovaných územiach boli zlikvidované výcvikové tábory teroristov (ktoré financoval ben Ladín) a masové hroby ruskojazyčného obyvateľstva. Rusi sa pýtajú, prečo dnes Rada Európy žiada len správu o dodržiavaní ľudských práv v Čečensku a neakceptuje tieto fakty. Kto a ako financuje čečenských separatistov? Zväčša získavajú peniaze predajom falošných l00 dolárových bankoviek v Rusku. Na jar v Kizľare zadržali Simu Achmatovu, rodáčku z Grozného, ktorá mala pri sebe 746 takýchto falošných bankoviek. V máji bola v Stavropoľe odhalená faľšovateľská skupina vedená Ahmedom Chadujevom z Čečenska. V dielni ostalo 190 kusov zelených stoviek. Na prelome rokov boli v Tatarstane zadržaní dvaja Čečeni A. Zajnalov a M. Aušev, ktorí predávali doláre za štvrtinu ich nominálnej hodnoty.

Federálna služba bezpečnosti má dôkazy, že Šamil Basajev zriadil v Urus Martane a v Gudermese ilegálne tlačiarne cenín, ktoré vyrábali veľmi kvalitné falzifikáty amerických stoviek. Podľa utajovaných informácií Š. Basajev vraj tlačiarenské stroje nakúpil v Nemecku, teda v krajine, kde má V. Putin špecifické známosti a o ktorej má delikátne informácie.

Okrem toho povstalcom pomáhajú ich bratia vo viere. Čečenská diaspóra v Turecku podporovaná tureckou ropnou loby a teroristickou organizáciou "Šediví vlci" zaistila vycvičenie, vyzbrojenie a presun 1500 bojovníkov do Čečenska. Usam ben Ladín, známy ako svetový terorista č. 1, daroval v septembri povstalcom 15 kusov rakiet Stinger. Niet sa teda čo diviť, že V. Putin presadil novelizáciu zákona o Federálnej službe bezpečnosti. Okrem iného umožňuje službe používať nové prvky v boji proti terorizmu. Novelizácia ešte viac posilnila dôveru služieb v prezidentského kandidáta a zaistila mu vyšší stupeň lojality v prípade zvolenia.

Na vojnu sú potrebné predovšetkým peniaze. To, že sa stal Michal Kasianov prvým vicepremiérom okrem iného znamená, že V. Putin chce mať pod kontrolou predvolebné financovanie a to, že našiel človeka, ktorý mu bude zaisťovať dostatok vo vojenskej peňaženke. Svet sa však pýta: zaslúži si Rusko pôžičky, keď peniaze namiesto do rozvoja vynakladá na vojnu? Podľa Financial Times (FT) je odpoveďou nie! Rusko je bohaté, zaberá osminu zemského povrchu, vyrába 17% svetovej produkcie ropy a asi 30% plynu. Je preto absurdné, aby krajina tvrdila, že nie je schopná splácať dlhy a financovala si rozkoš v podobe vojny. Čo však bude po nej? Vo vlastnej krajine predsa nemôže byť víťaz a porazený. Aké bude postčečenské Rusko za humnami Európy? Ako sa bude správať k blízkemu a vzdialenému zahraničiu? Aká bude jeho energetická geopolitika? Napriek všetkým odtieňom problému na severnom Kaukaze sa hrá predovšetkým o ropu a všetko ostatné, ako hovorí V. Žirinovskij, potom. Táto téma bude aj hlavnou agendou pripravovanej návštevy M. Albrightovej v Moskve koncom mesiaca. Všetko ostatné potom.

Autor (1959) je tajomníkom Zahraničného výboru NR SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama