Reklama
Reklama

Menšinová vláda na obzore

Tretieho októbra 1999 sa v Rakúsku konali parlamentné voľby. Vyhrali ich sociálni demokrati, na druhom mieste skončili liberáli a o 415 hlasov menej dostali ľudovci. Niektorí z rakúskych voličov či expertov vtedy iba nesmelo predpokladali, aké divadlo bude nasledovať. Zanedlho tu máme koniec januára 2000, a predstavenie s nejasným záverom pokračuje.
Počet zobrazení: 451

Tretieho októbra 1999 sa v Rakúsku konali parlamentné voľby. Vyhrali ich sociálni demokrati, na druhom mieste skončili liberáli a o 415 hlasov menej dostali ľudovci. Niektorí z rakúskych voličov či expertov vtedy iba nesmelo predpokladali, aké divadlo bude nasledovať. Zanedlho tu máme koniec januára 2000, a predstavenie s nejasným záverom pokračuje.

S istou dávkou irónie možno poznamenať, že naši susedia vládu azda ani nepotrebujú, keďže život v krajine beží v podstate pokojne ďalej. Dávno vytvorené stranícke štruktúry poznali a poznajú svoje práva, povinnosti a vykonávajú ich aj počas tohto praktického "bezvládia": krajina absolvovala Helsinský summit, prezident a úradujúci premiér zaželali občanom všetko najlepšie do roku 2000... Treba však povedať, že "bezvládie" nie je práve lacná záležitosť: nie je schválený štátny rozpočet, ktorý mal obsahovať viacero dôležitých zmien v oblasti dôchodkového zabezpečenia, parlament nemôže riadne pracovať, partnerské štáty s napätím (a azda aj s hrôzou) očakávajú, či sa ten pravicový populista Haider dostane do vlády a prezident sa tiež zdá byť akýsi nesvoj.

Preberavá nevesta Koncom minulého roka sa pri rakúskych cestách objavili nápadné billboardy s jasnomodrým pozadím, na ktorých je zobrazený Jörg Haider, Viktor Klima - obaja v svadobných oblekoch - a medzi nimi Wolfgang Schüssel oblečený do šiat nevesty. Billboardy presne ilustrovali vtedajšiu situáciu: váhavej a preberavej neveste neulahodí ani jeden z pytačov...

Spolu deväť kôl rokovaní a prinajmenšom dva rozhovory medzi štyrmi očami absolvovali volební víťazi v Rakúsku. Ich priebeh sa dá stručne charakterizovať nasledovne: sociálni demokrati (SPÖ) v žiadnom prípade nechcú počuť o koalícii s liberálmi (FPÖ), ľudovci (ÖVP) už viac nechcú byť v koalícii utláčaní politikou SPÖ a občas potajomky skúmajú, či by vládnutie predsa len nefungovalo lepšie s liberálmi. Napokon liberáli na čele s Jörgom Haiderom tvrdia, že s nimi sa dá vládnuť rozumne a sú otvorení ktorémukoľvek partnerovi, najradšej však ÖVP.

Zdá sa, že éra tzv. Veľkej koalície (SPÖ a ÖVP) sa predbežne končí. Jej vládnutie sa začalo v čase pre Rakúsko nepriaznivých medzinárodnopolitických podmienok. Spolkový prezident Kurt Waldheim, ktorý zastával svoj úrad od roku 1986 do 1992, bol v medzinárodnom meradle izolovaný pre podozrenie zo spolupráce s nacistickým režimom. Kancelár Franz Vranitzky (SPO) mohol využiť tento nedostatok a vyprofilovať tak svoju stranu aj politiku. Bol súčasne prvým šéfom vlády Rakúska, ktorý sa jasne prihlásil k zodpovednosti Rakúšanov za zločiny spáchané počas nacizmu. Za jeden z najdôležitejších úspechov tejto koalície sa považuje aj vstúpenie krajiny do Európskej únie v roku 1995. Pôvodnou hnacou silou proeurópskeho kurzu boli ľudovci a ich šéf Alois Mock, jeho líniu nasledoval Vranitzky so svojou stranou. Napriek odporu liberálov a Zelených sa im podarilo dosiahnuť u obyvateľstva dvojtretinový súhlas so vstupom do spomínaného integračného zoskupenia, ktorému krajina počas šiestich mesiacov roka 1998 predsedala.

Ešte v polovici decembra 1999 a januára 2000 doterajšia Veľká koalícia, ktorá vládla celkom 13 rokov a po spoločnej dohode by mala v parlamente väčšinu, ohlasovala počas rokovaní zjavný a uspokojivý pokrok. Prišiel však 20. január 2000 a s ním požiadavka šéfa ľudovcov Wolfganga Schüssela, aby im SPÖ prenechala aj post ministra financií. Okamžitý odpor sociálnych demokratov, keď úradujúci premiér Viktor Klima (SPÖ) poverený vedením rokovaní označil požiadavku za "ponižujúcu" pre svoju stranu, sa Schüssel snažil zachrániť nomináciou nezávislého experta, ktorý by tento post obsadil. Neskoro. Sociálni demokrati vystúpili z rokovaní o zložení budúcej vlády. Iste ich v tom podporil prezident Thomas Klestil.

Prezidentovo rozhodnutie Mnohí rakúski kometátori dávajú totiž zlyhanie rokovaní za vinu práve hlave štátu. Od začiatku dával jasne najavo, že o účasti Jörga Haidera vo vláde nechce ani počuť. Ovplyvnil tým, samozrejme, sociálnych demokratov, ktorí majú za úlohu viesť rokovania, a zúžil kruh výberu. (Haider medzitým už niekoľkokrát vylúčil, že by sa chcel stať predsedom vlády.) Prezidentovi prekáža Haiderova nízka obľúbenosť v medzinárodných kruhoch a predchádzajúce známe vyhlásenia, ktoré boli označené ako "fašizoidné". A čo keby tak zapojil liberálov do vládnutia, nech ukážu, čo vedia? S rozumným rozložením síl by ich sociálni demokrati predsa mohli držať v prípustných medziach a možno sami liberáli by prestali vydávať pochybné populistické vyhlásenia aj preto, aby upútali na seba pozornosť. Prezident však minulý týždeň zrušil doterajší spôsob rokovaní a požiadal Viktora Klimu o zostavenie menšinovej vlády, ktorá sa bude skladať z víťaza volieb, SPÖ, a "nezávislých expertov". Podľa niektorých rakúskych komentátorov tak urobil na základe vlastnej vôle, alebo dokonca ješitnosti. Je pravdou, že po dlhých a bezvýsledných rokovaniach nemal na výber mnoho alternatív, ak chcel mať v krajine vládu čo najskôr. Ale FPÖ do utvárania koalície nezapojil. Pri rozhodnutí prezidenta nejde iba o samotného Haidera a jeho zlú povesť v medzinárodnom meradle. Ide aj o to, že Klestil týmto spôsobom vôbec neakceptoval vôľu voličov, ktorí dali svoje hlasy práve liberálom. Nebolo ich málo, nie všetci boli z Korutánska a veľa z nich malo ukončenné vyššie než základné vzdelanie. Faktickým víťazom volieb sa stal práve Haider a občania súčasne vyjadrili nespokojnosť s politikou sociálnych demokratov. Paradoxne, práve oni majú byť teraz jedinými, ktorí budú zodpovední za fungovanie štátu. Je Viktor Klima naozaj politik, ktorý dokáže zabezpečiť riadny chod krajiny? Nie je zanedbateľné tvrdenie, že sociálnym demokratom by iste neuškodilo, keby nejaký čas pobudli v opozícii. Prinajmenšom by mali čas prehodnotiť svoju zastaranú a prospechársku politku.

Možné predčasné voľby V Rakúsku by teda podľa posledných indícií mali vládnuť sociálni demokrati v menšine. V mnohých prípadoch býva takáto vláda odsúdená na zánik, lebo nemá dostatočnú podporu v parlamente. Viktor Klima tvrdí, že mu nepôjde o stálu väčšinu, ale "o to, aby sa pre jednotlivé prípady našla väčšina v parlamente". Nuž, mnohí tvrdia, že nové voľby sú na obzore. Sociálni demokrati by v nich mali možnosť "očistiť sa" od svojich predchádzajúcich chýb, ale víťazom by sa podľa prieskumov verejnej mienky stal znova Jörg Haider. Deje sa presne to, čo hovorili a hovoria mnohí zahraniční pozorovatelia: Haider stojí pred veľkým politickým víťazstvom, nakoľko koaličné rozhovory medzi socialistami a konzervatívcami po mesiacoch zdĺhavých bojov uviazli v chaose. Na otázku, či SPÖ využije počas svojej menšinovej vlády možnosť dať svojmu programu jasnejší sociálnodemokratický nádych, odpovedal šéf klubu SPÖ, Peter Kostelka: "Od voliča sme nedostali za úlohu vybudovať sociálnodemokratické Rakúsko. S 33% hlasov nemôžeme narábať tak, akoby sme dostali 50%." V Rakúsku už nie je nič po starom, keď sa politika strany odlišuje od smeru, ktorý má strana priamo v názve.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama