SAS alebo aj počas prázdnin sa možno učiť
"Nič som nepočula, lebo som sedela na zadku," znela odpoveď frekventantky SAS-u na otázku lektora, ako porozumela prednáške, čo si z nej zapamätala. "Nie na zadku, ale vzadu," opravil ju lektor a spoločne pokračovali vo výuke.
Takto a podobne zneli odpovede frekventantov letného seminára slovenského jazyka a kultúry, známeho verejnosti pod názvom Studia Academica Slovaca (SAS), na otázky lektorov po vypočutých prednáškach, na konverzačných cvičeniach či jazykových seminároch. Všetko bolo dovolené - "keď som sa porodila" namiesto "keď som rodila", "vošiel do mňa" namiesto "prišiel ku mne", či "nôžka" ako "zdrobnenina noža" - a iné zaujímavosti sa dozvedali lektori slovenčiny od zahraničných účastníkov. No nik sa nehneval, nedával zlé známky, len opravoval, vysvetľoval, odhaľoval princípy a zákonitosti slovenčiny. Počas troch augustových týždňov sa z učební Filozofickej fakulty UK v Bratislave ozývala slovenčina - niekedy bezchybná, inokedy skomolená, no vždy z úst cudzincov, ktorí prišli, aby sa ju naučili, upevnili, zdokonalili. Mnohí z nich sa opäť stretli, iní sa na Slovensku ocitli po prvý raz s cieľom naučiť sa jazyk, spoznávať kultúru, mestá a dediny Slovenska, nadväzovať priateľstvá, ochutnať slovenské špeciality a neskôr šíriť svoje zážitky, skúsenosti a postrehy zo Slovenska vo svojich krajinách.
Prvý raz som bola v Bratislave ako na mesto, ako aj na SAS-e. Veľmi dobre som sa cítila. Veľa som sa naučila. Rada som počúvala malé dieťa hovoriť, lebo oni jednoducho rozprávajú. Bolo to pre mňa zaujímavé, že zo sveta toľko ľudí chcú sa učiť po slovensky a že je to pekné a milé. Zsuzsanna zo Szegedu (Maďarsko)
Studia Academica Slovaca 36. letný seminár slovenského jazyka a kultúry sa konal pod záštitou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá ako organizátor letnej školy zabezpečuje sekretariát, prednášky, kurzy, odborné semináre, lektorov, prednášajúcich, poskytuje priestory na vyučovací proces, vydáva zborník, no predovšetkým pripravuje pôdu na sprostredkovanie a odovzdávanie komplexného, uceleného a erudovaného materiálu o živote, jazyku a kultúre Slovákov. Organizátori SAS-u našli organizačnú a finančnú pomoc aj u svojich gestorských partnerov: Ministerstva školstva SR, Ministerstva kultúry SR, Domu zahraničných Slovákov, Rektorátu UK a Slovenskej akademickej informačnej agentúre. Tohto roku sa na letnej škole stretlo zo všetkých kontinentov viac ako 170 frekventantov, ktorých už v prvý večer na slávnostnej recepcii v hoteli Bôrik privítal minister školstva Milan Ftáčnik so želaním príjemného a úspešného pobytu na Slovensku.
Poslaním letnej školy SAS je zvyšovanie jazykovej kompetencie jej účastníkov, čomu sa podriaďuje aj program školy, didaktické formy a vyučovacie metódy. V závislosti od stupňa ovládania slovenčiny sú frekventanti rozdelení do skupín - úplní začiatočníci, mierne pokročilí a pokročilí. Základnými didaktickými formami výuky v jednotlivých skupinách sú jazykové semináre, jazykové cvičenia a konverzačné cvičenia, úroveň ktorých je podmienená jazykovou kompetenciou, sprostredkujúcim jazykom alebo študijnou či pracovnou orientáciou účastníkov. Okrem tejto teoretickej zložky má seminár aj zložku praktickú - besedy, návštevy kultúrnych podujatí, exkurzie, spoločenské stretnutia, večierky...
Na Slovensku cítim sa veľmi dobre, ľudia sú sympatiční a všetci sa o nás starali. Behom troch týždňov som mala možnosť poznať nielen jazyk, dejiny, kultúru Slovenska, ale stretla som sa aj s pohostinnosťou, priateľstvom a obyčajným životom v Bratislave. Veľa vecí sa mi páčilo a chcela by som prísť do Bratislavy zase. Atmosféra na SAS-e bola veľmi príjemná, SAS dal možnosť stretnutiu veľa ľudí z celého sveta a skúsenosť hovoriť s nimi slovensky, čo občas bývalo vtipné. Anna z Trzebiny (Poľsko)
Slávnostné otvorenie Aula Univerzity Komenského bola v pondelok 7. augusta zaplnená do prasknutia. V prvých radoch lektori, prednášajúci, zástupcovia gestorských organizácii, v zadných radoch frekventanti hovoriaci rôznymi jazykmi sveta, no všetci so spoločným cieľom - UČIŤ SA. Riaditeľ SAS-u profesor Jozef Mlacek najskôr všetkých zúčastnených privítal, zoznámil ich s centrálnymi bodmi programu letnej školy a svoje ďalšie slová venoval jazykovedcovi, dlhoročnému organizátorovi a riaditeľovi SAS-u univerzitnému profesorovi Jozefovi Mistríkovi, ktorý zomrel v čase vrcholiacich príprav 36. ročníka letnej školy, aby pripomenul dielo a význam tohto popredného slovenského lingvistu. Účastníci a organizátori letnej školy si uctili jeho pamiatku nielen minútou ticha, ale aj tým, že 29. zborník SAS-u venovali jeho pamiatke a pripravili seminár spojený s besedou, na ktorom profesor Ján Sabol priblížil život a prácu profesora Mistríka všetkým frekventantom.
Bude mi ťažko vysvetliť, keď som dnes nechal slovníky doma. Ale, tohoto roku program SAS sa mi veľmi páčil, viac ako minulý rok. V našej skupine nebolo nikdy nudný. Bolo vždy zaujímavé a bez stressu, asi preto, že naša lektorka bola priateľská a mladá ako nás. Anthony z Pittsburghu (USA)
V kurze je Bratislava V súlade s viacročným projektom náplne letnej školy, podľa ktorého sa každý rok venuje viacdimenzionálny pohľad problematike jednej z oblastí Slovenska, stala sa v roku 2000 centrom pozornosti Bratislava. Frekventanti získali prostredníctvom prednášok nové a aktuálne poznatky o Bratislave, jej súčasnosti i minulosti, folklóre, architektúre, ale aj jazyku či literatúre. Ich autormi sú významní slovenskí vedci venujúci sa bádaniu v oblasti dejín (profesor Jozef Baďurík hovoril o vinohradníctve a vinárstve starej Bratislavy), archeológie (Bratislavu vo včasnom stredoveku opísala profesorka Tatiana Štefanovičová), etnológie (profesor Ján Michálek predstavil etnologické monografie o Bratislave) a mnohých iných vedných disciplín. Prednášky boli často dopĺňané besedami a exkurziami po Bratislave - beseda o hudobných tradíciách Bratislavy, workshop na tému Bratislava v poézii slovenských básnikov (pripravila a viedla Mgr. A. Bokníková), beseda o súčasných tendenciách v ortografii s prof. J. Kačalom, prof. J. Sabolom a Dr. M. Považajom, beseda so slovenskými spisovateľmi: V. Šikulom, E. Farkašovou a L. Ballekom (moderoval a viedol ju Dr. M. Vojtech), stretnutie s prekladateľmi umeleckej literatúry: J. Zamborom a J. Buzássym, návšteva archeologickej lokality (kostol sv. Jakuba na Námestí SNP), či prehliadka Dvora remesiel na Obchodnej ulici, to všetko pomáhalo utvárať rozsiahly obraz nášho hlavného mesta, jeho kultúry a literatúry v očiach cudzincov.
Lektori často brávali svojich študentov na prehliadky Bratislavy, veď v takmer 40-stupňových horúčavách nebolo možné "konverzovať" v učebniach. Američania sa nadchýnali krásou a rozľahlosťou miestností Primaciálneho paláca, Francúzi porovnávali Dóm sv. Martina s francúzskymi gotickými chrámami, Juhoslovanom imponovali žaláre Mestského múzea, Maďari si obzerali svätoštefanskú korunu na Bratislavskom hrade a Fínkam učarovalo prostredie Koliby a prírodovedná expozícia v Slovenskom národnom múzeu. No najviac sa naučili na večerných prechádzkach a posedeniach v centre mesta, pri návšteve trhoviska, kde naživo spoznávali mentalitu, zvyky a tradície Slovákov.
Sasistický zborník Organizátorom letnej školy sa podarilo zaradiť do programu prednášok aj témy súvisiace s významnými výročiami dôležitých osobností, inštitúcií či udalostí z oblasti slovenských dejín, literatúry, kultúry. Okrúhle výročie SND pripomenula prostredníctvom osobnosti Petra Karvaša doktorka Zuzana Kákošová, ktorá svoju prednášku Peter Karvaš - pokus o profil dramatika venovala nedožitým osemdesiatinám tohto významného dramatika, prozaika, pedagóga a dramaturga a osemdesiatemu výročiu prvého predstavenia v SND.
Stotridsať rokov Spolku sv. Vojtecha a jeho činnosť odkryl vo svojej prednáške doktor Štefan Hanakovič a smutné výročie tzv. barbarskej noci bolo témou jednej z besied, ktorá nenechala ani jedného z účastníkov ľahostajným k tomuto problému.
V náplni SAS-u opäť nechýbali cudzojazyčné prednášky (ich percipientmi sú predovšetkým začiatočníci, ktorým sa týmto spôsobom umožňuje dozvedieť sa o Slovensku čo najviac prostredníctvom materinského jazyka) a témy späté s vyučovacími cieľmi, metódami výučby a diferenciáciou letnej školy predstavené zástupkyňou riaditeľa SAS-u doktorkou Janou Pekarovičovou (svoj príspevok nazvala Slovenčina ako cudzí jazyk v lingvodidaktickom kontexte).
Letná škola je predovšetkým seminárom slovenského jazyka, a tak najvýraznejšie zastúpenie na nej mali jazykovedné prednášky charakterizujúce aktuálny stav slovenčiny a jej používanie v súčasnosti. Výsledky výskumu súčasnej slovenčiny od renomovaných slovenských lingvistov (prof. J. Sabol, doc. E. Tibenská, Dr. K. Buzássyová, Dr. J. Bosák, doc. D. Slančová, prof. J. Mlacek, prof. J. Dolník) prezentované na letnej škole boli zaradené do zborníka SAS-u pod názvom Z vývinových tendencií a zmien súčasnej slovenčiny. Zborník SAS-u je primárne určený priamym účastníkom letnej školy (každý z frekventantov odchádzal do svojej vlasti s aktuálnym číslom), čím sa stáva najrýchlejším "poslom" a šíriteľom poznatkov a výsledkov našej vedy do zahraničia. Posledný zväzok zborníka SAS-u organizátormi letnej školy venovaný pamiatke univerzitného profesora Jozefa Mistríka, ponúka čitateľovi cenný študijný materiál o Slovensku (prináša podstatnú časť textov, ktoré odzneli ako prednášky 36. ročníka letnej školy) a umožňuje aj ďalším záujemcom spoznávať slovenčinu a slovenskú kultúru.
Ľudia na Slovensku sú láskaví a priateľskí. Oni chcú vždy pomáhať. Nemali sme dosť času pre kultúry, ale čo sme videli, bolo veľmi zaujímavé. Keď sme rozprávali s ľuďmi, oni mali záujem o to, odkiaľ sme. Chceli by sme aj sa stretnúť s ľuďmi a vidieť život v malých dedinách, lebo Bratislava je už veľké mesto a život je tu rýchly. Jedlo bolo obyčajne chutné, ale tu jedia veľa mäsa. Mali sme veľmi radi slovenskú prírodu. Elise, Kati, Virpi z Jyväskylä (Fínsko)
Záhorie a Malé Karpaty So sústredenejším pohľadom na Bratislavu a západné Slovensko v programe SAS-u korešpondoval aj plán exkurzií pripravený pre všetkých účastníkov. V utorok 22. augusta a vo štvrtok 24. augusta sa rozbehli kolesá autobusov naložené "sasistami" po dvoch trasách západného Slovenska - záhorskej a malokarpatskej. Prehliadka pamiatkovej rezervácie Habánsky dvor a kostola vo Veľkých Levároch otvorila cestu do osobitého regiónu Slovenska na severozápad od Bratislavy, "za horami", do Záhoria.
Frekventanti letnej školy navštívili Záhorské múzeum v Skalici (práve tu si maďarský študent vyskúšal, "ako chutí slovenský dereš", no a keď už na ňom ležal, uštedril mu jeho kolega pár rán býkovcom - palicou vyrobenou z vyschnutého býčieho penisu), prezreli si románsku rotundu sv. Juraja, farský kostol sv. Michala a ochutnali skalický rubín. Záhorskú púť ukončili v Múzeu Milana Rastislava Štefánika v Košariskách a pokochali sa nádherným výhľadom z bradlianskej mohyly.
Malokarpatská trasa sa začínala v Modre pri pamätníku Ľudovíta Štúra, odkiaľ sa účastníci presunuli na miestny cintorín a do predajne majoliky, aby si kúsok modranského umenia mohli odniesť aj domov. Niekoľkotisícovú zbierku slovenskej keramiky uvideli neskôr v Západoslovenskom múzeu v Trnave, kde ich zaujali aj zbierky prírodovedné, kampanologické, etnografické, no predovšetkým obdivovali oratórium z bývalého kláštora Klarisiek. Študenti z východnej Európy, Japonska a Fínska nedokázali odtrhnúť oči od trnavských kostolov, no najviac im učaroval univerzitný kostol sv. Jána Krstiteľa.
Všetkým sa svorne zapáčil dom a záhrada Juraja Fándlyho v Naháči, kde sa mohli prakticky zoznámiť s ľudovýchovnými dielami tohto slovenského buditeľa a osvietenca. Najväčší úspech však mala návšteva vínnej pivnice spojená s ochutnávkou vína v Častej a prehliadka hradu Červený Kameň.
Myslím, že na Slovensku ako aj v iných štátoch ľudia sú ako všetci ľudia: je dobrý a je nie je dobrý. Teraz momentálne ja už mohu povedať, že celkom páči sa mi ľudia, s ktorými ja stýkal sa. Páči sa mi, že tu na Slovensku som mal možnosť reálne pozreť, študovať, doslovne dotknúť sa slovenskej dediny. Páči sa mi, že som mal možnosť hovoriť s dedinčanmi, byť v niektorých dedinách a doslovne pozreť ich nie zvonku ale znútra. Veď je známe, že jedna vec, keď študovať niečo po knihám, ale iná vec, keď máš možnosť byť v prostredí toho. Tiež veľmi páči sa mi slovenská kuchyňa a hrozny vína domáceho vyrábania. Okrem toho mám rád slovenské pamiatky. Sergej z Kostromy (Rusko)
Cudzinci sa teda "dotkli" Slovenska, videli ho, zažili to dobré a možno i niečo zlé, no všetci odchádzali zo želaním vrátiť sa znova. Program tohtoročného SAS-u splnil aspoň jedno z ich očakávaní - umožnil im spoznať kúsok Slovenska, jeho kultúru, život, naučili sa jazyk. Jediným nepriateľom letnej školy boli len nekonečné horúčavy. Ale študenti vyriešili aj tento problém. "Meillä on jano, lähdetäänkő oluelle?" zakričali fínske študentky a všetci im rozumeli. Spoločnú reč našli a šlo sa na pivo. Veď v teréne sa najlepšie učí...
Autorka (1972) je pedagogička na FF UK
