Čo si divadlo myslí samé o sebe

Divadelníci sa často sťažujú na nepriazeň a neobjektívnosť kritikov, ale aj na skreslené prezentovanie denníkov a bulvárnych časopisov, ktoré uverejňujú len senzačné informácie nič nehovoriace o skutočnom divadelnom, či hereckom živote.
Počet zobrazení: 886

Divadelníci sa často sťažujú na nepriazeň a neobjektívnosť kritikov, ale aj na skreslené prezentovanie denníkov a bulvárnych časopisov, ktoré uverejňujú len senzačné informácie nič nehovoriace o skutočnom divadelnom, či hereckom živote. Slovenské národné divadlo sa pokúša čeliť tomuto tlaku vlastným divadelným časopisom, ktorý vznikol na popud a pod vedením Michaely Čobejovej.

Divadelníci nezačínajú na poli neoranom, lebo, ako sa dozvedáme v pilotnom čísle Divadelných novín, prvý spravodaj Slovenského národného divadla začal vychádzať už v roku 1921 pod názvom Šepkár v hľadišti. Neskôr vzniklo mnoho ďalších pokusov o priamu komunikáciu divadla s publikom, ako v hereckej ankete hovorí Emília Vášáryová: "Niečo interné tu už vychádzalo -takže nič nové…"

Nič nové v podobe Divadelných novín síce neprichádza, ale ich existencia je o to potrebnejšia. Veď kto môže bezprostrednejšie referovať o živote inscenácií a divadelníkov, ako pracovníci divadla a členovia hereckého súboru samotní? Všetci si uvedomujeme, že kritické postrehy z premiér nemôžu ani zďaleka zachytiť všetko to, čím divadlo žije pri vzniku konkrétnej inscenácie a ako to vyzerá počas jej nespočetných repríz. Stano Dančiak vyslovil želanie, že kritici budú dostávať otázky a verejnosť sa prostredníctvom Divadelných novín dozvie o vzťahu divadla a kritiky. Je neodškriepiteľné, že v súčasnosti kritika s divadlom nekomunikuje v žiadnom médiu a tak by mohli Divadelné noviny nechtiac pomôcť aj rozvoju kritického dialógu v rámci našej umelecko-kritickej populácie.

Aký bude obsah? Keď už hovoríme o kritike, v Divadelných novinách bude samostatná rubrika, kde sa divadelníci budú môcť vyjadriť k hodnoteniu kritikov. Priznajme si tiež, že kritické ohlasy na inscenáciu nie sú pre bežného diváka príťažlivou témou, skôr ho zaujímajú názory hercov a samotných tvorcov. Preto časopis prinesie informácie o pripravovaných inscenáciách, poviedkovú tvorbu divadelníkov, pre poetickejších čitateľov sa možno niekedy nájde aj nejaká báseň, rozhovory a množstvo fotografií.

Divadelným novinám však na príťažlivosti určite nepridá publikovanie dávno známych materiálov. Reportáž z osláv osemdesiatky SND sa vo všetkých časopisoch a novinách objavila s rovnakými fotografiami a už dávno publikovaným textovým materiálom. Informácia o prijatí SND do Európskej divadelnej konvencie bola takmer v rovnakom znení publikovaná v niektorých slovenských denníkoch. Diváka na druhej strane určite zaujme rozhovor Izabely Pažítkovej s Emilom Horváthom. Nenásilné otázky odmenené bezprostrednou, srdečnou a obsažnou odpoveďou vyvolávajú dojem, že nielen čítanie, ale aj rozhovor samotný bol veľmi príjemne strávenou chvíľkou. Spomienka Dušana Tarageľa na svojho "pedagóga a obdivovaného kolegu" Ladislava Chudíka má tiež šteklivú príchuť objavovania skrývaných tajomstiev hercovej duše, ale zároveň podáva správu o zodpovednej práci vysokoškolského pedagóga a jeho partnerstve so študentom. Táto "Herecká modlitba" akoby polemizovala so všetkými súčasnými rozpravami o školstve a školách, vytvárala vábivú tému na tiché zamyslenie sa nad svojím vlastným štúdiom a náročnosťou prípravy na budúce povolanie.

Čitateľsky vítaná je aj Anketa s členmi súboru SND. Dúfame, že takýchto ankiet, rozhovorov a spomínaní bude viac, na rôzne témy, aby sa naplnilo želanie Gabriely Dzúrikovej o tom, že diváci by mali bližšie spoznať predovšetkým hercov a divadelníkov.

Zostavovateľka časopisu Michaela Čobejová bude mať pravdepodobne veľa problémov so zháňaním a drankaním príspevkov, lebo mnohým divadelníkom sa nechce písať. Nuž, nezávidím jej všetky prekážky, ktoré bude musieť prekonávať pri dosahovaní svojho vytýčeného, všeobecne potrebného a prospešného cieľa.

Čo treba zmeniť? Pilotné číslo Divadelných novín je značne nekomunikatívne, chýba mu systematická a razantná redakčná úprava, ktorá by sa prejavila napríklad v krátkom uvedení článkov a rozhovorov. Pri niektorých textoch sa nezasvätenému čitateľovi, práve vďaka absencii redakčnej úpravy, ťažko hľadá opodstatnenosť ich prítomnosti v takomto časopise.

Prečo sa napríklad v pilotnom čísle nachádza rozhovor o oddychu hercov? Rozhovor s výtvarníkom Ľubomírom Longauerom je síce plný zaujímavých informácií, ale ťažko sa hľadá jeho miesto v celku časopisu. Každý text, každá publikácia rozpráva určitý, viac, či menej dešifrovateľný príbeh, niekedy sa tomu aj hovorí koncepcia alebo smerovanie. Niečo takéto pilotnému číslu chýba.

Redakcia, v spolupráci všetkých zainteresovaných, si do prvého čísla, ktoré vyjde 10. novembra, určite nájde príbeh o SND a jeho ľuďoch, ktorý bude chcieť prostredníctvom Divadelných novín porozprávať publiku.

Dovolím si vyjadriť malé osobné želanie: nepustite medzi seba kritikov, tí majú iné časopisy a iné možnosti, lebo ľudia sa radi dozvedia to, čo si divadlo myslí samé o sebe, ako sa samé chce dať spoznať a publiku odhaliť oponu nepoznaného sveta. So želaním nebotyčnej trpezlivosti pri presviedčaní zábudlivých a zaneprázdnených kolegov sa teším na úvodník generálneho riaditeľa Dušana Jamricha, anketu o kritikoch, rozhovor s Emíliou Vášáryovou, "Fľašovú" reportáž Dušana Tarageľa z divadelného bufetu a ostatné atraktívne témy prvého čísla Divadelných novín. Na záver len malé povzbudenie: hor sa do práce, tá bude síce ťažká, možno i nevďačná, ale treba vydržať, veď ide o správnu vec!

Autor (1975) je filológ

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984