Človek vypovedal vojnu prírode
Za oknom nepočuť žiadne delostrelecké salvy, nesvištia guľky, nevybuchujú míny, a predsa zúri vojna. Človek bojuje s prírodou, a to čoraz urputnejšie. Drancuje prírodné bohatstvo v honbe za energetickými zdrojmi, devastuje zem, vodu a ovzdušie bezohľadnou priemyselnou výrobou slúžiacou konzumu. V nekonečnej vojne ľudstva proti prírode môžu napokon zahynúť obe strany tohto konfliktu.
Pred troma týždňami sa na Svetovom kongrese pľúcnych chorôb vo Florencii stretli odborníci, aby rokovali aj o problémoch s následkami znečisťovania ovzdušia. Nico Kunzli z univerzity v Bazileji pripomenul na kongrese pre laickú verejnosť šokujúce zistenie z výskumu iniciovaného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Podľa neho v Rakúsku, Švajčiarsku a Francúzsku zomrie každoročne okolo 40 000 ľudí (čo je 6 percent z celkového počtu úmrtí) na priame následky znečistenia ovzdušia, pričom len samotná doprava je zodpovedná za polovicu takýchto smrteľných prípadov. Väčšina postihnutých zomiera na choroby pľúc a srdca. Znečistený vzduch však má v spomínaných troch štátoch na svedomí aj 25 000 nových prípadov chronickej bronchitídy u dospelých a vyše 290 000 takýchto ochorení u detí. Zavinil tiež vyše 500 000 astmatických záchvatov. Výsledky výskumu podporili snahu WHO dosiahnuť prostredníctvom spoločnej európskej dopravnej politiky zníženie emisného zaťaženia u obyvateľov nášho kontinentu.
Ropné varovanie Francúzsko bolo v uplynulých týždňoch, podobne ako ďalšie krajiny Európy, ochromené protestmi autodopravcov a ďalších užívateľov automobilov proti zvyšujúcim sa cenám benzínu. Táto skutočnosť sa nemohla neodraziť na rokovaní svetovej konferencie o klimatických zmenách, ktorá sa v polovici septembra za účasti 1700 vládnych a mimovládnych expertov zo 160 krajín sveta konala vo francúzskom Lyone. Premiér Lionel Jospin na konferencii upozornil, že nárast cien ropy by mal byť pre krajiny dovážajúce túto surovinu podnetom na šetrenie benzínom a obrátenie sa k alternatívnym zdrojom energie. Jospin zároveň oznámil, že jeho krajina začne do konca roka s rozsiahlym programom šetrenia energie. Francúzsko sa tiež mieni ďalej angažovať v znižovaní emisií plynov vyvolávajúcich skleníkový efekt.
Stretnutie svetových expertov v Lyone je prípravou na novembrovú Konferenciu OSN o klimatických zmenách v Haagu. Na nej majú ministri životného prostredia členských krajín OSN definovať podmienky umožňujúce uviesť do praxe protokol z japonského Kjóta, ktorý zaväzuje priemyselne vyspelé krajiny znížiť do roku 2010 emisie plynov vyvolávajúcich skleníkový efekt o päť percent v porovnaní s úrovňou emisií v roku 1990. Hanbou je, že spomínaný kjótsky protokol z roku 1997 ešte žiadna z priemyselne vyspelých krajín neratifikovala. Aby sa ministri v Haagu mohli pohnúť vpred, experti v Lyone hľadali vhodnú dikciu dokumentu (prijateľnú predovšetkým pre USA), ktorá by "zmiernila imperatívy a pritom nevyprázdnila obsah".
Ekonomika a ekológia Jeden z popredných expertov na klimatické zmeny, Američan George H. Philander, varuje pred podceňovaním tohto javu. V rozhovore pre španielsky denník El País povedal, že mnoho ľudí, predovšetkým v Spojených štátoch, si musí uvedomiť, že problém existuje. Americké úrady sa však podľa neho zdráhajú uvaliť obmedzenia na priemyselnú sféru. Pritom práve Spojené štáty sú krajinou s najväčšou produkciou kysličníka uhličitého, ktorý sa považuje za hlavnú príčinu vytvárania skleníkového efektu. Ten spôsobuje všeobecné otepľovanie planéty a čoraz teplejšie ovzdušie má za následok topenie ľadovcov, ktoré môže viesť k zvýšeniu hladiny oceánov a zatopeniu nižšie položených území. Vyvoláva tiež prudké zmeny v počasí, ktoré sa prejavujú ničivými suchami, prílivovými dažďami, záplavami a tropickými horúčavami.
Obmedzenia priemyselnej sféry, ktoré požaduje George H. Philander od amerických úradov, by mali zabezpečiť aj ostatné priemyselne vyspelé krajiny, no tiež rapídne sa rozvíjajúce štáty typu Číny a Indie. Kanaďan Maurice Strong pred niekoľkými rokmi vo funkcii generálneho tajomníka Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) pripomenul, že ekologickú bezpečnosť možno dosiahnuť len zásadnými zmenami ekonomického správania sa. Bývalý biznismen hovorí: "Riadili sme doteraz firmu s názvom Planéta Zem bez toho, aby sme aspoň časť ziskov odkladali na amortizáciu či údržbu. Keby sme týmto spôsobom riadili ktorýkoľvek iný podnik, bol by už dávno v likvidácii". Keby sme podľa slov Mauricea Stronga dávali na amortizáciu a modernizáciu len dve percentá hrubého domáceho produktu Zeme, čo je oveľa menej než obyčajne dávajú veľké spoločnosti, mali by sme ihneď dosť prostriedkov na potrebné ekologické programy.
Chýba nám zodpovednosť Štáty, nadnárodné monopoly i prostí ľudia sa nedokážu poučiť, alebo si neuvedomujú, kam vedie ich snaha za väčším ziskom či väčším komfortom. Podľa správy Svetového fondu na ochranu prírody prišla Zem za štvrťstoročie 1970-1995 o tretinu svojho prírodného bohatstva pod tlakom rýchlo sa rozvíjajúcej spotreby obyvateľov. Počet živočíchov vo svetovom oceáne klesol o 30 percent a na súši zmizlo desať percent lesov. Spotreba rýb, obilnín a vody sa za štvrťstoročie zdvojnásobila, u dreva vzrástla o dve tretiny, cementu sa v roku 1995 použilo štyrikrát viac ako v roku 1970. Spotrebiteľský tlak bude ďalej narastať, pretože dosiaľ chudobné národy budú tiež túžiť po vlastných domoch, plných chladničkách, autách a farebných televízoroch…
Podľa Inštitútu Worldwatch ľudstvo od roku 1950 dodnes spotrebovalo viac zdrojov, než za celú svoju predchádzajúcu existenciu. Kedykoľvek sa však začne toto hrozivé koleso nešťastia spomaľovať, vlády sa ho rýchlo snažia popohnať a presvedčiť nás, že máme konzumovať stále viac. Autá sú dnes podľa britského denníka The Guardian nebezpečnejšie ako zbrane a lietanie cez Atlantik je rovnako neprijateľné ako zneužívanie detí. Znečisťovanie a drancovanie prírody sa podpisuje na úmrtné listy čoraz väčšieho počtu osôb, alebo im minimálne komplikuje život. V roku 1998 si napríklad prírodné katastrofy vyžiadali viac obetí, než všetky vojny a konflikty odohrávajúce sa na Zemi toho roku dohromady. Ľudskou tragédiou sú aj tzv. ekologickí utečenci. Zmeny životného prostredia už vyhnali z domovov asi 25 miliónov ľudí. Ich počet by sa mal v budúcich 50 rokoch zvýšiť na 200 miliónov… A štáty sa stále iba dohadujú na čiastkových opatreniach a odďaľujú radikálnejšie kroky, nevyhnutné k zastaveniu šialenstva.
Budú nás vnuci preklínať? V úvode sme spomínali šokujúci fakt z výskumu v Rakúsku, Švajčiarsku a Francúzsku. Štúdia tímu amerických ekológov z Cornellovej univerzity prináša ešte drastickejší poznatok: štyridsať percent všetkých úmrtí na svete súvisí so znečisťovaním a degradáciou životného prostredia. Myslenie prostých ľudí je manipulované glorifikáciou konzumu a peňazí, celé ľudstvo je ohrozované technokratickým terorizmom. V mene civilizácie teroristi tohto druhu vystrieľali amerických bizónov, ničia brazílske dažďové pralesy, činia sa vo zväčšovaní ozónovej diery. Vo svojej zaslepenosti nevidia, že týmto prístupom nahlodávajú globálnu rovnováhu planéty, že pília konár, na ktorom sedia aj oni.
Holandský ekológ Thijs de la Court povedal: "Budúce generácie nás budú za našu rozhadzovačnosť preklínať. Môžeme tak konať len preto, že oni ešte nemajú ani volebné právo, ani politickú či finančnú moc - nemôžu sa protiviť našim rozhodnutiam". Tá nastupujúca generácia sa však predsa len ozýva, a to formou, ktorá je možno pre mnohých neprijateľná, no určite je neprehliadnuteľná. Mladí ľudia v uliciach Prahy protestujú aj proti negatívnemu vplyvu globalizácie na životné prostredie. Poukazujú napríklad na to, že štandardy nutné aspoň na udržanie súčasného stavu životného prostredia sa celosvetovo zmierňujú, keďže konkurencia núti štáty k menej šetrnému správaniu voči prírode. Vypočuje niekto tieto varovania?
Český sociológ Jan Keller upozorňuje na možnosť, že najrôznejšie aktivity občanov s cieľom chrániť prírodu budú klasifikované ako mimoobchodné bariéry obchodovania a ako také budú aj penalizované. Ekológia s obchodom môžu byť kompatibilné len vtedy, keď vlády krajín nebudú v područí monopolov s ich bezbrehou honbou za ziskom a zodpovedne sa postavia k budúcnosti ľudstva. Tak ako príroda prežila dinosaurov s ich prehnanou spotrebou a malým mozgom, môže do nenávratna odoslať aj iný živočíšny druh, ktorý nepreukáže schopnosť prispôsobiť sa parametrom potrebným pre koexistenciu s ňou.
