Najmladší poslanec vraj kočky nebalí

Oblek nie je práve tým, v čom sa mladí ľudia cítia najlepšie. Vy ho v súvislosti s pôsobením v parlamente nosíte veľmi často. Neprekáža vám? Nie, zvykol som si. Už ako 14-18-ročný som v Krupine chodil takmer každú sobotu recitovať ako člen Zboru pre občianske záležitosti na svadby, pohreby či uvítania do života. Tieto príležitosti si oblek vyžadovali.
Počet zobrazení: 1490

O tom, akí sú a čo robia politici v súkromí, dnes hovoríme s najmladším poslancom NR SR MILANOM IŠTVÁNOM. Na stretnutie prišiel v elegantnom obleku, nechýbala ani vkusná kravata, tú nám ochotne nechal...

Oblek nie je práve tým, v čom sa mladí ľudia cítia najlepšie. Vy ho v súvislosti s pôsobením v parlamente nosíte veľmi často. Neprekáža vám?

Nie, zvykol som si. Už ako 14-18-ročný som v Krupine chodil takmer každú sobotu recitovať ako člen Zboru pre občianske záležitosti na svadby, pohreby či uvítania do života. Tieto príležitosti si oblek vyžadovali. Aj neskôr ako študent žurnalistiky a hovorca SDĽ som obleky nosil bežne. Neprekáža mi to, i keď priznám sa, v oblečení, ktoré som si mohol dovoliť nosiť teraz cez letné obdobie, som sa cítil uvoľnenejšie.

A kravaty, vyberáte si ich sám?

Tu mám pomerne vyhranený vkus. Zvyčajne si kravaty vyberám sám. Niektoré som však dostal od rodičov, či priateľov. Poslednú som vyberal so svojou priateľkou v Rimavskej Sobote, kúpili sme nápadnú, červenú. Pri nedávnej návšteve v USA som mal práve túto kravatu. Keď ma predstavili, kto som, odkiaľ som, ktosi vtipne poznamenal - veď aj kravatu má červenú...

Spomenuli ste rodičov, priateľku. Predstavíte nám ich?

Rodičia bývajú v Krupine. Otec je strojný zámočník, mama šéfkou odborov v Jednote, SD. Priateľku mám z Rimavskej Soboty a pracuje ako manažérka logistiky v jednej zahraničnej firme.

Ste absolventom žurnalistiky, istý čas ste študovali aj v Paríži. To si vyžaduje jazykovú prípravu. Máte talent na cudzie jazyky?

Žiaľ, nie. Štúdium jazykov mi dá poriadne zabrať. Napríklad, rusky som sa učil osem rokov. Keď som šiel na letný študijný pobyt do Moskvy, snažil som sa už na letisku ohúriť ruštinou dve šarmantné kočky, ktoré ma tam čakali. Zistil som však, že moje znalosti nie sú až také slávne. Podobne som sa cítil aj prvý mesiac vo Francúzsku so svojou francúzštinou. V skupine, kde som sa učil anglicky, nás bolo jedenásť, samí Francúzi a ja Slovák. Lektorku sme mali Angličanku, ktorá vedela po rusky. Bola to svojím spôsobom kuriózna situácia: v Paríži na hodine angličtiny mi lektorka rusky vysvetľovala veci, ktoré som nepochopil. Zhrnul by som to tak: hovorím po francúzsky, rusky, učím sa anglicky a nedávno som začal s maďarčinou.

V Moskve ste sa usilovali ohúriť kočky ruštinou. Čím ohurujete kočky zvyčajne na Slovensku?

Ja ich neohurujem. Dávam im príležitosť, aby ohúrili ony mňa. V tejto súvislosti používam položartom frázu, že ja dievčatá nebalím, ale nechávam ich, aby balili ony mňa.

Hovoríme o frázach, oslovil vás v živote nejaký výrok?

Ani nie. Ale mám také krédo - byť vždy profesionálom. Keď som sa vrátil z Ameriky, kamaráti sa ma spytovali, kedy bude "Amerika" u nás. Vravel som, že až zmeníme prístup k istým veciam. Napríklad, taká dochvíľnosť. Nie každý sa snaží chodiť včas. To som za Atlantikom nepoznal. Už v dochvíľnosti sa začína profesionalita. Položartom, polovážne hovorievam, že 15 minút čakám každého, 30 minút najlepších priateľov, 45 minút svoju frajerku a hodinu niektorých slovenských politikov.

A ako dlho treba čakať na vás?

Ja sa usilujem byť presný a ak už meškám, tak sa snažím, aby to nebolo dlhšie ako 15 minút.

Spomínali ste vaše recitácie. Aký je váš vzťah k poézii dnes?

Vzťah k poézii mi zostal, i keď v poslaneckej lavici nie je pre ňu veľký priestor. Priznám sa, že som sa pokúšal písať básne a poviedky a niektoré boli aj uverejnené. V súčasnosti je mojím veľkým želaním, aby sa mi podarilo zverejniť na svojej internetovej stránke román, ktorý som napísal. V podstate ho mám hotový, robím ešte isté korektúry.

Čím sa zaoberá?

Je to politický román, hoci v niektorých kapitolách to tak nevyzerá. Skôr ide o chronologický prehľad udalostí jednej predvolebnej kampane a rôzne zážitky mladých ľudí s tým spojené. Viac by som k tomu zatiaľ nehovoril.

Máte aj iné umelecké ambície?

Nesmierne ma priťahuje fotografovanie. Chcel by som sa naučiť robiť dobré fotky.

Prezradíte, ako mladý muž vo vašom veku trávi voľný čas v Bratislave. Chodíte aj na diskotéky?

Na diskotéky chodím rád. Veľa mojich priateľov, najmä študentov práva, býva na internáte Družba. Neďaleko odtiaľ býva vynikajúca diskotéka v jednom pube. Chodia tam aj mnohí novinári, moji kamaráti z Markízy, Twistu a iných médií a v poslednom čase i z Mladej demokratickej ľavice. Stretáva sa tam teda veľmi dobrá partia. V Bratislave som však počas víkendov málokedy, obyčajne ich trávim v Krupine alebo v Rimavskej Sobote. Aj tam chodíme na diskotéky, či do kina. Uvítam možnosť pozrieť si každý dobrý film, prednosť však dávam tým s nádychom mystiky a sci-fi.

Ako cestujete z Bratislavy do Krupiny?

Doteraz zvyčajne vlakom. Nedávno som si však kúpil svoje prvé auto, teraz sa učím šoférovať. Cestu teda absolvujem autom, pod dozorom svojho asistenta. Baví ma to, je to pre mňa niečo nové, hoci mi je trochu ľúto, že v aute nemôžem čítať tak ako vo vlaku.

zhovárala Kvetta Šafářová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984