Po Afganistane aj Tadžikistan
Jeden z najhľadanejších poľných veliteľov čečenských povstalcov - jordánsky islamista Chattáb sa podľa informácií ruskej Federálnej bezpečnostnej služby FSB presunul začiatkom septembra do stredoázijského Tadžikistanu, kde chce pokračovať v organizovaní boja islamských povstalcov v priestore, ktorý zaberá päť bývalých republík Sovietskeho zväzu.
Tento presun možno logicky spojiť s aktuálnym vývojom v Afganistane. Jednotky tamojšieho radikálneho islamského hnutia Taliban v záverečnej ofenzíve proti milíciam tzv. Severnej aliancie vedených etnickým Tažikom Ahmadom Šáhom Masúdom obsadzuje posledné územie, ktoré držal ich protivník. Severná aliancia podporovaná morálne a politicky Moskvou (vojenskú pomoc obe strany popierajú), no tiež Iránom a Tadžikistanom, nebude zrejme schopná po páde strategického Talukanu a ovládnutí hlavnej zásobovacej trasy z Tadžikistanu do tohto mesta jednotkami Talibanu, udržať svoje sily v bojaschopnom stave. Je teda len otázkou krátkeho času, aby radikálni islamisti ovládli celých 100 percent afganského územia a mohli žiadať o svoje oficiálne medzinárodné uznanie. To mu zatiaľ poskytuje len Pakistan a tri ďalšie moslimské štáty.
Úspech fanatikov z Kábulu Svetová verejnosť má k spôsobu vládnutia Talibanu veľmi kritický postoj a odsudzuje nielen v krajine zavedené prísne islamské právo, ale aj talibanskú podporu známeho saudskoarabského teroristu Osama bin Ladína, obvineného z organizovania bombových útokov na americké ambasády v Afrike. Sankcie Bepečnostnej rady OSN proti vláde v Kábule neplnia dostatočne svoj účel, pretože jedna z najchudobnejších krajín sveta žijúca pod represívnym režimom sa dokáže uskromniť a navyše sa talibancom darí využívať cestičky na distribúciu narkotík zo svojho územia a ich výhodný predaj. Trasa vedúca cez územie bývalých sovietskych stredoázijských republík je blokovaná nedostatočne, hoci časť kontrabandu sa darí odhaliť a likvidovať.
V súčasnej situácii, keď sú islamskí fanatici blízko toho, aby vyhrali občiansku vojnu v krajine, chýba ich odporcom markantnejšia podpora svetového spoločenstva, ktoré akoby rozhodujúci moment vývoja v strategicky dôležitej krajine ignorovalo. Moskva, samozrejme, nemlčí, pretože si dobre uvedomuje dopad talibanskej aktivity na bezpečnosť Ruska a jeho stredoázijských spojencov v Spoločenstve nezávislých štátov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení k ofenzíve afganských islamistov varovalo, že Afganistan sa môže stať definitívne centrom teroristických a narkotických hrozieb, ak medzinárodné spoločenstvo bezodkladne nepodnikne rozhodné kroky. Minister zahraničných vecí Igor Ivanov aj priamo na fóre OSN v New Yorku vyzval svetových lídrov na nešpecifikovanú medzinárodnú akciu, ktorá by boje v Afganistane ukončila...
Taliban sa nemusí zastaviť Pád afganského mesta Talukan, ležiaceho iba 50 kilometrov od hraníc s Tadžikistanom, hrozí bezprostredným vtiahnutím ruských vojsk dislokovaných pozdĺž tadžicko-afganskej pohraničnej rieky Pjandž do konfliktu. Časť analytikov tvrdí, že vládcovia v Kábule sa v ofenzíve na tadžických hraniciach nezastavia "pretože sú fanatici". Ďalší analytici však argumentujú, že Talibanu ide len o prevzatie kontroly nad celým afganským územím a konsolidáciu danej situácie, pričom by si chceli vynútiť oficiálne uznanie režimu zo strany OSN. Taliban podľa mienky týchto analytikov je síce svojím spôsobom nepredvídateľný, no nie neracionálny a vie si predstaviť, čo by preň takýto konflikt mohol znamenať.
Moskva už v máji ústami prezidentovho poradcu Sergeja Jastržembského oznámila, že Rusko nevylučuje možnosť zasadenia preventívnych raketových úderov proti základniam radikálnych islamských extrémistov na území Afganistanu. Vyhlásenie zaváňajúce amerikanizáciou ruskej politiky (pripomeňme si raketové ostreľovanie afganského územia Spojenými štátmi v auguste 1998) bolo reakciou na informácie o tajnej schôdzke čečenských emisárov s predstaviteľmi Talibanu a Osamom bin Ladínom. Na stretnutí uskutočnenom v meste Mazáre-Šaríf na severe Afganistanu bol údajne podpísaný protokol o konkrétnej pomoci "moslimským bratom" v Čečensku. Rokovať sa mohlo nielen o dodávke zbraní a ľudskej sily (vrátane jej výcviku), ale i o otvorení druhého frontu v stredoázijských krajinách.
Moskva vytvára obranný val Neďaleko Mazáre-Šaríf už vyrástol tábor pre prípravu diverzno-teroristických oddielov, v ktorom sa cvičia extrémisti nielen z niektorých arabských štátov a zo severného Kaukazu, ale aj z Uzbekistanu a Tadžikistanu. A práve na tieto dve krajiny sa hľadí ako na predpokladaný objekt záujmu islamských fanatikov pri ich teritoriálnej rozpínavosti. Oddiely vycvičených islamistov sa premiestňujú predovšetkým do Tadžikistanu, kde žije v pomere k počtu obyvateľstva najviac občanov vyznávajúcich islam a najmenej Rusov (3,5 percenta) zo všetkých piatich republík v regióne. Tadžikistan má slúžiť ako predpolie a susedný Uzbekistan s pretiahnutou geografickou polohou dosahujúcou takmer až ku Kaspickému moru a fakticky izolujúci južnejšie umiestnený (počtom moslimov a strategickým postavením významný) Turkmenistan je hneď druhý na rade. Počet teroristických akcií islamských ozbrojencov sa však v posledných týždňoch zvýšil aj v Kirgizsku.
Moskva má na základe dohody s vládou Tadžikistanu v tejto krajine vojská ochraňujúce jej južné hranice. Prezident Vladimir Putin pri júlovej návšteve v Dušanbe pripomenul, že stiahnutie motostreleckej divízie a pohraničnej stráže by mohlo ohroziť "úspechy v procese vnútrotadžického uzmierenia" (s moslimskou opozíciou) a naznačil, že jednotky by mohli byť posilnené, pričom jednou z hlavných úloh by bolo vybudovanie stálej základne, zodpovedajúcej bezpečnostným a národným záujmom Ruska i Tadžikistanu. Napriek existujúcej mierovej dohode sú totiž v krajine na dennom poriadku únosy, bombové útoky a vraždy, čo celkovo destabilizuje situáciu a vytvára podmienky pre väčší konfilkt.
Na územie Tadžikistanu prenikajú pravidelne ozbrojenci zakázanej islamskej Strany oslobodenia zo susedného Uzbekistanu, kde vedú partizánsku vojnu proti režimu prezidenta Islama Karimova. Ten síce je moslim, no usiluje sa o zachovanie sekulárneho rázu štátu, čo je v protiklade so snahami fundamentalistických islamských skupín. Autokrat Karimov, večne sa obávajúci atentátu zo strany extrémistov, vlani v decembri podpísal s vtedajším ruským premiérom Putinom dohodu o prehĺbení spolupráce vo vojenskej a vojensko-technickej sfére, čo zahŕňa i koordináciu Moskvy a Taškentu v spoločnom boji proti terorizmu a extrémizmu, spoločné vojenské cvičenia, dodávky ruskej zbrojnej techniky a pod. Moskva tak buduje na horúcich hraniciach svojho niekdajšieho impéria obranný val, ktorý nielen posilňuje jej pozície na územiach, o ktoré sa zaujíma aj USA a NATO, no blokuje tiež rýchlejšie prenikanie militantného islamu na ruské územie.
