Populizmus pod Akropolou
Po druhej svetovej vojne bol asi najvýznamnejší populizmus v Európe zaznamenaný v 80-tych rokoch a to v Grécku. Tamojší jeho variant bol unikátny nielen svojimi črtami, ale aj rýchlosťou, akou sa dostal do centra politického diania. Hnutie PASOK ako politický reprezentant gréckeho populizmu sa dostalo k moci až po siedmich rokoch od svojho založenia, čo bol dovtedy v rámci povojnovej západnej Európy i v rámci parlamentných demokracií priemyselne rozvinutých krajín unikátny jav.
PASOK nemusel ani vytvárať koaličnú vládu. Tento úspech bol o to väčší, že sa hlásil k ľavici a Grécko nemalo žiadnu tradíciu socialistických alebo sociálno-demokratických strán. Vzostup gréckeho populizmu bol v mnohých smeroch, ako aj vo vonkajších prejavoch, veľmi podobný slovenskému populizmu.
Príbuznosť tradícií Nešlo iba o podobné novodobé historické, kultúrne a inštitucionálne tradície. Je pravdepodobne viac ako len zhoda náhod, že politická kultúra Grékov, ako aj ich novoveké dejiny v mnohých základných smeroch pripomínajú politickú kultúru a novodobé dejiny Slovákov. Lyrintzis tvrdí, že Grécko malo tradíciu štátneho intervencionizmu do sociálneho a politického rozvoja. Komunistické obdobie, ale aj vojnová Slovenská republika sa vyznačovali podobnými charakteristikami. Klientelizmus, patrónske vzťahy, korupcia, úloha osobností a osobitne charizmatických osobností v politike a čiastočne aj bonapartizmus. Tieto historicky dominantné prvky v gréckej politike boli prítomné aj na Slovensku, hoci ich pôvod pravdepodobne nebol rovnaký.
Grécko sa napriek svojej relatívne dlhej štátnosti vyznačovalo veľkou diasporou, dlhým zápasom za nezávislosť, pomalým zjednocovaním rôznych oblastí obývaných prevažne Grékmi a závislosťou gréckeho štátu na veľmociach (konkrétne USA) počas studenej vojny, a tieto faktory ovplyvnili konsolidáciu gréckej demokracie. Podobne ako na Slovensku, aj v Grécku existuje špecifická volebná tradícia, ktorá sa prejavuje v uprednostňovaní určitých strán v niektorých regiónoch. Strany tam zvyčajne zaznamenali výrazný a často dlhodobý úspech v mieste rodiska svojich vodcov.
Kríza legitimity Medzi dôležité faktory vplývajúce na rozmach populizmu v Grécku možno z dlhodobého hľadiska zaradiť tradíciu autority reprezentovanej armádou, monarchiou a oligarchiou, celkovú ekonomickú a spoločenskú nerozvinutosť Grécka, ako aj nedôveryhodnosť predchádzajúcej vládnucej pravicovej elity nielen v dôsledku hospodárskej krízy, ale aj v dôsledku korupcie a byrokratického klientelizmu. Až do roku 1974 nevedeli politické elity vyriešiť pretrvávajúcu krízu legitimity vďaka neschopnosti dohodnúť sa na základných princípoch politického systému a gréckej zahraničnej politiky. Tieto problémy, tradície a s nimi spojené mýty, hlboko zakorenené v mysliach Grékov, použil vo svojej rétorike ich vodca Andreas Papandreou, nazvaný "animátor duše ľudu".
Samotný nástup populizmu umožnila teda v prvom rade existencia hlavného prvku populistického fenoménu - vnútorná ekonomicko-politická i zahraničnopolitická kríza. Dovtedy vládnuca pravica bola bez uceleného programu, vyznačovala sa neschopnosťou stabilizovať vzťahy s Tureckom a neschopnosťou riešiť akútne problémy - viac ako 20-percentnú infláciu, ale tiež pasívny schodok obchodnej bilancie, zahraničný dlh štátu a vzrast nezamestnanosti z 1,9 percenta v roku 1979 na 4,1 percenta v roku 1981. Osobitne inflácia zaujímala prvé miesto medzi starosťami gréckeho voliča. Medzi objektívne faktory, ktoré vládnuca elita nemohla ovplyvniť, ale ktoré mali vplyv na voličov, bola aj druhá svetová ropná kríza a jej dôsledky. Sem možno zaradiť aj aktivity PASOKu a schopnosti jeho vodcu, Andreasa Papandrea, najmä keď sa jeho jediný charizmatický konkurent v dôležitej (dovtedy vládnucej strane) stal prezidentom.
Zrod a charakter hnutia PASOK vznikol v roku 1974 ako síce prodemokratické, ale radikálne, protikapitalistické hnutie, ostro konfrontačné zoskupenie s marxistickým slovníkom. Trval na tom, že nebol sociálno-demokratickou stranou, ale hnutím orientovaným na štrukturálnu zmenu gréckej spoločnosti. Neexistencia tradície silného sociálnodemokratického hnutia v Grécku bola jedným z príčin toho, prečo bol Papandreou schopný vytvoriť radikálnejšie socialistické hnutie.
PASOK bol novým hnutím, súčasťou moderného gréckeho straníckeho systému, ktorý vznikol v júli 1974 po páde vojenského režimu vládnuceho od roku 1967. Čoskoro, koncom 70-tych rokov, sa transformoval na umiernenejšiu a centristickú stranu. Vo svojej podstate reprezentoval skôr dobovú liberálnu odpoveď (reakciu) gréckej politiky, ako akékoľvek radikálne, alebo dokonca socialistické smerovanie. Mal vybudovanú účinnú politickú štruktúru po celej krajine. Hnutie však predstavovalo konglomerát rozličných, až protikladných politických smerov.
Papandrea považovali niektorí za národného hrdinu, kým iní za "satana". Bolo by však chybou prisudzovať postaveniu gréckeho vodcu absolútnu dominanciu, kedže v rámci hnutia neuspel s totálnym presadením všetkých svojich zámerov a niekedy ich musel veľmi tvrdo presadzovať. Na druhej strane, výber kandidátov na poslancov či spolupracovníkov uskutočňoval, pokiaľ to bolo možné, výlučne Papandreou. Napríklad konferencii PASOKu predložil list kandidátov do ústredného výboru hnutia a vyhlásil, že chce spolupracovať iba s týmito ľudmi, čo mu aj delegáti odsúhlasili.
Aj výber kandidátov za poslancov je v Grécku tradične právom predsedu strany. V histórii tejto krajiny však neexistovala iná dôležitá strana, ktorá by bola pod takou silnou kontrolou jednej osoby. Politicky bolo hnutie vovnútri veľmi heterogénne. Jeho vnútorné i vonkajšie fungovanie sa vyznačovalo silným plebiscitárnym, centralistickým a paternalistickým charakterom. To sa prejavovalo viacerými vlnami vylučovania nespokojných či nesúhlasiach jednotlivcov i frakciíí. Je príznačné, že prvý regulárny zjazd PASOKu sa konal až desať rokov po jeho založení.
Kto ich volil Voličstvo PASOKu predstavovalo vo víťazných voľbách v roku 1981 grécku strednú triedu s identickým zastúpením mestského a vidieckeho obyvateľstva, rovnakým pomerom rôznych profesných skupín obyvateľstva a s nevýrazným rozdielom medzi viac a menej rozvinutými oblasťami. V roku 1985 došlo medzi mestským obvateľstvom k miernemu, takmer bezvýznamnému poklesu podpory. PASOK nadviazal na volebné tradície iných strán - Únie stredu (EK), neskôr pretransformovanej na EDIK, a čiastočne aj pravicovej Novej demokracie (ND), ktorá zase nadviazala na Národnú radikálnu úniu (ERE).
Prečo však PASOK nevyhral už prvé voľby v roku 1974, keď sa nanovo sformovala politická scéna, hoci v niektorých prípadoch s tradičnými vodcami? Podľa Diamandourosa, voliči uprednostnili istotu prezentovanú Karamanlisom, ktorý viedol dočasnú vládu a bol šéfom Novej demokracie vo voľbách, a súčasne odmietli radikálne výzvy na odmietnutie minulosti prezentované PASOKom. A práve túžba po zmene, prezentovaná aj volebným heslom allaghi, t. j. zmenou, hrala podstatnú úlohu vo víťazstve PASOKu o sedem rokov neskôr. Väčšina veľkých denníkov, absolútna väčšina odborov, univerzitných študentov, roľníkov a malých podnikateľov podporovala snahu o vymanenie sa z obdobia gréckej zahraničnej politickej závislosti.
Papandreou pri moci Vláda Papandrea sa vyznačovala škandálmi. Žiaden demokraticky zvolený predstaviteľ v Grécku nemal takú úplnú ústavnú kontrolu na gréckym štátom ako Andreas Papandreou. Papandreov spôsob vládnutia je možné opísať ako pohŕdanie parlamentom ako zákonodarným orgánom, kompletné podriadenie poslanov PASOKu vodcovej vôli a prax politických prekvapení a tajomstiev. Papandreou sa vyznačoval vynikajúcimi schopnosťami komunikovať s masami prostredníctvom populistického diskurzu, ktorý sa vyznačoval zjednodušením problémov a štiepením spoločnosti na ľud či národ a nepriateľov. Papadrea jeho stúpenci i oponenti bežne nazývali aj Andreas. Čím dlhšie bolo hnutie pri moci, tým arogantnejšie sa prejavovalo. Relatívne flexibilne prispôsobovalo svoju politiku aktuálnym názorom obyvateľstva. Jeho protagonisti presadzovali hospodársku politiku na podporu, resp. záchranu neziskových podnikov, o ktorých tvrdili, že predstavujú "inú cestu".
Na jednej strane sa PASOK počas svojej vlády snažil ovládnuť nezávislé organizácie, alebo ich spolitizovať a obmedziť kritiku, na druhej strane podporoval zo štátnych zdrojov spriaznené organizácie a inštitúcie. Presadzovanie štátneho korporativizmu za jeho vlády sa vyznačovalo o. i. "salámovou taktikou", čiže postupným okliešťovaním alebo inkorporovaním nezávislých organizácií, prípadne zakladaním nových. Na druhej strane sa PASOK dostával do konfliktu s odbormi pre - v dôsledku hospodárskej krízy spôsobenej jeho politikou - postupné odbúravanie čerstvo nadobudnutých sociálnych výhod, pokles reálnych platov a obmedzovanie práva na štrajk.
Pragmatizmus ako program PASOK sa počas svojej vlády výrazne snažil obmedziť vplyv kritických médií a posilniť tie priaznivo naklonené. Napriek rezolútnej rétorike používal do značnej miery pragmatickú politiku, s výnimkou predvolebného obdobia. Napriek predvolebným sľubom bola praktická politika PASOKu v mnohých kľúčových smeroch odlišná. Tak napríklad pred voľbami v roku 1985 sľuboval prosperitu (ešte lepšie zajtrajšky), ale nasledujúci rok po voľbách prijal radikálne ekonomické opatrenia na zníženie inflácie a obmedzenie zahraničného zadĺženia.
Zásadné črty PASOKu niektorí analytici opísali ako populistický program s charizmatickým vodcom a autoritárskym štýlom vládnutia. Iní označili za jeho prínos do gréckej politiky "masifikáciu" starej klientelistickej štruktúry, prípadne vytvorenie politického systému, v ktorom sa paternalizmus stal masovým hnutím. PASOK nielenže prehĺbil korupciu, ale ešte aj vymyslel niekoľko nových spôsobov korupcie. Vláda PASOKu sa vyznačovala škandálmi, nepotizmom, uprednostňovaním straníckych a nekompetentných kandidátov, znížením kvality verejných služieb, zmenami vo vládnom kabinete každý polrok, kompletnou kontrolou verejnoprávneho rozhlasu a televízie a improvizáciou.
Hnutie si počas svojej vlády prispôsobovalo volebné zákony tak, aby mu buď umožnili dominanciu v parlamente, alebo, v prípade očakávanej prehry, aby túto dominanciu neumožnili najsilnejšej opozičnej strane. Aktivity PASOKu počas vládnutia sa dajú zosumarizovať ako bezprecedentný pokus využiť obdobie vládnutia na konsolidovanie a rozšírenie svojho mocenského postavenia a zabezpečenie reprodukcie volebnej základne. PASOK sa snažil kontrolovať celý štát, každý aspekt občianskej spoločnosti, vznik a činnosť alternatívnych a autonómnych hnutí.
Na druhej strane, vláda PASOKu prijala niekoľko významných opatrení liberalizujúcich a demokratizujúcich politický a spoločenský život, ako aj sociálne podmienky v Grécku. Tieto opatrenia sa týkali aj zníženia vekového limitu pre voľby do parlamentu, zlepšenia podmienok vo väzniciach, zrovnoprávnenia občianskeho sobášu s náboženským, vytvorenia Národného zdravotného systému, reformy družstevníctva a polície, zákazu štátnym zamestnancom poberať príjmy iných zdrojov, zlepšenia pozície žien v pracovnom procese, rovnakých práv nemanželských detí, uznania partizánskeho komunistického odboja za druhej svetovej vojny a obmedzenia propagandistického pôsobenia armády zatvorením jej vlastnej televíznej stanice. Samozrejme, nie všetky opatrenia sa zrealizovali korektne a úspešne. Napríklad reforma zdravotného systému vyvolala dlhoročný odpor lekárov.
Celkové hodnotenie Pokiaľ ide o celkové hodnotenie PASOKu, to závisí od použitých kritérií. Podľa niektorých analytikov, z pohľadu plnenia svojich volebných sľubov išlo o veľmi úspešné zoskupenie, ale z pohľadu makroekonomických výsledkov bola jeho vláda jasným zlyhaním. Väčšina Grékov si za vlády PASOKu údajne ekonomicky polepšila, pravda, na úkor štátneho zadĺženia. Iní analytici sú ohľadom skutočných výsledkov hospodárskej politiky skeptickejší. Napríklad podľa Petrasa presadzoval PASOK po októbri 1985, teda po druhom volebnom víťazstve, politiku v prospech veľkopodnikateľov a úplne ignoroval záujmy pracujúcich. Reálne mzdy klesli počas stabilizačného programu v rokoch 1986 až 1987 o viac ako 11 percent, a vzrástli znovu až vo volebnom roku, podobne ako aj deficit verejného sektora.
Podľa niektorých teoretikov, Papandreou významne prispel k transformácii gréckej spoločnosti z "praetorianskej" (t. j. s nestabilnými politickými inštitúciami a revolučnými ľudovými očakávaniami, ktoré generujú vojenské intervencie) k spoločnosti s dobre etablovanými pluralistickými a demokratickými základmi, a to práve vďaka sformovaniu ľavicového hnutia bez revolučných ašpirácií.
Autor (1965) prednáša politológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave
