V dedinskom prostredí

V poslednom čase mám pocit, že sa slovenská literatúra vyhýba dedinskému prostrediu. Možno nemám celkom pravdu, ale v záplave hodnotných prekladových diel, v ktorých sa hrdinky potácajú od alkoholu a drog k psychoanalytikom a nazad, kým hrdinovia statočne čelia morálnemu rozkladu spoločnosti tým, že ho svojím konaním prehlbujú, sa naša pôvodná tvorba z vidieckeho prostredia akosi nesmelo krčí, akoby ani neexistovala.
Počet zobrazení: 970

V poslednom čase mám pocit, že sa slovenská literatúra vyhýba dedinskému prostrediu. Možno nemám celkom pravdu, ale v záplave hodnotných prekladových diel, v ktorých sa hrdinky potácajú od alkoholu a drog k psychoanalytikom a nazad, kým hrdinovia statočne čelia morálnemu rozkladu spoločnosti tým, že ho svojím konaním prehlbujú, sa naša pôvodná tvorba z vidieckeho prostredia akosi nesmelo krčí, akoby ani neexistovala. Viem, samozrejme, že doba nie je priam naklonená romantickým príbehom, v ktorých chudobná dievčina hľadá šťastie u bohatého gazdu, a už vôbec nie sú v móde ani ľúbostné romány z prostredia družstevného kravína, v ktorých si zaľúbená družstevníčka vybíja svoje city vo zvyšovaní dojivosti, no romány z dediny mi výrazne chýbajú.

V tejto duchovnej núdzi som zvykol siahnuť po dielach klasikov, ale akáže je to slovenská literatúra? Kukučín skončil v Juhoslávii, Zguriška v Prahe a z Ľuda Ondrejova sa vykľul bývalý arizátor a prenasledovateľ Židov. Myslím, že za týchto okolností odovzdám časť svojej knižnice najbližšej teplárni, aby aspoň čiastočne vykryla svoje energetické straty. Lenže na knižnom trhu tým vznikne výrazná čierna diera a slovenským kultúrnym odkazom budúcim generáciám sa stane nanajvýš zopár e-mailov pochybného obsahu, niekoľko počítačových vírusov spod Tatier a dve-tri mobilové "esemesky". To je, uznáte, menej ako málo. Sám by som sa s chuťou pustil do spisovania dajakého vidieckeho románu z horúcej súčasnosti. Napríklad o podnikateľovi z lazov, do ktorého sa zamilovala partia výpalníkov, či o dievčine z Turca, ktorá tak dlho hľadala cestu do civilizovanej Európy, až jej poradili známu E-55. Podobných pozitívnych príkladov by sa našlo neúrekom, problémom však zostáva ich stvárnenie. Myslím tým i na formu, pretože naša mládež dnes uprednostňuje angličtinu, no písať slovenský román v cudzej reči sa mi nezdá veľmi vhodné. Napokon si len predstavte tú hanbu, keby raz štúdio Koliba môj román sfilmovalo. Kto by zaplatil toľko amerických a anglických hercov, nehľadiac na to, že by vlastne vznikol slovenský film so slovenskými titulkami, lebo ani starší diváci ešte všetci nepomreli od hladu.

Nie, povedal som si. Tadiaľ cesta nevedie! Veď už staručký Bernolák kedysi povedal: "Slováci, píšte po slovensky. Tu máte slovo moje o reči vašej." Slovenský román bude po slovensky, ale výrazové prostriedky budem musieť prispôsobiť súčasnosti. Včera som začal písať. Môj román sa začína takto: "Production manager zo starého majera hnal svoje kozy dolu dedinou. K večernej oblohe sa nieslo kozie mečanie méééil, méééil, kým pastiersky pes svojím hlbokým know-how, how, how zaháňal ovce na neďalekej lúke. Majiteľka dedinského shopu sypala vrabcom vtáčí džob..."

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984