Rusko - japonské zmierenie v nedohľadne
Ani najväčší optimisti nemohli očakávať, že počas oficiálnej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina podpíšu aj dávno oneskorenú rusko-japonskú mierovú zmluvu. 55 rokov po skončení druhej svetovej vojny zostávajú hlavnou prekážkou pre podpis mierovej zmluvy a pre významnejší rozvoj pre Rusko v oblasti Ďalekého východu prepotrebnej účasti japonského kapitálu štyri ostrovy Kurilského súostrovia - Etorof, Kunašir, Šikotan a Hanomai. Rusi aj Japonci tvrdia, že tieto ostrovy objavili ešte v 17. storočí, v roku 1875 ich ruský cár prepustil Japonsku, ale pri skončení 2. svetovej vojny na Ďalekom východe ich Červená armáda obsadila. Je pravda, že Boris Jeľcin v "slabšej chvíľke" sľúbil vyriešiť ich osud do roku 2000. Osud týchto ostrovov sa ako v Japonsku, tak aj v Rusku stal vecou "národnej cti". Okolo "severných území" sa v Japonsku rozvíja už dlhší čas nacionalistická kampaň, ktorá nachádza svoj odraz v politike viacerých japonských vlád. Pre V. Putina by "strata" Kuríl predstavovala oslabenie jeho postavenia a "dôkaz", že Rusko stráca ďalšie výdobytky starých čias. Po čečenskom ohrození územnej celistvosti by odstúpenie tohto súostrovia ešte viac skomplikovalo moskovskú politickú scénu. Kurily sa nachádzajú v strategických trasách ruských tichooceánskych atómových ponoriek, more v ich okolí je bohaté na ryby, na ostrovoch sú bohaté ložiská surovín. Vyše 17 000 obyvateľov s netrpezlivosťou očakáva, čo sa s nimi stane, ak Rusko ustúpi. Japonci ponúkajú kompromisy, uvádzali sa možnosti prechodného obdobia, v ktorom by príliv japonských investícií pomohol modernizovať komunikačné siete, prístavy a závody na spracovanie rýb a podobné ústupky, a to za predpokladu, že sa stanovia záväzné termíny postupného odovzdávania ostrovov pod japonskú suverenitu. Je zrejmé, že pri ekonomickej sile Japonska by na tomto "obchode" mohlo Rusko veľa zarobiť. Pred Putinovou návštevou v Japonsku sa uvádzali dohady, že Rusko žiada za odstúpenie 150 miliárd USD, čiže sumu, ktorá sa približne rovná ruskému zahraničnému zadlženiu. Hoci sa tieto dohady nepotvrdili, majú predsa len určitý reálny základ. Záver z tokijskej návštevy V. Putina znamenal síce odmietnutie okamžitého návratu Kuríl, no zdôraznila sa otvorená cesta pre ďalšie rokovania a hľadanie všeobecne prijateľného kompromisného riešenia. V dohľadnom čase nie je osud ruských obyvateľov Kuríl v ohrození.
Autor (1932) je redaktor denníka Národná obroda
