Rozbor bez propagandy
Tibor Mrocek v úvodníku SLOVA č. 35 napísal: "Odtajnené dokumenty CIA z rokov 1989 až 1991 ukazujú, že vtedajší Sovietsky zväz mal silnú a modernú výzbroj schopnú zničiť všetky raketové odpaľovacie rampy USA, no nemal záujem zaútočiť a vyvolať globálnu jadrovú vojnu. Vtedajšie vedenie na čele s Michailom Gorbačovom prejavilo v ťažkej dobe ... historickú zodpovednosť. Riziko globálneho konfliktu sa podarilo odvrátiť zrušením bipolárneho usporiadania sveta..."
To isté, čo objavila CIA v ZSSR, mali aj USA. Obe jadrové superveľmoci sa mohli navzájom zničiť a s nimi celý svet. Vedúcim štátnikom bolo zrejmé, že zabrániť jadrovej vojne môže len vojenskostrategická parita a úsilie nedovoliť druhej strane (keď už tú paritu v polovici sedemdesiatych rokov dosiahli) nadobudnúť strategickú prevahu. Napísať dnes, že Sovietsky zväz nemal záujem zaútočiť na USA a pochváliť za to Gorbačova, je prinajmenšom publicistická naivita, mimochodom, v tomto duchu by za to isté bolo možné pochváliť aj Stalina, Chruščova a Brežneva. Takto písať bolo však propagandisticky účelné počas ich vladárenia. A taktiež operovali len politickou zodpovednosťou či nezodpovednosťou vedúcich štátnikov. Úsilie USA o svet monopolárny je predsa determinované inými určujúcimi príčinami, aj keď medzi nimi hrá významnú úlohu subjektívny faktor schopností daného štátnika. Za éry Gorbačova získali USA strategickú prevahu, ktorá im umožnila vytlačiť Sovietsky zväz zo strednej Európy, ochromiť jeho ekonomiku, vojenskú moc, fakticky rozbiť ríšu, ktorú vybudoval Stalin, vohnať Rusko do pozície prosebníka o doláre a chlieb. Nemá vari pravdu Bohuš Chňoupek, keď napísal: "Ukazovalo sa, že Gorbačov prosto nevie riadiť štát. Z činiteľa, ktorý vzbudzoval dôveru a nádeje, sa degradoval na všedného politického táraja a chválenkára, čo je pre ľudí z provincie dosť typické. Jeho nekompetentnosť (tu sa hodí skôr slovo - neschopnosť) sa prejavovala vo všetkých smeroch. Rakety, Nemecko, východná Európa, spojenci pre neho neznamenali viac než partiový tovar." (B. Chňoupek - Memoáre in claris, Bratislava 1998, str. 157). Autor tu vyzdvihol subjektívny faktor ľudského činiteľa - neschopnosť štátnika. Ortodoxní komunisti ju zjednodušujú názvom zrada. V hre boli, ako vždy, oveľa vážnejšie a hlbšie základné faktory: ekonomická a vojenskostrategická prevaha USA, neudržateľnosť sociálnopolitického systému ZSSR bez brutálnej sily, násilia, čas vnútorného zrútenia kolosu na hlinených nohách a určite aj neschopnosť štátnika na špici vedenia.
Tibor Mrocek správne poukazuje na zbrojárske koncerny USA zarábajúce na vojnách a vojnových konfliktoch, a zaiste má pravdu i v tom, že zodpovednosť štátnikov uchráni mier. Ibaže aj tá zodpovednosť či nezodpovednosť (napríklad u Hitlera) je determinovaná oveľa pôsobivejšími základnými silami. Naozaj dnes nastal čas straty súdnosti a zodpovednosti? Naozaj sa dnes rúti svet opäť tam, odkiaľ už takmer vybŕdol - ako píše Tibor Mrocek? Myslím si, že dnes už môže byť publicista oveľa vecnejší a pravdivejší, než v časoch, keď sa muselo písať v línii propagandy. Nastolená téma by si vyžadovala vecný, pravdivý, nepropagandistický rozbor a vecné, pravdivé závery. Súčasnosť to nielen umožňuje, ale priam vyžaduje.
Ján Révaj, Bratislava
