Austrália

Leží na druhom konci sveta a ešte o kúsok ďalej. Čaká, že sa v nej zídu všetky kontinenty a zaveje skoro 200 zástav účastníkov The Games of The XXVII. Olympiad roku Pána 2000 - poslednej letnej olympiády nášho storočia.
Počet zobrazení: 1130

leží na druhom konci sveta a ešte o kúsok ďalej. Čaká, že sa v nej zídu všetky kontinenty a zaveje skoro 200 zástav účastníkov The Games of The XXVII. Olympiad roku Pána 2000 - poslednej letnej olympiády nášho storočia.

Ak nerátame hŕstku našich občanov v krajine protinožcov, tohto stretnutia národov sa zúčastní 178-členná slovenská výprava, z ktorej dve tretiny tvoria reprezentanti. Väčšina z nich sa už ubytovala v práve otvorenej olympijskej dedine a vztýčila slovenskú zástavu. Slovenskú hymnu pamätá Austrália ako prvú, ktorej patril potlesk pred 44 rokmi, keď na Olympiáde v Melbourne odovzdávali prvé medaily víťazom. Vtedy znela spoločne s českou a vybojovala nám ju žena - diskárka Olga Fikotová. Zhodou okolností ako prvá vždy znela táto, vtedy spoločná, hymna na všetkých troch povojnových olympiádach: v rokoch 1948 v Londýne a 1952 v Helsinkách, keď po úvodných behoch na dlhé trate víťazil atlét storočia Emil Zátopek. Ale ten prvý, prvučičký olympijský potlesk v Anglicku, Fínsku, aj Austrálii zaburácal vždy, keď doznelo "Nad Tatrou sa blýska…" a finišovalo "…Slováci ožijú!"

Keď pred mesiacom v čase príprav na olympiádu navštívil Slovensko Prezident MOV Juan Antonio markíz de Samaranch, zaželal nám úspechy v podobe medailí a v prezentácii našej krajiny. Predstaviť pána Prezidenta v jeho pracovných aj v ľudských dimenziách sme pokladali nielen za zdvorilostné gesto, ale vnímame to aj ako príklad pre našich športovcov, organizátorov športu a všetkých, ktorí sa usilujú o spoločenský pokrok, rozvoj a dobrú vizitku našej krajiny. Obdobnou cestou na mape športového sveta prešiel aj profesor Vladimír Černušák, prvý predseda Slovenského olympijského výboru a jeho dnešný čestný predseda. Už dvadsať rokov je členom MOV. Bolo jeho osobnou zásluhou, jeho autority, aktivity a prirodzene aj výkonov našich športovcov, že mladá Slovenská republika rekordne rýchlo prenikla do najvyšších svetových súťaží a stala sa na najvyšších úrovniach medzinárodným partnerom. Jeho nelúčenie sa s olympijskou rodinou je typické pre tie stálice, ktoré žiaria jasne, hoci aj bez funkcií a titulov, jednoducho preto, že ich zmyslom života je rozdávať svetlo.

"Pôžitok bohov", ako pomenoval šport barón de Coubertin, bude po dva týždne zblízka ochutnávať a vypíjať do dna naša výprava a z diaľky takmer šesť miliónov občanov našej vlasti medzi šiestimi miliardami ľudstva. Budú možno trocha závidieť tým, čo sú priamo na miestach veľkých činov alebo v útulnej Slovenskej izbe v exkluzívnom kráľovskom klube The Royal Exchange of Sydney, na polceste medzi operou a vyhliadkovou vežou, v susedstve terajšieho sídla MOV. Spomenú si, že práve Slovenský klub bol raz už svedkom osláv zlata - ale českých hokejistov na čele s Dominikom Haškom v Nagane. S kým to oslávia tejto jesene naši, z akého syra odhryznú, keď ten pravý "typický slovenský" sa vyrába v Adelaide? Ako sa budú cítiť v okázalom zariadení podľa meštianskych tradícií stredovekých miest, ktoré nahradilo folklór predchádzajúcich "slovenských izieb"? Doma si celé rodiny užijú prípitky, oslavy, hromženia, rumázganie, búchanie päsťou do stola a dúfajme, že nie sekerami do televíznych škatúľ, keď tí "naši" budú víťaziť v belasých vlnách vôd, na smaragdových trávnikoch, červenej antuke, ak im ostane iba "zemiaková" medaila. Budú miláčikmi, zlatými chlapcami, dievčatkami vynášanými do nebies? Alebo preklínanými babrákmi, fušermi, kripľami, protekčnými deckami zrelými do ohňa pekelného? Jednako: všetci budú zavlečení, dobrovoľne, tam, kde bude tĺcť srdce celého sveta a v svornej družbe budú viať všetky zástavy veľkých i malých krajín. Tam budú mlčať zbrane a hovoriť len múzy.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984