Baskické bludisko smrti

Manuel Indiano, málo známy mladý poslanec Mestskej rady v meste Zumárraga, odmietal policajnú ochranu, ktorú zvyčajne politici pôsobiaci na území Baskicka využívajú. Na odvahu doplatil. Manželka politika na pohreb neprišla. Pre ženu v siedmom mesiaci tehotenstva bola smrť šokom a museli ju hospitalizovať.
Počet zobrazení: 774

 

Manuel Indiano, málo známy mladý poslanec Mestskej rady v meste Zumárraga, odmietal policajnú ochranu, ktorú zvyčajne politici pôsobiaci na území Baskicka využívajú. Na odvahu doplatil. Manželka politika na pohreb neprišla. Pre ženu v siedmom mesiaci tehotenstva bola smrť šokom a museli ju hospitalizovať.

Od prerušenia 14-mesačného prímeria ETA v decembri minulého roka sa podobné príbehy vrátili do španielskeho života, v posledných týždňoch sa stávajú každodennosťou. Vystupňovanie násilia sa stáva nočnou morou nielen pre príbuzných obetí, ale aj pre celú spoločnosť. Svedčia o tom masové protesty proti terorizmu, na čele ktorých je spravidla premiér José María Aznar. Spontánne vyjadrenie pocitov smútku a hnevu je však jedna vec a protiteroristický boj druhá.

Vláda v Madride má síce u verejnosti podporu pre súčasnú nekompromisnú politiku voči teroristom, no skutočnosť je taká, že Aznarovo heslo "Ani o centimeter" útoky sotva zastaví. Najhlasnejšie to hovoria umiernení baskickí nacionalisti . Podľa nich prenasledovanie členov ETA a ich politických a mediálnych partnerov počas minuloročného prímeria priamo viedlo k návratu násilia. Pokračovanie v tejto politike môže situáciu len zhoršiť. "Pán Aznar chybne verí, že terorizmus môže vykoreniť len policajnými metódami," hovorí vodca ich strany Inaki Anasagasti. A dodáva: "Mal by pochopiť, že problém má aj politickú dimenziu."

Názorové rozdiely medzi oficiálnym Madridom a najsilnejšou baskickou stranou navyše aj v praxi komplikujú protiteroristický boj. Aznarova stratégia totiž počíta s úplnou izoláciou ETA. Nacionalisti sa tak nachádzajú medzi mlynskými kameňmi. Madrid na nich tlačí, aby prerušili akýkoľvek dialóg s ETA, takýto krok by však bol v rozpore s ich názormi, ako aj v rozpore s verejnou mienkou v baskických provinciách. Teda o jednotnom fronte nemôže byť ani reč.

Pritom ale treba povedať, že španielsky premiér si nemôže veľmi vyberať. Oficiálny Madrid má výrazne zúžený priestor na dialóg. Nezávislosť, ktorú požaduje ETA je pre vládu neprípustná, na druhej strane stupeň autonómie, ktorý majú baskické provincie, je mimoriadne vysoký. Podľa denníka Financial Times dokonca najvyšší v Európe. Baskická vláda kontroluje školstvo, zdravotníctvo, lokálnu políciu, zatiaľ čo regionálny parlament rozhoduje o fiškálnej politike. Každá provincia navyše vyberá dane, s tým, že určitú čiastku odvádza do madridskej centrály. Takže, pokiaľ ide o ďalšiu eventuálnu decentralizáciu, sú zo strany Madridu možné len minimálne ústupky.

Ďalej, ciele ETA nemajú dostatočnú podporu ani v samotnom Baskicku. "Ak by sa referendum o nezávislosti konalo dnes, neprešlo by," tvrdí Anasagasti. Preto je ťažko povedať, v mene koho by rokovali politickí predstavitelia ETA na prípadných mierových rokovaniach. Nehovoriac, o tom, že sama ETA sa do rokovaní nehrnie. Skôr sa riadi heslom: "Akcia zjednocuje, slová rozdeľujú." A nakoniec, teroristi sú tí, čo zabíjajú, nie vláda.

Inými slovami, východisko z baskického bludiska sa hľadá veľmi ťažko. Čo je ešte smutnejšie, ani jedna z načrtnutých ciest nezaručuje úspech. Premiérove zákony sily sú logické a hádam aj spravodlivejšie, no ešte mnoho manželiek zostane v šoku, kým sa dosiahne konečné víťazstvo. Ak vôbec niekedy príde. Kompromis vo forme prímeria a následných politických rozhovorov, zachráni, aspoň dočasne, nejeden ľudský život. Nikto však nemôže zaručiť, že sa násilie po určitom čase znovu nevkradne do ulíc Španielska.

Autor (1972) je redaktor Hospodárskeho denníka

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984