Múzy prežijú rok 2000
Magická sedmička je uznávané šťastné číslo. Galéria MIRO Snina-Praha-Berlín a mesto Snina, hlavní organizátori (nielen) tohtoročného Medzinárodného výtvarného festivalu Snina 2000 a s ním súvisiaceho Medzinárodného maliarskeho plenéru Snina 2000 sa však spoľahli najmä na vlastnú kreativitu a hľadanie nových možností pri rozšírení účinnosti tohto vážneho a váženého stredoeurópskeho, vlastne už svetového podujatia. No bez múz by to jednoducho nešlo. Magická sedmička je uznávané šťastné číslo. V spojení s rokom 2000 jeho význam narastá. My všetci, ktorí v tomto čase žijeme, uvedomujeme si nádheru chvíle, pocit historickej účasti, cítime, ako sa zúčastňujeme na každodennom dianí modrej planéty Zem. Festival, ktorý nikdy nemal núdzu o metafory nielen na obrazoch maliarov, ale aj v ostatnom dianí, prichystal tohto roku okrem iného
Sviatok modrých balónov Symbolov odvekej ľudskej túžby po lietaní, ale aj podoby planéty, na ktorej je nám súdené žiť šťastné i smutnejšie okamihy. Nebude to formálne posolstvo a oslava mieru, ale spontánne stretnutie ľudí rozličných profesií. Galéria MIRO už v minulých rokoch naznačila, že chápe lietanie ako odvekú súčasť ľudského úsilia. Vlaňajšie lety balónom a zdvíhanie 655 metrov dlhého obrazu (maľovaného pred dvoma rokmi takmer tisíckou dospelých i detí na počesť 655. výročia mesta) nad Sninou presvedčili každého, že umelecká fantázia má krídla, ktoré nezlomí ani nepriazeň počasia, a dúha, ktorá priamo z božích výšin oznamovala prípravu tohto podujatia, bola viac ako ozvenou nadprirodzenosti alebo súhlasom nebies.
Lebo o to šlo od začiatku, a pôjde až do posledných ročníkov tohto jedinečného festivalu: aby ľudská duša a fantázia lietali ako modré balóny. Veď modrá obloha, tá kupola, ku ktorej túžime vzlietnuť, odráža sa v ľudských očiach, zelených plesách, hnedých poliach, čiernych kútoch, ale aj v červenej a žltej farbe kvetov, je strieškou nad nami.
Očakávaná literárna udalosť Pred niekoľkými rokmi bol významný spisovateľ Ladislav Ťažký spolu s manželkou Annou hosťom sninského festivalu. Aby sme boli dôkladní: na pódiu v programe Čatár Matúš a večná Marína s ním účinkovala jedna z prvých dám slovenského herectva Mária Kráľovičová. Bol to nádherný večer a v jeho kuloárových diskusiách sa zrodila myšlienka vydať spisovateľovu novelu Krásna zlatá beštia, s ilustráciami olejomalieb Andreja Smoláka, a súčasne v nemeckom jazyku, ako pred piatimi rokmi vyšla v Galérii MIRO básnická zbierka Rudolfa Čižmárika Horiaca ruža - Die brennende Rose.
Ladislav Ťažký čoskoro naozaj dodal novelu, ktorá už po prvom prečítaní zaujala jej budúceho ilustrátora, veď Andrej Smolák má portréty krásnych zlatých beštií a akty priam v autorskom programe. Čas si vyžiadal preklad do nemčiny, ktorého sa zhostil Gustav Just, popredný znalec slovenskej literatúry. Grafickú podobu dodal nezvyčajnej knihe Róbert Brož z martinskej Neografie, nositeľ viacerých cien a uznaní za Najkrajšie knihy.
Možno je v tom zase trochu symbolického, keď bude knihu prezentovať vydavateľ - Galéria MIRO - práve na magickom siedmom ročníku festivalu v magickom roku 2000. V čase, keď mnohí profesionálni vydavatelia nariekajú nad nepriazňou knižného trhu, vzala Galéria MIRO na seba riziko vydanie finančne i graficky náročnej knihy. Škoda, že nie všetci solventní slovenskí podnikatelia chápu význam investície či reklamného partnerstva v súvislosti s umením.
Krásna zlatá beštia však začiatkom septembra vyjde z obrazového rámu a anonymity. Verme, že sa do nej už nikdy nevráti a stane sa súčasťou galérie ženských postáv slovenskej literatúry od legendárnej zidealizovanej Sládkovičovej Maríny až dodnes. Ťažkého Alexandra z novely Krásna zlatá beštia je hriešna žena. Teda skutočná.
Spoločníci festivalu Bez požehnania a pochopenia mestských orgánov, poslancov, osobnej zaangažovanosti primátora Štefana Milovčíka, by sa sotva dalo zorganizovať také podujatie, akým je Medzinárodný výtvarný festival. Strohá agentúrna správa pred otvorením siedmeho ročníka by vecne uviedla aj Art Galériu Schürger z Tvrdošína, Podvihorlatské múzeum z Humenného, Zemplínske múzeum z Michaloviec, Vlastivedné múzeum z Trebišova, Mestské kultúrne a spoločenské stredisko v Snine, ale aj Mestskú galériu z ukrajinského Mukačeva.
Od začiatku sa na výstavnom programe festivalu významne podieľa aj Umelecká beseda slovenská. Viacero jej členov vystavovalo v Snine a okolitých mestách (Humenné, Michalovce, Trebišov, ale aj v obciach ako Ulič, Ubľa, Ruský Potok). V tomto roku sa UBS predstaví expozíciou v Zemplínskom múzeu v Michalovciach pod názvom Naše Slovensko.
Sláva Sniny silnie Z roka na rok prudko stúpa záujem výtvarníkov z celého sveta o účasť na medzinárodnom maliarskom plenéri v slovenskej Snine. Festivalový výbor MVF Snina 2000 zaregistroval do konca júla prihlášky 45 umelcov z dvadsiatich krajín sveta. Niektorí sa vracajú po prestávke, iní prídu po prvý raz. A sláva Sniny silnie. Čoskoro budú o nej rozprávať v ďalekej Číne, Izraeli, Indii, Kuvajte, Tatarstane, Rusku, Gruzínsku, Holandsku, na Cypre, ale aj v okolitých krajinách.
Znovu a znovu sa maliari budú inšpirovať čarokrásnou prírodnou scenériou kraja, ale aj neopakovateľnými tvárami ľudí, sadnú si po práci do krčmy s domácimi a rukami-nohami si vymenia dojmy, usmejú sa na seba. Áno, aj to patrí k atmosfére tohto ojedinelého umeleckého festivalu.
Prvý september 2000 odštartuje nový ročník tvorivého vzopätia, vášnivých diskusií o zmysle umenia a života, ale aj ľudských príbehov. Tie sa v takej či onakej podobe premietnu do obrazov, ktoré sa pod názvom Plenér 2000 budú prezentovať pred zrakmi stoviek návštevníkov na niekoľkodňovej výstave. A každý maliar, tak ako doteraz, zanechá medzinárodnej Galérii MIRO dva obrazy z toho, čo namaľoval v Snine.
Pobyt v takej krátkodobej umeleckej kolónii, o akej snívali už impresionisti, znamená konfrontáciu vlastnej tvorby s ostatnými účastníkmi, ale aj možnosť sústrediť sa výlučne na maľovanie, veď praktické starosti o živobytie preberá v tom čase Galéria MIRO.
Z umeleckých programov tohto ročníka Samozrejme, že popri maliarskom plenéri tak ako každoročne pripravujú organizátori množstvo sprievodných akcií priamo i nepriamo súvisiacich s umením a kultúrou. Klasickým podujatím sa stalo putovanie za krásou drevených kostolíkov, ktorých je v tomto kúte Slovenska viacero a každý z nich je zaujímavý svojím spôsobom. Samostatné výstavy Vincenta Hložníka, Vladimíra Krátkeho, Andreja Smoláka, Dušana Pončáka, pravidelná prezentácia študentov košickej ŠÚV, karikatúry Františka Okruhlicu, spestria výstavnú aktivitu. Spolu so satelitnými výstavami v okolitých mestách - Václav Benedikt (Česko) a Zina Shapiro (Izrael). Nebude chýbať ani hudobná produkcia známeho džezového telesa Bratislava Hot Serenaders a talentovaných východoslovenských interpretov.
Kto príde? To je otázka, ktorá každoročne zaujíma najmä obyvateľov Sniny a priaznivcov umenia. Tešia sa, že sa stretnú zoči-voči s ľuďmi, ktorých poznajú prostredníctvom tvorby, z televíznej obrazovky alebo z rozhlasového vysielania.
Populárnou osobnosťou počas festivalu je jeho čestný predseda - akademický sochár Tibor Bartfay. Častým návštevníkom je ďalší sochár Teodor Baník, ktorého dielo zdobí Námestie centrum v meste. Málokedy chýba maliar Ignác Kolčák, ktorý tiež výtvarne prispel ku skrášleniu mesta alebo Juraj Kresila, ktorý rád portrétuje aj obyčajných ľudí pri bežnom posedení. Okrem slovenských umelcov najviac hostí býva z Čiech a z Nemecka.
Kto príde na siedmy ročník sninského festivalu umenia? Určite viaceré osobnosti z umeleckého sveta, ale aj podnikateľských kruhov, ktoré spolupracujú s Galériou MIRO.
Možno na začiatku len samotní zakladatelia verili, že z podujatia sa časom stane tradícia, a nie jednorazová záležitosť.
Autor (1949) je básnik
