Jospinovo korzické hlavybolenie
Ani augustové horúčavy neušetrili francúzskeho socialistického premiéra Lionela Jospina od prozaických starostí. Jeho pohľad sa totiž už teraz prenáša do roku 2002 k tej najväčšej méte - prezidentským voľbám. V nich by chcel skoncovať s dlhým obdobím tzv. kohabitácie (vynútenej spolupráce prezidenta a premiéra, z ktorých každý patrí do iného politického tábora). Nuž a najlepšou cestou by podľa neho bolo, keby ho voliči zvolili za prezidenta a aj ľavicová koalícia vedená socialistami by zostala pri vládnom kormidle.
Avšak až také ľahké to vládna koalícia nebude mať, napriek tomu, že pravicová opozícia sa po svojej zdrvujúcej volebnej porážke doteraz nevie spamätať a vyžíva sa vo vnútorných sporoch. Z obáv pred zatienením socialistami ale stále viac vystrkujú rožky aj ich koaliční partneri Zelení. Pred zjazdom, ktorý sa zíde o tri mesiace v Toulouse, sa stále hlasnejšie ozýva radikálne krídlo, ktoré žiada, aby Zelení zúročili svoje trojročné vládne skúsenosti a tvrdšie presadzovali vlastné predstavy.
Ale ani premiér Jospin nesedí zo založenými rukami, a preto krátko pred letnými prázdninami vyrukoval s projektom, ktorý by mal po desaťročiach násilia priniesť mier na Korziku. Jadrom plánu je ochota francúzskej vlády nadviazať dialóg so všetkými politickými prúdmi na tomto ostrove, vrátane radikálnych nacionalistov a v rámci tzv. experimentu prenášať postupne na regionálny korzický parlament niektoré kompetencie, napríklad právo upravovať na miestne podmienky zákony vydané Národným zhromaždením v Paríži. To ale bude dodatočne schvaľovať všetky zmeny uskutočnené v Ajacciu. Jospin za to žiada, aby sa zastavili teroristické útoky nacionalistov. Ak by sa tento vývoj potvrdil, potom by sa poskytnutie širšej autonómie pre Korziku zakotvilo v roku 2004 aj do francúzskej ústavy. Cieľ je jasný: ukázať sa pred voličmi ako politik, ktorý dokázal priniesť mier na Korziku, a teda je hodný postaviť sa aj do čela štátu.
Otázkou je, či premiér nerobí účet bez hostinského. Začiatkom augusta totiž extrémisti zastrelili Jeana-Michela Rossiho, bývalého ideológa a vodcu nacionalistickej Cuncolty, ktorý pred dvomi rokmi prestal po vražde francúzskeho prefekta Clauda Erignaca veriť na nezávislosť ostrova a stiahol sa z politiky. Hnev svojich bývalých spolubojovníkov však zrejme vyvolal tým, že bol spoluautorom knihy, v ktorej sa odhaľujú prepojenia korzických nacionalistov s mafiou. A aby bolo Jospinovi jasné s kým má tú česť, krátko po tom explodovala v budove Agentúry pre hospodársky rozvoj Korziky bomba. Práve do nej plynú veľkorysé finančné dotácie na podporu vládnej stratégie, pričom agentúra ale podlieha regionálnemu parlamentu. Bol to prvý útok proti korzickej inštitúcii a určite veľkú úlohu zohrala aj skutočnosť, že riaditeľ agentúry hlasoval v júli v regionálnom parlamente za prijatie Jospinovho plánu.
Autor (1942) je komentátor denníka Národná obroda
