Kwašniewského víťazné ťaženie
Na niektorých letákoch rozširovaných v roku 1995 v meste Lodž v predvolebnej kampani Aleksandra Kwašniewského bol ako slogan použitý epigram básnika Jana Izydora Sztaudyngera. Až po piatich rokoch, zhodou okolností práve pred novými prezidentskými voľbami, zmysleli si básnikove deti podať súdnu sťažnosť na hlavu štátu kvôli neoprávnenému použitiu otcovho diela. Poľský súd argument básnikových potomkov uznal a rozhodol, že Kwašniewski sa musí verejne ospravedlniť.
Prípad ešte len doznieval a prezident mal čeliť ďalšiemu (omnoho závažnejšiemu) obvineniu. Poslanci za vládnu Volebnú akciu Solidarita (AWS) v Sejme požadovali, aby osobitný parlamentný výbor (zhodou okolností opäť práve pred voľbami) preskúmal obvinenia týkajúce sa údajnej sprenevery finančných prostriedkov vo Výbore pre mládež a šport v rokoch 1987 - 90, keď na jeho čele stál Aleksander Kwašniewski. Poslanci AWS, ktorej predseda Marian Krzaklewski je - mimochodom - dôležitý Kwašniewského protikandidát vo voľbách, so svojou požiadavkou opretou o správu z médií neuspeli. Väčšina poslancov sa v hlasovaní odmietla touto neoverenou informáciou - provokáciou zaoberať.
Lustračný budík Mediálne masírovaná otázka lustrácie prezidentských kandidátov spôsobila podľa mnohých pozorovateľov prebudenie markantnejšieho záujmu Poliakov o blížiace sa prezidentské voľby. Pri prešetrovaní kandidátov nedošlo k žiadnym senzáciam, hoci veľkú pozornosť verejnosti vzbudili obvinenia, resp. podozrenia na adresu Lecha Walesu a (ako inak) Aleksandra Kwašniewského. Prvého poprevratového prezidenta a zakladateľa hnutia Solidarita Lecha Walesu napádali, že podpísal spoluprácu s bývalou štátnou bezpečnosťou a evidovaný bol pod krycím menom Bolek. Lustračný súd však rozhodol o jeho nevine a podobne dopadol aj druhý ostro sledovaný kandidát Aleksander Kwašniewski, ktorého podozrievali zo spolupráce pod krycím menom Alek.
Lustrácie prezidentských kandidátov boli právne podložené príslušným lustračným zákonom a 52 percent Poliakov v prieskume verejnej mienky súhlasilo s potrebou takejto lustrácie, no 38 percent respondentov vyjadrilo presvedčenie, že priebeh lustrovania nie je správny. Mediálna pozornosť totiž umožnila očierňovať či aspoň spochybňovať morálku podozrievaných kandidátov, čo sa Walesu i Kwašniewského značne dotklo. Nielen prezident, ale i nestranní pozorovatelia vyčítali lustrátorom manipuláciu s archívnymi materiálmi. Exminister zahraničných vecí Bronislav Geremek vyhlásil, že má pocit hanby, keď je v dôsledku súdnych lustračných procedúr znevažovaná a ponižovaná osobnosť Lecha Walesu. Aj opozičná Únia práce varovala premiéra Jerzyho Buzeka, že ak nezareaguje na podozrivé praktiky Úradu na ochranu štátu v súvislosti s lustráciami, musí rátať so súdnou dohrou. Premiér (zhodou okolností zastupujúci Krzaklewského AWS) má totiž ako kompetentný štátny činiteľ právomoc dohliadať nad činnosťou UOP...
Ostatní kandidáti Lustráciam boli podrobení aj ostatní kandidáti na prezidenta, vrátane tých, ktorí majú šancu na zvolenie skutočne minimálnu, alebo ich šanca sa dokonca pohybuje len na hranici štatistickej chyby. Všetci, ktorí by mohli nejaké percento získať, prešli lustráciami bez ujmy. Do záverečného boja by mohol zasiahnuť popri Kwašniewskom a Krzaklewskom aj exminister zahraničných vecí Andrzej Olechowski, ktorý sa v prieskumoch verejnej mienky objavuje ďaleko za Kwašniewským (ten má 61 percent) a so svojimi preferenciami (10 percent) o tri percentá predstihuje Krzaklewského. Merateľné preferencie dosahujú ešte Lech Walesa, kandidát Poľskej ľudovej strany Jaroslaw Kalinowski a líder roľníckej Sebaobrany Andrzej Lepper. Tento populistický vodca odborového zväzu individuálne hospodáriacich roľníkov, ktorý bol obvinený z v organizácie nepovolených roľníckych blokád, vzbudil v uplynulých dňoch pozornosť oznámením, že chce požiadať o politický azyl v Bielorusku. Naostatok sa však dobrovoľne vydal polícii a pôjde zrejme na 30 dní za mreže, odkiaľ chce v predvolebnej kampani pokračovať.
Medzi exotických kandidátov, ktorých možno zaradiť do rubriky "politických exhibicionistov s prehnanými ambíciami" patrí známy extrémista Kazimierz Switoň, ktorý žiada odchod cudzincov pracujúcich v Poľsku, zákaz predaja pôdy cudzincom a zabrzdenie privatizácie. Súd v Oswienčime ho odsúdil podmienečne na 6 mesiacov za hanobenie parlamentu a vyvolávanie nenávisti proti Nemcom a židom. Spomenúť možno i generála Tadeusza Wileckého, ktorý sa prezentuje ako zástanca silného štátu a jeho volebným heslom je Silný človek na ťažké časy. Kritizuje privatizáciu, hlása potrebu obnoviť silu armády a spomaliť integráciu Poľska do EÚ, no pozornosť si vyslúžil predovšetkým vychvaľovaním úspechov Hitlerovej sociálnej politiky. Wileckého vymenoval prezident Walesa v auguste 1992 za šéfa Generálneho štábu Armády PR a terajší prezident Kwašniewski ho v marci 1997 z funkcie odvolal.
Televízia a mítingy Podľa prieskumu verejnej mienky je pre 35 percent Poliakov najdôležitejšia pri rozhodovaní o tom, komu dajú svoj hlas, televízna kampaň a na druhom mieste s 20 percentami je kampaň na predvolebných zhromaždeniach. Na nich získavajú politici predovšetkým nezamestnaných, ďalej mladých ľudí od 18 do 24 rokov, pracovníkov štátnych podnikov a tých, ktorí zarábajú najmenej. Nepochybne to má súvislosť i s "predvolebnými gulášmi" a darčekmi, no najmä s možnosťou a schopnosťou kandidátov bezprostredne (často i populisticky) reagovať na otázky prítomných. Na neplatené predvolebné programy vo verejnoprávnej televízii sú odkázaní najviac kandidáti s minimálnymi finančnými prostriedkami a predovšetkým tí, ktorí sú na verejnosti menej známi. Až 32 percent opýtaných občanov uviedlo, že majú natoľko ustálené názory, že ich voľbu neovplyvnia ani televízne vystúpenia, ani kampaň na mítingoch. Vyjadrili sa tak predovšetkým študenti, občania s vysokoškolským vzdelaním a roľníci.
Najlepšiu situáciu z kandidátov má úradujúci prezident Kwašniewski, ktorého tvár ale aj myšlienky sú dostatočne známe celej krajine. Jeho štáb preto neplánoval nákup komerčného času v televízii a billboardy chcú využiť tiež len obmedzene. Na druhej strane Krzaklewského štáb rátal od počiatku s televíznymi šotmi, plagátmi, letákmi. Olechowského chce jeho štáb prezentovať ako skú-seného a kompetentného, no tiež vzhľadného človeka, preto bolo potrebné staviť na reklamu v televízii i "ukazovanie sa na ulici medzi ľuďmi". V konečnej fáze kampane verejne vyzvú voliť Olechowského známe osobnosti, ktoré už deklarovali jeho podporu. Lech Walesa pripomína svoju tvár na plagátoch a pomôcť mu majú aj početné debaty s občanmi. Zatiaľčo Kwašniewski má však podľa prieskumu len 12 percent zásadných odporcov a Krzaklewského razantne odmieta 41 percent respondentov, podporiť exprezidenta Walesu absolútne odmieta až 61 percent opýtaných Poliakov.
Nejednotní konkurenti Krzaklewski sa snaží už dlhší čas presviedčať spolukandidátov z pravicového spektra, aby sa vzdali svojich ambícií v jeho prospech. Keďže ostatní pravicoví kandidáti veľkú podporu nemajú, pomôcť by mu mohli len hlasy Walesových voličov. Exprezident ako kandidát Kresťanskodemokratickej strany má iste svojich prívržencov medzi prívržencami Solidarity, ktorej dnes šéfuje Krzaklewski a odvolaním svojej kandidatúry by mu pomohol i symbolicky. Vzťahy oboch sú však silne poznamenané rivalitou. Walesa v duchu svojho volebného hesla Čierne je čierne a biele je biele obviňuje Krzaklewského z "politického daltonizmu", pretože nedokáže posúdiť rozdiel medzi odborovou organizáciou a stranou, keďže "štyri hodiny vládne a 4 hodiny sa zúčastňuje na demonštráciach, čo je politickým daltonizmom."
Na druhej strane Krzaklewski vyčíta Walesovi rozbíjanie a trieštenie pravicových síl. Napriek tomu sa môže stať, že dvojica sa ocitne na jednej lodi, aj keď iste každý na opačnom konci. Walesov štáb totiž údajne vypracoval program spoločného postupu. Podľa neho by Walesa a Krzaklewski vzájomne sformulovali výzvu pravicovým voličom k plnej účasti vo voľbách a deklarovali bezpodmienečnú podporu toho z dvojice, kto prejde do druhého kola volieb. Je však nanajvýš pravdepodobné, že do druhého kola ani jeden zo spomínanej dvojice, ba vlastne nikto neprejde. Ak totiž Aleksander Kwašniewski v prvom kole získa viac ako 50 percent hlasov, čo je podľa terajších preferencií a s ohľadom na ich predpokladaný vývoj pravdepodobné, nedôjde k druhému kolu volieb a Kwašniewski sa stane aj po druhýkrát poľským prezidentom.
