Štatistika - súčasť boja o Biely dom
Prvý septembrový pondelok je v Spojených štátoch tradične zasvätený práci. V roku prezidentských volieb býval Deň práce dlhý čas navyše aj akýmsi oficiálnym začiatkom predvolebnej kampane. Zdá sa, že táto tradícia už neplatí. Kandidáti na úrad prezidenta zápasia o hlasy voličov intenzívne už vyše roka a tento politický maratón, častokrát aj s nádychom ľahkej americkej zábavy, pokračuje bez prestávky.
V minulosti bývalo zvykom, že kandidáti na post prezidenta a viceprezidenta si dožičili krátky oddych aspoň po straníckych konventoch, na ktorých predniesli svoje akceptačné prejavy a kde ich delegáti čisto formálne potvrdili ako tých najschopnejších pre novembrový súboj. Očakávaná prestávka sa tentokrát nekoná. Zapríčinili to aj experti na voľby, ktorí na základe dlhoročných štatistických údajov sa snažia s ceruzou v ruke vopred určiť víťaza novembrových volieb.
Prvá štatistika, o ktorú sa opierajú títo novodobí veštci, analyzuje výsledky nahromadené od roku 1984. Odvtedy každý kandidát, ktorého výskumy verejnej mienky umiestnili po straníckych konventoch na prvé miesto, vyhral aj samotné voľby. To ale nevysvetľuje dôvody, prečo obaja kandidáti pokračujú v neľútostnom boji aj po straníckych zjazdoch. Na vine je ďalšia tradícia. Ten kandidát, ktorého popularita medzi voličmi vyzerá nádejne v Deň práce, skončí v novembrový Deň volieb ako víťaz.
Nástup Alberta Gora Stranícke konventy priniesli prvé výrazné prekvapenie tohtoročných volieb. Kandidát Demokratickej strany Albert (Al) Gore celých päť mesiacov v prieskumoch popularity výrazne zaostával za kandidátom Republikánskej strany Georgom Bushom juniorom. Potom, ako sa v polovici augusta skončil zjazd demokratov, Al Gore nielenže dostihol svojho súpera, ale podľa niektorých prieskumov sa dokonca ujal vedenia. Tento prekvapujúci zvrat v boji o Biely dom si vyslúžil príslušnú pozornosť médií, čo ešte viac umocnilo túto zmenu. A to je aj dôvod, prečo si obaja kandidáti nedožičili zaslúžený odpočinok, ale zvýšili frekvenciu mítingov, vyhlásení a podávania rúk. Ďalší magický dátum, štvrtý september, teda Deň práce, je blízko a prieskumy verejnej mienky pripravené na túto príležitosť, môžu nový trend buď potvrdiť alebo vyvrátiť.
Výsledky straníckych konventov a akceptačné prejavy umožňujú prvé porovnanie kandidátov na post budúceho prezidenta USA. Tak Bush, ako aj Gore predniesli približne 50 minútové dôkladne pripravené prejavy. Kandidáta republikánov prerušili delegáti zjazdu 12-krát búrlivými ováciami, počas prejavu demokratického uchádzača sa tlieskalo takmer stále, celkom až 77-krát. Na rozdiel od straníckych delegátov americká verejnosť ocenila prejavy takmer rovnakou známkou, ale Al Gore, dovtedy považovaný za málo výrazného suchára, bol zrejme presvedčivejší.
Pokiaľ ide o samotný imidž Al Gora, jeho pozíciu najlepšie ilustruje osobný zážitok z novembra 1996, keď v USA vyhlasovali výsledky vtedajších volieb. Zhromaždený dav čakal neskoro večer na vystúpenia svojich víťazov a očividne mal náladu jasať pri každom slove, aj keby prehovoril Káčer Donald. Napriek očakávaniam dav odmenil vyhlásenie A. Gora iba vlažným potleskom a do varu sa dostal až vtedy, keď sa objavil Bill Clinton. Viceprezident, politik bez iskry a charizmy, sa celých osem rokov držal v tieni prezidenta a prekonať túto bariéru sa mu podarilo až na augustovom konvente v Los Angeles.
Hlavné témy zápasu Každé voľby majú svoju agendu a vyzerá to tak, že hlavnou témou tých tohtoročných bude daňová reforma, problémy zdravotníctva, sociálne zabezpečenie, školstvo, bezpečnosť krajiny. Prieskumy naznačujú, že vo väčšine volebných tém si lepšie počína A. Gore. Kandidátovi republikánov pripisujú prvenstvo iba pokiaľ ide o jeho vodcovské schopnosti a problematiku národnej bezpečnosti. Na strane demokratov sú aj hospodárske výsledky, keďže sa hovorí o najdlhšom období ekonomického rastu v doterajšej histórii krajiny. A. Gorovi pomohol aj fakt, že si ako viceprezidenta vybral ortodoxného žida Joa Liebermana. Takáto, v USA vlastne historická voľba, mu dáva šancu obsadiť pravý stred amerického politického spektra a navyše získať hlasy židovskej komunity.
Vyzerá to tak, že Amerika už zabudla aj na početné škandály Bieleho domu. Podľa najnovších prieskumov až 63 percent voličov si myslí, že súčasného prezidenta B. Clintona treba kvôli jeho škandálu s Monicou Lewinskou už nechať na pokoji. Demokratom pomohlo aj vyhlásenie ministerky spravodlivosti Janet Renovej, že nemá v úmysle zaviesť vyšetrovanie vyhlásení Al Gora v súvislosti s jeho nečistými praktikami, ktoré sprevádzali zhromažďovanie financií pre voľby v roku 1996.
Spory ohľadne NMD V oblasti zahraničnej politiky neexistujú medzi republikánmi a demokratmi väčšie rozdiely, spory možno očakávať iba v postoji k takzvanej národnej protiraketovej obrane (NMD). Al Gore podporuje vývoj technológie potrebnej pre obmedzený systém takejto obrany, pokiaľ by bol v súlade s existujúcou zmluvou o protiraketových zbraniach (ABM). George Bush chce dosiahnuť také zmeny v zmluve ABM, ktoré by umožnili USA rozmiestniť robustný systém NMD.
Problematika obrany bola prvá téma, ktorá po straníckych konventoch priniesla iskrenie medzi kandidátmi. G. Bush v prejave k vojnovým veteránom v Milwaukee tvrdil, že súčasná administratíva ohrozila obranyschopnosť krajiny a prisľúbil, že ak sa on stane prezidentom, obnoví niekdajšiu silu USA vo svete. A. Gore pred tým istým obecenstvom o deň neskôr tvrdil, že ozbrojené sily USA sú v súčasnosti najsilnejšie a najmodernejšie vybavené. Poukázal zároveň na fakt, že zatiaľ čo väčšina Bushových súčasníkov bojovala vo Vietname, on zostal doma v bezpečí ako pilot Národnej gardy.
Zaostrené na Stredozápad Bezprostredne po zjazde v Los Angeles podnikol Al Gore spolu s Joe Liebermanom štvordňovú plavbu parníkom Mark Twain po rieke Mississippi, čím naznačili, ktoré regióny USA pravdepodobne rozhodnú o budúcom prezidentovi. Keďže víťazstvo na severovýchode Spojených štátov a v Kalifornii majú demokrati takmer isté, Gorov volebný štáb zameral pozornosť na také štáty, ako Wisconsin, Iowa, Illinois a Missouri, kde sa predchádzajúce voľby končili veľmi tesným výsledkom. Cieľom bude získať aj Floridu, kde sa spoliehajú na hlasy starších voličov a tamojšiu židovskú komunitu. Ostrý boj sa bude odohrávať aj v Texase, Bushovom domovskom štáte, kde sa budú snažiť kritizovať guvernérove výsledky v školstve a v ochrane životného prostredia. Na druhej strane možno predpokladať, že republikáni si podajú A. Gora v jeho domovskom štáte Tennessee a B. Clintona v rodnom Arkansase.
Je pravdepodobné, že definitívny obraz o kandidátoch si volič urobí až na základe októbrových televíznych debát. Predbežne existujú návrhy na tri debaty prezidentských kandidátov a dve pre uchádzačov na post viceprezidenta. Keďže sa Al Gore všeobecne považuje za lepšieho rečníka, jeho štáb očakáva, že televízne debaty ešte zvýšia šance demokratov na úspech. Možné sú aj prekvapenia a treba povedať, že toľkokrát spomínaná štatistika nie je na strane terajšieho viceprezidenta. V doterajšej histórii USA iba 14 viceprezidentov postúpilo na najvyšší post v krajine, z toho ôsmi preto, lebo ich predchodca umrel alebo bol zavraždený. Po dlhom čase túto tradíciu porušil otec súčasného republikánskeho kandidáta, viceprezident R. Reagana, George Bush senior, keď v roku 1988 zvíťazil nad M. Dukakisom.
Skutočnosť, že syn sa rozhodol kráčať v šľapajach otca, nemusí byť vždy v jeho prospech. Už počas konventu republikánov rozvírila politickú hladinu Clintonova poznámka, že najväčšou zásluhou kandidáta Busha juniora je to, že jeho tato bol prezidentom. Je celkom možné, že tento fakt sa stane jedným z volebných hesiel demokratov. Napokon, už na ich konvente v Los Angeles sa objavili veľké odznaky s nápisom: "Odmietam voliť Bushovho syna".
Súdiac podľa výsledkov konventu sa Al Gorovi zrejme podarilo vymaniť z Clintonovho tieňa. Nasledujúca kampaň ukáže, či sa Georgovi Bushovi mladšiemu podarí vymaniť z tieňa svojho otca.
Autor (1944) je vedúci zahraničného oddelenia denníka Práca
