Súboj viceprezidentov

Podľa astrológa a bývalého ministra obrany ČR Antonína Baudyša čaká Spojené štáty v budúcom roku veľký šok. Český exminister, ktorý mimochodom vlani upozorňoval, že 4. mája 2000 zasiahne svet veľmi nepríjemná udalosť (práve v ten deň zaútočil ničivý počítačový vírus I LOVE YOU), nedávno oznámil, že nový americký prezident sa zrejme nedožije konca svojho volebného obdobia.
Počet zobrazení: 962

Podľa astrológa a bývalého ministra obrany ČR Antonína Baudyša čaká Spojené štáty v budúcom roku veľký šok. Český exminister, ktorý mimochodom vlani upozorňoval, že 4. mája 2000 zasiahne svet veľmi nepríjemná udalosť (práve v ten deň zaútočil ničivý počítačový vírus I LOVE YOU), nedávno oznámil, že nový americký prezident sa zrejme nedožije konca svojho volebného obdobia.

Spôsobí to vraj konjunkcia Jupitera a Saturnu, ku ktorej dochádza každých 20 rokov. Ak sa konjunkcia uskutoční v zemských znameniach Býka, Kozorožca či Panny, znamená to podľa Baudyša priame ohrozenie života amerického prezidenta, teda buď Al Gorea, alebo Georgea W. Busha juniora.

Český astrológ svoje tvrdenia dokladá historickými faktami. V roku 1840 zomrel americký prezident William Harrison na zápal pľúc po 32 dňoch vo funkcii. O 20 rokov neskôr zomrel na následky atentátu Abraham Lincoln, rovnako ako o ďalších 20 rokov James Garfield a o dve desaťročia nato William McKinley. V roku 1920 prezident Warren Harding po 22 dňoch vo funkcii neprežil zápal pľúc a o 20 rokov na to zomrel na rakovinu Franklin Delano Roosevelt. V roku 1960 bol zvolený John Fitzgerald Kennedy a jeho život neskôr vyhasol atentát. Spomínanú dvadsaťročnú periódu prežili len traja prezidenti: Thomas Jefferson (zvolený 1800), James Monroe (1820) a Ronald Reagan (1980). Táto trojica však nastúpila do funkcií v roku, kedy ku konjunkcii došlo v iných znameniach...

Dôležití náhradníci Či už by sme boli ochotní akceptovať reč hviezd (čo robili a robia aj mnohí štátnici) alebo nie, nemôžeme prehliadnuť dôležitú rolu, ktorú v americkom volebnom systéme zohrávajú viceprezidenti ako náhradníci hlavy štátu. Poslednou obeťou osudovej periódy bol demokrat John Kennedy, ktorého vo funkcii okamžite nahradil viceprezident Lyndon Johnson. Hoci dokončil volebné obdobie, nemohol byť dostatočnou náhradou za charizmatického predchodcu. Z ďalších viceprezidentov posledných desaťročí treba spomenúť Georgea Busha, ktorý túto funkciu zastával počas pôsobenia Ronalda Reagana na poste hlavy štátu a mohol ho dokonca nahradiť, ak by Reagan neprežil atentát, ktorý na neho spáchali. Šťastena, ktorá stála pri Reaganovi, však predsa poslúžila aj jemu, a tak práve Bush bol doposiaľ jediným viceprezidentom, ktorý dokázal vyjsť z tieňa svojho nadriadeného a zúročiť skúsenosti z Bieleho domu v nasledujúcich prezidentských voľbách svojím víťazstvom.

Jeho viceprezident Dan Quayle bol zas naopak tým, ktorý vo funkcii vôbec neoslnil a jeho schopnosti nedosahovali úroveň jeho ambícií. (V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vlani v apríli Quayle ohlásil svoju kandidatúru na prezidentský post a veľkohubo pritom vyhlásil, že vo voľbách určite zvíťazí...) Keď pred ôsmimi rokmi pri novej kandidatúre Georgea Busha na prezidentskú funkciu absolvoval Quayle televíznu debatu viceprezidentov, komentátori konštatovali, že "nesklamal" svojou agresivitou, no určite nepotešil tých, čo si želali, aby sa prezentoval ako človek, ktorý by v prípade prezidentovho úmrtia mohol prevziať zodpovednosť za vedenie krajiny. Na druhej strane o jeho súperovi Al Goreovi, ktorého si za viceprezidenta vybral demokratický kandidát Bill Clinton, pozorovatelia označili za jediného z trojice debatujúcich (tretím bol bývalý admirál Stockdale z Reformnej strany), koho si bolo možné predstaviť ako rovnocenného partnera hlavy štátu či dokonca ako domáceho pána v Bielom dome. Dnes Al Gore skutočne kandiduje na najvyšší post a ako druhý viceprezident v histórii USA má veľkú šancu vyrovnať sa svojím úspechom exprezidentovi Bushovi. Na dôvažok, iróniou osudu by sa tak mohlo stať práve porážkou Bushovho syna, ktorý je dnes protikandidátom Al Gorea.

Bude to WASP? V Spojených štátoch boli odjakživa privilegovanou vrstvou osoby, ktoré si do svojich dotazníkov mohli dopísať za meno skratku WASP - biely anglosaský protestant (dôležitý je v tomto prípade aj mužský rod posledného slova). Viac-menej diskriminovaní boli teda všetky ostatné skupiny - černosi, židia, katolíci, moslimovia, prisťahovalci z Ázie a Latinskej Ameriky a ženy. Rebelmi v postoji k tejto tradícii boli vždy väčšinou demokrati. Ostatne, práve demokrat John Kennedy sa stal pred 40 rokmi prvým katolíckym prezidentom v USA. Na prelome Bushovej a Clintonovej prezidentskej éry sa rozhorela demokratmi podporovaná diskusia o tzv. affirmative action, čiže systéme kvót pre etnické menšiny. Hoci demokrati hlásajú odpor proti rasizmu, náboženskej diskriminácii i mužskému šovinizmu, nesporne v ich podpore pre tento systém zohrala úlohu aj volebná kalkulácia - bieli Američania dnes predstavujú už len necelé tri štvrtiny obyvateľstva a o necelých 50 rokov zrejme nadpolovičná nadvláda belochov z kategórie WASP skončí. Hoci je jasné, že aj určovanie akýchkoľvek kvót je vlastne diskrimináciou, v prípade posledných prezidentských volieb demokratom hra touto kartou vyšla a Clinton s Goreom získali víťazstvo aj vďaka širokej podpore zo strany menšinových a diskrimináciu pociťujúcich voličov.

Pri posledných voľbách, ktoré jasne vyhral pár Clinton-Gore, sa vtedajší republikánsky kandidát Bob Dole, poučený nešťastným Bushovým výberom nevýrazného Dana Quayla, pokúsil oživiť politickú scénu výberom niekdajšieho úspešného hráča amerického profesionálneho futbalu Jacka Kempa, no tu nešlo o žiadne lámanie zažitých bariér a Dole so svojím výberom neuspel. U konzervatívnych republikánov v príprave na tohtoročné voľby nedostala šancu ani Doleova manželka, takže sa nedostala ako prvá žena do finálového súboja - prednosť dostal Bush, ktorý na výber z ponuky prípadných viceprezidentov nič "senzačného" nemal. Ak nerátame náčelníka generálneho štábu Collina Powella, ktorý odmietol mladému Bushovi kandidatúru na post viceprezidenta, medzi kandidátmi na túto funkciu za republikánov nebol nik, kto by sa líšil výrazne od štandardu WASP a Bush sa naostatok rozhodol pre klasického zástupcu tejto kategórie - Cheneyho. Al Gore v užšom kole potenciálnych kandidátov mal aj ženu - guvernérku za New Hampshire Jeanne Shaheenovú. Po konzultáciách s poradcami na čele s exministrom zahraničných vecí Warrenom Christopherom však vybral druhú šokovú variantu lámajúcu bariéry z blokov značky WASP - demokratickým kandidátom na viceprezidenta sa stal ortodoxný žid - Joseph Lieberman.

Cheney a Lieberman Výber Cheneyho za viceprezidentského kandidáta republikánov sa v podstate dal očakávať a pozorovatelia na rozdiel od Goreovej voľby Liebermana označovanej za "historickú" a "odvážnu" nazvali Bushov výber Cheneyho "bezrizikový" a "bezpečný". Bush evidentne siahol po lojálnom partnerovi, ktorý je dlhoročným rodinným priateľom a vo vláde exprezidenta Busha bol ministrom obrany. V tejto funkcii si "preskákal" operáciu Púštna búrka proti Iraku, pričom podľa guvernéra Patakiho "preukázal úžasné vodcovské schopnosti pri práci pod tlakom." Cheney sa päťkrát úspešne uchádzal o kreslo kongresmana za štát Wyoming a patrí k členom americkej naftárskej špičky - len v júli pre účasť na Bushovej kampani rezignoval na post výkonného riaditeľa ropného giganta, spoločnosti Halliburton, v ktorej je najväčším individuálnym akcionárom. Demokrati preto na adresu republikánskeho tandemu žartujú, že Bush s Cheneyom zmenia Oválnu pracovňu v Bielom dome na Veľkú ropnú pracovňu. Celkove sa Cheney zaraďuje medzi konzervatívne zmýšľajúcich republikánov a v Kongrese hlasoval proti právu Američaniek na interrupciu, proti kontrole osobných strelných zbraní a prihováral sa (ako inak), aby ropné spoločnosti mohli ťažiť túto surovinu aj v chránenej arktickej oblasti.

Voľba Liebermana na viceprezidentský post bola u demokratov v podstate odpoveďou na výzvu, ktorú predstavoval Cheney. Obaja sú skúsení politici a hoci neoplývajú charizmou a schopnosťou strhnúť masy, majú silné slovo v dôležitých lobystických skupinách, kde sa nachádzajú peniaze pre volebnú kampaň. O Cheneyho dcére je známe, že je lesbička, čo na jednej strane pre konzervatívnych voličov nie je dobrá správa, no na druhej strane možno s týmto faktom operovať pri získavaní "štvorpercentnej menšiny", čiže voličov-homosexuálov. Lieberman môže zas rátať s inou štvorpercentnou časťou americkej populácie - s voličmi židovského vierovyznania... Kampaň len začína gradovať a kroky oboch kandidátov na viceprezidenta isto poskytnú dôvod na bližšie zoznámenie sa s ich profilom a perspektívami.

Autor (1955) je komentátor denníka Práca

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984