Neúspech jedného experimentu
Liptovský Mikuláš patril už v 19. storočí medzi významné centrá kožiarskej výroby na Slovensku, ktorá začala dosahovať priemyselnú úroveň. Od 80. rokov minulého storočia sa začína pozoruhodný rozmach tohto odvetvia ekonomiky. Dielne sa menia na fabriky, začínajú sa používať stroje.
Tak napríklad v továrni Jána Pálku st. sa spracovalo až 20 tisíc kusov koží ročne. Používal sa parný stroj s výkonom 30 HP a 15 rôznych výrobných strojov. Pálka zamestnával 60 robotníkov, 12 robotníčok a 12 učňov. Začiatkom 20. storočia začal v továrni používať parný stroj s výkonom 100 HP.
Mikulášski fabrikanti boli národne uvedomelí, angažovali sa v slovenských kultúrnych spolkoch a finančne ich podporovali. Podnikať začali v skromných podmienkach, za národnostného útlaku, keď štátna moc nebola slovenskému podnikateľovi veľmi naklonená. Preto sa snažili mať voči svojim zamestnancom čo najlepší vzťah a vytvárať pre nich vhodné pracovné i finančné podmienky. Podľa spomienok pamätníkov, títo podnikatelia svojich robotníkov poznali po mene a snažili sa mať k nim ľudský prístup. Hoci dochádzalo aj k štrajkom, vždy sa vedeli dohodnúť na prijateľnom riešení.
Sociálny postoj Jána Pálku Tieto z dnešného pohľadu idylické, ba patriarchálne pomery sa snažil ešte viac zhumanizovať Ján Pálka. Narodil sa 11. marca 1869 v rodine garbiarskeho majstra Jána Pálku. Po skončení strednej školy začal pracovať v otcovej fabrike. Od roku 1888 išiel na skusy do cudziny. Pracoval v kožiarskych podnikoch vo Viedni, Fiume i v Nemecku. Neskôr zdedil otcovu fabriku.
Činnosť podnikateľa však nepohlcovala všetky jeho sily. Hľadal odpoveď na otázky, prečo vznikla spoločenská nerovnosť medzi bohatými a chudobnými a ako tento problém riešiť. Štúdium náboženskej literatúry ho neuspokojilo a neskôr sa mu do rúk dostala socialistická literatúra. Čítal diela Marxa, Proudhona, Kropotkina, Bucharina a hlavne dielo Karla Kautského Predchodcovia moderného socializmu.
Kautský v tejto knihe poukázal na kontinuitu koncepcií marxistického socializmu so stredovekými náboženskými sociálno-utopickými názormi. Ján Pálka sa pod jej vplyvom pokúsil vytvoriť vlastnú sociálnu filozofiu, ktorá by spájala kresťanské učenie s ideálmi socializmu.
Krach Pálkovho socializačného pokusu Na základe štúdia Marxovej teórie nadhodnoty sa Pálka pokúsil aspoň v rámci svojich možností zmeniť kapitalistické vzťahy. Rozhodol sa neprivlastňovať nadhodnotu získanú z kúpy pracovnej sily, ale jej časť chcel - po odrátaní úhrady za konštantný kapitál, za opotrebovávanie strojov a príspevkov do rezervného fondu - každoročne vyplácať robotníkom ako podiel na zisku.
Jeho socializačný pokus sa začal hneď po vzniku prvej Československej republiky v roku 1919. O rok neskôr, 20. septembra 1920 vydal Ján Pálka vyhlásenie pre robotníkov, kde v desiatich bodoch stanovil podmienky, za akých sa mali robotníci stať spoločníkmi jeho fabriky. V decembri 1920 a v roku 1921 vydal ďalšie ohlasy. Podľa nich mali robotníci mať 20 až 25-percentný podiel na každoročnom zisku. Okrem toho ponúkal zamestnancom možnosť ešte vyššej účasti na zisku, ak by do podniku vložili svoje vlastné prostriedky. Pokiaľ by sme jeho pokus vyjadrili dnes používanými pojmami, pokúsil sa o vytvorenie zamestnaneckej akciovej spoločnosti.
Okrem týchto ponúk Pálka zriadil nadáciu pre ľudí odkázaných na sociálnu pomoc a pre študujúce deti robotníkov. Na riadení podniku sa mohli robotníci zúčastňovať prostredníctvom výboru, ktorého členov si sami zvolili.
Hospodársky rok 1920 bol neúspešný a preto sa podiely na zisku nemohli vyplácať. Vydali sa však prísľuby na podiel na zisku v hodnote 118 000 Kč. Kríza vyvrcholila v roku 1921, ťažkosti s odbytom sa ešte zväčšili a tovar sa začal hromadiť. V decembri 1921 však Pálka musel konštatovať, že sa jeho experiment skončil neúspechom. O svojich skúsenostiach napísal knihu Ako som socializoval svoju továreň. Tam uviedol, že k rozhodnutiu, aby sa robotníci stali spoluvlastníkmi jeho, na základe kresťanského učenia, zdravého rozumu a dobrej vôle. Za príčinu zlyhania považoval hospodársku krízu a nevyspelosť robotníctva. S tým možno do značnej miery súhlasiť. Robotníci jednoducho neverili v jeho dobrú vôľu a sociálny experiment pokladali za "pánske huncútstvo". V práci z roku 1972 o dejinách kožiarskych závodov v Liptovskom Mikuláši sa Pálkov experiment hodnotil slovami: "...takýto prístup k socializácii vlastnej továrne mal charakter romantických túžob rojka a bol akciou slúžiacou na otupenie ostria triedneho boja a preto bol predurčený na neúspech."
Ján Pálka zomrel zabudnutý a nepochopený 16. júla 1935. Podobné opatrenia ako on uplatnil napríklad vo svojom podniku Tomáš Baťa, ktorý bol na rozdiel od neho úspešný. Baťa však spoluúčasť pracujúcich na riadení podniku skombinoval s modernizáciou výrobných metód. Hoci sa za toto storočie mnohé zmenilo, živou a aktuálnou ostáva hádam idea spojiť ideály socializmu a kresťanstva do jedného celku. Pálkov experiment ukazuje cestu k tomu, čo dnes nazývame sociálny zmier.
Autor (1964) je robotník - publicista
