Pozor na ľahkovážne slová
Z duše mi prehovorila Rozália Sojčáková z Dubnice nad Váhom v článku Iba kozmetické úpravy (SLOVO č. 30/2000) a v plnom znení súhlasím s jej hodnotením výsledkov 6. zjazdu SDĽ. Iba dodávam, že na tomto zjazde o novom vedení rozhodovala okrem funkcionárov aj silná ekonomická loby. Práve tá teraz účelovo diskredituje najschopnejších politikov v SDĽ a tým sa ich snaží odstaviť. Aké priezračné dôvody pre kompromitáciu - v prípade brata Jozefa Migaša neprekáža, že podniká, ale prekáža, že podnikajú prípadní príbuzní Petra Weissa!
Nestotožňujem sa s článkom G. Rothmayerovej Malá domov v tom istom čísle SLOVA. Prekvapuje ma jej kanonáda ako ženy na B. Schmögnerovú, ktorú si nesmierne vážim pre jej pracovitosť, húževnatosť aj odbornosť pri riešení neľahkých ekonomických problémov. Práve tých, ktoré by pomohli v postupnom zlepšovaní životnej úrovne našich občanov. Na proklamovanú ľavicovosť pani Rothmayerovej mám vlastný názor, keď v roku 1994 v týždni pred voľbami s veľkým treskom vystúpila z SDĽ, aby sa stala nezávislou novinárkou. Ľavicovo cítiaci človek takýto krok zo zásady neurobí, aby tým nepoškodil strane. Dnes si prisvojuje právo hovoriť do vnútrostraníckych personálnych vecí SDĽ.
Na rozdiel od nej väčšina členov zostala v SDĽ práve pre štýl politiky weissovcov, lebo čosi vedia, čosi pre túto stranu urobili a aj urobia. Za ich pôsobenia mala strana značku a čistý štít. Aj preto som zotrvala v radoch SDĽ s ďalšími radovými členmi. Na jej prerode sa podieľali ľudia s vysokou politickou kultúrou (pochádzam z jednoduchej robotníckej rodiny), s politickými aj odbornými schopnosťami a na našej politickej scéne sú osobnosťami. Dnes je Jozef Migaš pasovaný za najľavicovatejšieho predsedu ľavicovej strany, ktorý práve od volieb 1998 zlyhal a svoju funkciu nezvládol. Ako dobrý manažment ľavicovej strany mal od začiatku vstupu do takej širokej vládnej koalície presadzovať program vlastnej strany, vyhľadávať a mobilizovať ďalšie kádre schopné navrhovať konkrétne alternatívy na pomoc vlastným ministrom pri ich neľahkej úlohe dostať krajinu z marazmu, v ktorej sa nachádzala.
Namiesto vysvetľovania straty preferencií SDĽ, aby sa vyhol zodpovednosti, túto preniesol na iných. Neobhájil postupy vlastných ľudí, nezastal sa ich a dovolil nálepkovanie spolu s opozíciou. Toto svedčí o jeho neschopnosti viesť kolektív v zložitých podmienkach v prospech spoločnej veci. Ľahšie je urobiť z najschopnejších neprijateľných a pomôcť tak k rozkladu strany. Ako hovorí pani Rothmayerová, keď má padnúť, nech padne a začne sa budovať odznova. Toto je veľmi neuvážené a ľahkomyseľné vyhlásenie a môže mať nedozierne následky. Ako vo vyspelých demokraciách, kde sa už prekonávajú možnosti sociálnej demokracie a hľadajú sa nové cesty, verím, že aj v našich podmienkach budeme spoločnými silami hľadať možnosti lepšieho života, v právnom, bezpečnom a demokratickom štáte. Na to nech poslúžia stránky SLOVA, kde bude mať priestor každý názor na upevnenie ľavice. Odsudzujem ľahkovážne slová, lebo nič nepriniesli, skôr prispievajú k zvyšovaniu napätia a emócií, ktoré práve v tomto období ľavica nepotrebuje.
V jednom sa s pani Rothmayerovou stotožňujem. Mám nesmiernu radosť a vítam v našich radoch mladých progresívnych členov. Prajem im, aby sa na momentálne dianie v SDĽ pozerali s nadhľadom a držali sa svojich zásad a rozhľadenosti. Nech si zachovajú svoju tvár, elán robiť veci lepšie a nenechali sa nikým manipulovať, aby sa nestali ich hlasnou trúbou. Presadiť sa v politike chce obrovskú vytrvalosť, znalosť vecí, obetavosť, záväzky, čas. Prajem im, aby sa po čase nedožili sklamaní a tej vďaky, akej sa dostalo ich predchodcom.
Mária Bérešová, Košice
