Strach pred kybernetickou políciou

E-mailový vírus "I love you" spôsobil škody skoro za 33 miliárd DM. Aspoň takýto ich odhad uverejnila americká vláda pred parížskou konferenciou G-8 o internetovej kriminalite, ktorá sa uskutočnila začiatkom mája. Je to ideálny predpoklad na presadenie dlho sledovaného cieľa - kriminalizovať anonymitu v sieti.
Počet zobrazení: 761

E-mailový vírus "I love you" spôsobil škody skoro za 33 miliárd DM. Aspoň takýto ich odhad uverejnila americká vláda pred parížskou konferenciou G-8 o internetovej kriminalite, ktorá sa uskutočnila začiatkom mája. Je to ideálny predpoklad na presadenie dlho sledovaného cieľa - kriminalizovať anonymitu v sieti.

Francúzsky premiér Lionel Jospin hovoril o boji proti "excesom nekontrolovateľnej slobody", americká ministerka spravodlivosti Janet Reno už v marci prezentovala správu pracovnej skupiny Internetová kriminalita, v ktorej sa anonymita prezentuje ako hlavné nebezpečenstvo.

Zredukovať anonymitu Poverenec na ochranu dát v Schleswig-Holsteinsku Helmut Baumler však tvrdí, že diskusie okolo víru "I love you" sa zneužívajú na to, aby diskreditovali anonymitu v sieti. Nemecko, Francúzsko a USA už celé mesiace pritvrdzujú svoju politiku v záležitostiach internetu. Na konci februára Leo Strasser, riaditeľ Spolkového úradu pre kriminalitu, predložil štúdiu Strategická analýza kriminality. Podľa neho právna situácia v sieti je charakterizovaná napätím medzi nekontrolovaným prenosom dát a rozdielnymi alebo chýbajúcimi národnými legislatívami, ako aj ťažkopádnymi právnymi postupmi pri ochrane dát. Jeho odporúčanie je jednoznačné: zredukovať anonymitu.

Nemecko a Francúzsko sa v tomto spoliehajú na Radu Európy. Koncom apríla predložilo grémium, v ktorom je zastúpených 41 štátov, prvý náčrt konvencie proti kriminalite na internete. Najneskôr na jeseň nasledujúceho roku má byť pripravený na podpis dokument, ktorý bude definovať kriminálne konanie, ako je porušovanie autorských práv a obchod s detskou pornografiou. Poskytovatelia internetových služieb budú zaviazaní uchovávať dáta o bežnej prevádzke a dať ich v prípade potreby k dispozícii úradným miestam. Konvencia Rady Európy počíta s tým, že k nej pristúpia aj štáty ako je USA, Kanada, Japonsko a Južná Afrika. USA majú celkom iné zámery. Návrhy grémia expertov pri prezidentskom úrade - jeho členmi sú okrem riaditeľa FBI Luisa Frencha aj zástupcovia armády a protidrogových inštitúcií - smerujú k tomu, aby všetky protokolované údaje o prenose dát boli aj bez súdnych rozhodnutí individuálne uchovávané. Barry Steindhardt, zástupca riaditeľa americkej organizácie na ochranu občianskych práv ACLU to komentoval takto: "Ak chce naša vláda skutočne bojovať proti internetovej kriminalite, tak by sa mala starať skôr o bezpečnosť siete a techniky šifrovania, a nie o odstraňovanie občianskych práv."

Európania za suverenitu štátu Zoči-voči tejto kritike chcela vláda USA na konferencii G-8 presadiť vytvorenie pátracieho úradu so svetovou pôsobnosťou, teda niečo ako kybernetickú políciu. Tento návrh neprešiel. Francúzsky minister vnútra Jean-Pierre Chevenement už od prvého dňa konferencie zdôrazňoval: "Je vylúčené, aby boli prekročené hranice jednotlivých štátov a ich suverénne kompetencie". To nepovedal preto, aby ochraňoval ľudské práva. Stratégia Francúzska a Nemecka v boji proti internetovej kriminalite smeruje skôr k obhajobe národných záujmov, a to predovšetkým pred USA. "Americké policajné a súdne orgány by radi vytvorili superrýchle zásahové jednotky, zatiaľ čo my, Európania, by sme sa radšej držali obvyklej legálnej cesty," takto to formuloval istý francúzsky diplomat. Dôraz je pritom na slove Európania, pretože v úrade vytvorenom pri Rade Európy by mali Američania oveľa menší vplyv - čo by bol vzhľadom na vzájomné obvinenia zo špionáže vítaný vedľajší produkt pre zjednotené európske štáty.

To, že konferencia G-8 o internetovej kriminalite zostala bez výsledkov, je skôr výsledkom pôsobenia predstaviteľov priemyslu. Zástupcovia veľkých firiem tvorili temer polovicu jej účastníkov. Tak Internet Alliance (AOL, MCI WorldCom, Deutsche Telekom, Microsoft), ako aj Global Internet Project (Deutsche Bank, Fujitsu, Sony) odmietli hrať úlohu pomocných policajtov. David Aucsmith z americkej firmy Intel bol dobroprajný: "Môžeme poskytnúť počítačové kurzy polícii a vládnym úradom. Vlády predsa nemôžu patriť medzi tých posledných, ktorí majú prístup k novým technológiám".

Úrady majú s technikou naozaj oveľa menej skúseností ako internetové firmy. A trvá to veľmi dlho, kým si súdnou cestou vynútia prístup k potrebným dátam. Veľa však hovorí v prospech vzájomnej spolupráce. Tá na druhej strane znamená, že firmy určujú, kedy budú spolupracovať. A práve to je dôležité, pretože anonymita je rozhodujúca pre väčšinu e-biznisu. Tá sa končí pri pornografii a začína pri aukciách na stránkach internetového portálu Yahoo.com. Tam sa napríklad môžu dražiť objekty spojené s neonacizmom. V USA je to legálny obchod. Vo Francúzku nie. Francúzske úrady však nemôžu zistiť, čo ktorý francúzsky občan vydražil na amerických stránkach Yahoo.com.

Kolízia právnych systémov A tak v Paríži prebieha proces proti Yahoo. Prokurátor Pierre Delange s optimizmom čaká na jeho koniec tvrdiac, že táto firma je priamo a nepriamo aktívna i vo Francúzsku. Cristophe Pecnard, ktorý zastupuje Yahoo, uvádza často používaný argument: "To, za čo nás tu žalujete, v USA nie je trestné. Musí sa Yahoo naozaj starať o to, aby neporušovalo zákony žiadneho štátu na svete?"

Proti záujmom štátov ako je Francúzsko, Nemecko a USA, ktoré sa usilujú o vytvorenie jednotnej právnej, výkonnej a kontrolnej platformy, stoja teda záujmy e-biznisu. Tieto záujmy však nie sú zhodné so záujmami ochrancov ľudských práv. Tak napríklad zahraničné on-line služby nemusia rešpektovať nemecké zákony na ochranu dát, keď údaje o svojich nemeckých zákazníkoch zbierajú výlučne mimo Európy, ukladajú ich a potom ich predávajú. Najväčšia svetová marketingová agentúra on-line Double Click ohlásila na koniec januára vytvorenie celosvetovej databanky o konzumentoch. Podľa nemeckého zákona o ochrane dát je to ilegálne konanie. Nie je to však ilegálne v USA, kde má agentúra Double Click svoje sídlo. Medzitým však aj ona v dôsledku masívnych protestov verejnosti od svojho projektu odstúpila.

Firmy, ktoré pôsobia v oblasti elektronického obchodu, doteraz nemali záujem o nadštátnu reguláciu svojich činností. Pri porušovaní autorských práv mali dosť peňazí a advokátov, aby si dokázali svoje práva presadiť. V Nemecku siaha spektrum možností od mimosúdneho vyrovnania, cez pokuty, až k náhrade škody. S ideálmi internetových ochrancov ľudských práv ako je ACLU to má málo spoločného. V stanovisku, ktoré vypracovala Internet Alliance pre summit G-8 sa hovorí, že namiesto prijímania nových zákonov, by sa vlády mali sústrediť na prísnejšie dodržiavanie už existujúcich. Ako sa to robí, nám práve ukázala agentúra Double Click.

Autor je nemecký novinár, prispieva do týždenníka Freitag

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984