Čakanie na odmietnutie Stanislavského
Patrice Pavis ponúkol Projektu Istropolitana dielňu, kde štyri hodiny pracoval na texte Bernarda - Marie Koltčsa V samote bavlníkových polí. Koltčs je jedným z najvýznamnejších francúzskych dramatikov osemdesiatych rokov. Jeho dielo prežíva v súčasnosti vo svete renesanciu aj kvôli svojej príbuznosti s novou vlnou britskej a nemeckej "cool" dramatiky.
Zvolil si jedinečný prístup k textu, v ktorom odmietol Stanislavského teórie, a svoju prácu založil na pohybe. Pri opakovanom čítaní textu si každá postava hry (Dealer a Kupujúci) postupne nájdu svojský spôsob pohybu, choreografickej charakteristiky postavy. Text pri tom plynie nekontrolovane a odvíja sa, podľa Pavisových slov, "ako koberec". Tento tanec hercov sa stane základom ďalšej práce na postave. Súbor pohybov charakterizujúcich postavu a ich vzájomný vzťah nazval figúrou. Podľa teórie pohybu bratislavského rodáka Fridricha von Labana, ktorý teoreticky popísal štyri súčasti choreografického pohybu: čas, priestor, váha tela a plynutie, postupoval v ďalšej zdokonaľovacej práci na figúre. Herci upriamovali svoju pozornosť na jednotlivé súčasti pohybu a postupne zapájali intuíciu pri čase, logiku pri priestore, zmyslové vnímanie pri práci s váhou tela a celú svoju osobnosť v konečnej fáze sústreďujúcej sa na plynutie pohybu. Takto zdokonalenú figúru potom herci prepracovávali a vteľovali sa do stroja, zvieraťa a ľudskej bytosti. Každá z týchto fáz mala byť imaginárnym vyjadrením postavy a jej prevtelením do danej matérie. Vo výslednom ľudskom podaní figúry sme potom mohli pozorovať pozostatky zvieraťa i stroja, vycítili sme prítomnosť váhy tela, jej pôsobenie v priestore a čase s ladnosťou pohybu v jeho plynutí. Tak je postava skutočná novým spôsobom, ktorý je podľa Pavisa najvhodnejší pri práci s týmto Koltčsovým textom. Zaujímavý prístup sa nemohol naplno využiť kvôli nedostatku času a praktickej pohybovej skúsenosti jeho autora.
Aj na Slovensku treba podporovať scénické písanie Najúspešnejšie súčasné hry o svetovej dramatike vznikajú kolektívnou tvorbou v súbore, pričom si však texty zachovávajú autora so všetkými právami. Podobný spôsob dramatickej tvorby prišla na Slovensko prakticky predstaviť Nesta Jones z Veľkej Británie. Zorganizovala dielňu, kde mladý autor Marián Turza priniesol svoju šuplíkovú hru Učeníci pátra Bernarda. Historická hra v talianskom mestskom štáte pojednáva o láske, nevere, nesmelosti, odvahe až drzosti a vandrovníctve. Mladí herci z konzervatória Petra Beoková, Zuzana Haasová, Tomáš Palonder, Jaroslav Žvásta a Pavol Plevčík aj napriek koncoročnej zaneprázdnenosti s odovzdávaním vysvedčení v škole dostali text a spolu s autorom pod vedením Nesty Jones pracovali na niektorých scénach počas štyroch dní trvania workshopu. Na záver si autor pochvaľoval možnosť vidieť svoj výtvor v reáli, zhmotnený postavami hercov a tí zase ocenili neprítomnosť režiséra. Takto mohli pracovať priamo s nefalšovaným autorským zámerom a nie s nejakou jednostrannou režisérskou interpretáciou. V posledný deň dielne účastníci malému publiku predviedli úryvky z hry a výsledky svojej práce, kde najmä Tomáš Palonder dokázal svoj herecký talent a disciplinovanú prácu aj pri takomto nezáväznom podujatí na začiatku prázdnin.
Divadelní vedci hodnotili posledné desaťročie milénia Odborná vedecká konferencia tvoriaca súčasť Projektu Istropolitana sa niesla v znamení témy Desať rokov po... Naši aj zahraniční odborníci hodnotili dramatiku a divadlo desať rokov po páde Berlínskeho múru, zaoberali sa novými témami a postupmi v divadle aj v dráme. Konferenciu otvoril dekan Činohernej a bábkarskej fakulty Juraj Slezáček a prezidentka konferencie Soňa Šimková (VŠMU). V prvom príspevku Božena Čahojová (VŠMU) zhodnotila situáciu v slovenskej dramatike za posledné desaťročie, popísala trendy a zdroje nových tém, ktoré prenikajú do divadelných textov. Veľký záujem u zahraničných účastníkov vzbudil jej hutný prehľad života dramatiky na Slovensku s množstvom príkladov z existujúcich textov. Vladimír Štefko (VŠMU) predstavil spoločenské a kultúrne pozadie divadelnej a dramatickej práce, nové prúdy a dosiahnuté výsledky za posledných desať rokov. Nadežda Lindovská (VŠMU) sa zamerala na feministické nálady v slovenských divadlách, na dejiny prenikania feminizmu do drámy na Slovensku, do centra svojho divadelného záujmu postavila ženu. Patrice Pavice (Francúzsko) účastníkom a hosťom predstavil svoj nový prístup k rozboru divadelného textu a jeho inscenovaniu, ktorý si predtým prakticky vyskúšal vo svojej dielni. Naum Panovski (USA) popísal nové prúdy a divadelné inšpirácie v krajinách bývalej Juhoslávie, Július Gajdoš (ČR) fundovane vykreslil nástup cyber-umenia a trend tela i ducha v modernom divadle.
Účastníci konferencie z Veľkej Británie Nesta Jones a Noel Witts svojimi prednáškami vytvorili obraz o divadelnej práci vo svojej krajine. Witts predstavil významných súčasných dramatikov, témy a ideové pozadie ich tvorby. Video- ukážkami ilustroval spôsob modernej divadelnej práce. Jones predniesla správu o divadelnom workshope NOVEMBER projektu CONCEPTS, ktorý podporuje dramatiku vo východných krajinách. V mesiaci novembri minulého roka sa uskutočnila spoločná dielňa s gruzínskymi divadelníkmi, ktorých si vybrali ako zástupcov novovzniknutých demokracií vo východnej Európe. Mesačný maratón predstavení, seminárov, prednášok a skúšok viedol k zaujímavému medzikultúrnemu predstaveniu. Všetci účastníci konferencie sa zhodli, že dramatika sa za posledných desať rokov politickej zmeny vo svete pretvorila. Autori zánikom bipolárneho sveta stratili starý zdroj tém a do popredia sa dostáva človek so svojimi úzkosťami, vykorenenosťou, strachom a sociálnymi neistotami. Slovenskí účastníci mohli zhodne konštatovať nedostatočný zástoj súčasnej spisby na doskách našich divadiel. n
Workshop Pavisa sa konal v Českom centre 26. júna. Workshop Nesty Jones sa konal v divadle West 27. až 30. júna. Vedecká konferencia sa konala v Českom centre 26. až 27. júna.
