Partnerstvo z rozumu

Minulotýždňová dvojdňová návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Pekingu bola ďalším krokom v budovaní čínsko-ruského strategického partnerstva, ktoré na stretnutí s prezidentom Ťiang Ce-minom ohlásil Putinov predchodca Boris Jeľcin. Ruský prezident sa so svojím čínskym náprotivkom stretol už začiatkom mesiaca v tadžickej metropole Dušanbe, na summite najvyšších predstaviteľov Ruska, Číny a stredoázijských republík.
Počet zobrazení: 1163

Minulotýždňová dvojdňová návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Pekingu bola ďalším krokom v budovaní čínsko-ruského strategického partnerstva, ktoré na stretnutí s prezidentom Ťiang Ce-minom ohlásil Putinov predchodca Boris Jeľcin. Ruský prezident sa so svojím čínskym náprotivkom stretol už začiatkom mesiaca v tadžickej metropole Dušanbe, na summite najvyšších predstaviteľov Ruska, Číny a stredoázijských republík.

Intenzívne diplomatické kontakty sú najlepšou odpoveďou na prognózu Mao Ce-tunga, ktorý na prelome 60-tych a 70-tych rokov, teda v období pohraničných bojov na rieke Ussuri, vyhlásil, že zmierenie so Sovietskym zväzom "je na najbližších desaťtisíc rokov nepredstaviteľné". Stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu, oslabenie vplyvu Moskvy v Mongolsku a návšteva M. S. Gorbačova v máji 1989 ukončili obdobie konfliktov a vzájomné vzťahy vstúpili do novej etapy.

Motívy odmietnutia rôzne Napriek rozpadu bipolárneho usporiadania sveta ostávajú naďalej Spojené štáty, Rusko a Čína najdôležitejšími strategickými hráčmi. Ak bolo čínsko-americké zbližovanie po roku 1972 výsledkom obojstranného záujmu zvýšiť tlak na ZSSR, tak súčasné čínsko-ruské spojenectvo je dôsledkom negatívneho postoja obidvoch krajín k veľmocenskej politike Spojených štátov. Rozširovanie NATO na východ a minuloročný zásah v Kosove narazili na odmietavý postoj ruských aj čínskych politických i vojenských kruhov. Posledná americká iniciatíva, projekt systému protiraketovej obrany, bola hlavnou témou stretnutia Putina s Ťiangom. Ich spoločné vyhlásenie odmieta tento projekt, ktorý "poskytuje jednostranné vojenské a bezpečnostné výhody" a konštatuje, že má závažné dôsledky nielen pre národnú bezpečnosť Číny a Ruska, ale aj ďalších krajín (vrátane USA).

Hoci protiamerický postoj obidvoch krajín z nich automaticky robí spojencov, odmietnutie systému protiraketovej obrany má rozdielne motívy: čínsku stranu v prvom rade znepokujú plány na rozšírenie tohto dáždnika aj na tú časť Tichomoria, kde sú rozmiestnené americké posádky a dokonca eventuálne aj na Tchaj-wan. Ruská strana argumentuje najmä faktom, že tento americký krok by bol porušením Zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany z roku 1972. Putin pri posilňovaní strategického spojenectva s ČĽR nachádza spoločnú reč aj v obojstrannom odmietnutí koncepcie humanitárnej intervencie medzinárodného spoločenstva do vnútorných záležitostí inej krajiny. Kritika ruského postupu v Čečensku a čínskej politiky v Tibete, hoci obidva prípady nemožno s Kosovom (a ani navzájom) mechanicky porovnávať, moskovskú a pekingskú politickú elitu znepokojujú.

Ruské zbrane naďalej v kurze Napriek týmto spoločným záujmom si obidve krajiny uvedomujú limity strategického partnerstva, ktoré zatiaľ nedokáže byť protiváhou globálneho vplyvu Spojených štátov. Ani jedna krajina nie je na takej technologickej, vojenskej a ekonomickej úrovni, aby mohla byť reálnym konkurentom USA. Navyše, Spojené štáty predstavujú pre Čínu jedného z najdôležitejších obchodných partnerov, importéra moderných technológií a významného investora. Ruský postsocialistický trh nie je pre Čínu adekvátnou alternatívou. A ani Rusko v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii nemôže rezignovať na pomoc západných inštitúcií, kde hrajú rozhodujúcu úlohu Spojené štáty. Nedávne rozhodnutie Izraela, ktorý pod tlakom USA zrušil dohodu o predaji lietadla s radarovým systémom Číne, však čínsku stranu presvedčilo, že Rusko zostáva spoľahlivým dovozcom zbraní. Nákup ruskej leteckej techniky a záujem Číňanov o ruské lietadlové lode naďalej zostávajú v čínskej agende, keďže Ľudová oslobodzovacia armáda vsadila na modernizáciu zbraňových systémov, ktoré Číňania často nie sú schopní sami vyvinúť. Neprekvapuje preto, že členmi Putinovej delegácie boli aj minister obrany I. Ivanov a A. Ogarev, riaditeľ spoločnosti Rosvooruženie, zaoberajúcej sa exportom zbraní.

Historické dedičstvo čínsko-ruských vzťahov, ktoré - až na obdobie rokov 1949-1960 - boli vždy pomerne komplikované a poznačené vzájomnou nedôverou, takisto nie je argumentom v prospech posilňovania strategického spojenectva. Putinovu návštevu Pekingu treba pravdepobne chápať skôr ako zastávku na ceste na ostrov Okinawa, kde sa koncom týždňa uskutočnila schôdzka predstaviteľov krajín G-8. Stretnutie s Ťiang Ce-minom malo ilustrovať novú zahraničnopolitickú doktrínu charakteristickú úsilím o obnovu globálneho vplyvu Moskvy. Aj ďalšia zastávka v Pchjongjangu, kde prvý muž Ruskej federácie deklaroval pripravenosť svojej krajiny prispieť k zmierňovaniu napätia na Kórejskom polostrove, bola toho dôkazom. Putin síce neprišiel na Okinawu s tromfami v rukách, no ani celkom naprázdno.

Autor (1970) je sinológ a tibetológ

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984