Kauza Boris Abramovič
V jednom rozhovore sa bývalého sovietskeho prezidenta spýtali, čo si myslí o tom, že sa k problému Gusinského zaangažovane vyjadroval aj poslanec Štátnej dumy, oligarcha a podnikateľ B. A. Berezovskij. Gorbačov reagoval lakonicky: "...bolo by divné, ak by tento človek nebol namočený v dajakej kauze..." Iní hovoria, že jeho tajnou zbraňou je plyn. Zasmradí a zmizne!
Boris Berezovskij sa nemôže sťažovať na nedostatok pozornosti médií, ale najmä orgánov činných v trestnom konaní o svoju osobu. Americký časopis Forbes ho už dávnejšie ociachoval nielen ako jedného z najbohatších a teda aj politicky najvplyvnejších Rusov, ale taktiež aj ako "otca ruskej mafie". Niet sa preto čomu diviť, že ešte v apríli 1999 bol na neho z iniciatívy vtedajšieho generálneho prokurátora Jurija Skuratova vydaný zatykač za podozrenie z tunelovania a prania špinavých peňazí. Berezovskij sa pre istotu dlhšiu dobu zdržiaval vo Švajčiarsku a neskôr vo Francúzsku, kde prečkal prvú vlnu "čistých rúk". Predtým, než sa vrátil domov, však odkázal B. Jeľcinovi, že v Rusku už jeho hviezda zapadla. Tento odkaz smeroval tomu istému B. Jeľcinovi, ktorý pripustil privatizáciu politiky a moci medzi oligarchami rôznych úrovní (kde B. Berezovskij hral a hrá prvé husle), ktorý odovzdával svojmu vyvolenému nástupcovi rozpadajúce sa, defederalizujúce Rusko, ktoré bolo síce hrdé, ale na morálnych a ekonomických kolenách. V. Putin vtedy v Kremli pracoval na vysokom poste. Oddane a servilne pracoval u svojho prezidenta, ktorý verejne a bez zábran deformoval ruskú ideu a ideály demokracie.
Po návrate, aby sa Berezovskij vyhol akýmkoľvek diskusiám o svojej beztrestnosti, sa rozhodol spolu s desiatkami podobných, ktorí by mali podľa komunistického poslanca Viktora Iljuchina: "...hľadieť na svet cez mreže Butirskej väznice...", demokraticky získať poslanecký mandát a imunitu. Demokraticky sa nechal zvoliť za poslanca v jednomandátovom okruhu. Ako miesto svojho zvolenia si vybral Karačevo-Čerkeskú republiku (150,3 tisíc obyvateľov) - subjekt Ruskej federácie na úpätí kaukazských hôr, kde prevláda moslimské náboženstvo sunnitského ritu.
Kauza poslanecký mandát II. Situácia na Severnom Kaukaze je z pohľadu Moskvy viac ako zložitá. Podobne je tomu aj v Karačevo-Čerkeskej republike. Podľa B. Berezovského vývoj v tomto priestore kopíruje Čečensko na prelome rokov 1994/1995 a môže sa v ľubovoľnom okamihu zmeniť na ozbrojený konflikt. "Svojho času som sa nemohol doklopať na dvere moci v otázkach Čečenska a teraz mi nikto neotvára vo veci Karačevo-Čerkeska. Preto nemôžem brať na seba zodpovednosť za to, čo sa tam udeje v najbližšom čase". Berezovského slová, ktorými vysvetľuje svoje vzdanie sa poslaneckého mandátu, sú určené horlivému Kremľu. Nová vojna na Severnom Kaukaze nebude volebno-úspešnou vojnou a v konečnom dôsledku môže zlomiť väz Vladimirovi Putinovi. Nič však nevylučuje možnosť riadeného vojenského konfliktu - vojny ako volebného prostriedku. Tentoraz v prospech Borisa Berezovského, ktorý sa takto môže začať pripravovať na prezidentskú kampaň 2004.
Kauza administratívna reforma Ruska Druhou príčinou, prečo sa B. Berezovskij vzdal poslaneckého mandátu, je jeho kategorický odpor voči logike administratívno-mocenskej reformy Ruska, tak ako ju presadzuje V. Putin. "Spôsob, ktorým sa prezident snaží reformovať moc, je pre Rusko nebezpečný..." tvrdí B. Berezovskij a svoju ideológiu aj zhmotňuje. Začal formovať nový politický subjekt, ktorý by v konečnom dôsledku mal zjednotiť nespokojných regionálnych lídrov ako silnú opozíciu Kremľu. To, čo sa nepodarilo vyprofilovať vďaka zásahu "Medveďa" na čele so S. Šojgu proti skupine gubernátorov J. Lužkova a V. Jakovlevova formujúcej sa do politického subjektu Vlasť - celé Rusko, sa pokúsi uviesť do praxe práve šedá eminencia a hlavný intrigán B. Berezovskij. Má na to dobré šance.
Generálny pardon zločineckej privatizácii V polovici júla si pozval vyšetrovateľ závažnej trestnej činnosti Generálnej prokuratúry RF Nikolaj Volkov na dvojhodinový rozhovor B. Berezovského (ako svedka, keď predtým v tejto kauze figuroval ako obvinený). Ide o prípad tunelovania Aeroflotu prostredníctvom firiem registrovaných vo Švajčiarsku. Vyšetrovateľ predpokladá, že zo štátnej firmy, na čele ktorej stál zať B. Jeľcina (a rodinným financmajstrom bol práve B. Berezovskij), sa postupne vyparilo cca 600 mil. USD. N. Volkov sa chystá do Švajčiarska, odkiaľ by mal doviesť cca 80 krabíc dokumentov svedčiacich v neprospech B. Berezovského. A nielen voči nemu. Mnohí majú sklon toto hodnotiť ako skutočné nastolenie "diktatúry zákona". Sú však určité pochybnosti. Prvou je sľubovaná a zatiaľ dodržiavaná nedotknuteľnosť vlani rezignovaného Borisa Jeľcina a jeho rodiny. Ak sa podarí pokus nachytať B. Berezovského na hruškách cez stopu vo Švajčiarsku, potom je v akcii namočený B. Jeľcin, vtedajší šéf Kremľa Pavel Borodin a jeho pravá ruka V. Putin. Druhou je vôbec pojem "diktatúra zákona". Tá vyvoláva rôzne asociácie, ktoré sú znásobované ešte tým, že tlak Kremľa je vyslovene politický.
B. Berezovskij si našiel plán úniku: Premlčme všetky nedostatky a hriechy raného kapitalizmu podľa obrazu B. Jeľcina (ktorému tak tlieskal demokratický Západ!) a kapitálovo silné vrstvy začnú pomáhať novej moci. Ak sa to nestane, potom ľudia, ktorí sa cítili "slobodní" pri B. Jeľcinovi, nebudú ochotní konštruktívne radiť V. Putinovi. V takejto schéme vzťahu by mal B. Berezovskij a oligarchovia navrch. Vladimir Putin - on osobne a nie horliví úradníci - bude musieť na túto výzvu odpovedať. Napriek sile Federálnej bezpečnostnej služby a ostatných silových štruktúr, je dnes jednoducho nereálne zvrátiť privatizáciu. Na druhej strane nemôže súhlasiť s tým, aby "noví ruskí" udávali tón federálnej politiky, pričom sa súčasne nemôže pustiť do sebazničujúcej vojny s oligarchami. B. Berezovskij sa napriek tomu poisťuje. Organizuje mediálny holding, ktorý by mal byť zbraňou veľkého kalibru voči vláde a prezidentovi. To, že na pár dní zavreli V. Gusinského, môže byť len odkaz - môžeme zavrieť kohokoľvek, ale nemusíme...
Kauza antisemitizmus B. Berezovskij dočasne odchádza, ale netresol dverami. Okrem rozprávkového množstva peňazí má v rukách ešte jeden tromf. V roku 1996, keď sa povrávalo, že by mohol kandidovať na post prezidenta Ruska, pre súkromnú televíziu NTV (dnes ju vlastní) uviedol, že Rusko ešte nedozrelo na to, aby jej prezidentom bol žid. Možnože v roku 2004 to už tak bude. Ak by sa náhodou niekto pokúsil zvrátiť túto paradigmu (napríklad kriminalizovaním silných oligarchov, ktorí majú skoro všetci židovský pôvod) je naporúdzi argument o štátnom antisemitizme so všetkými svetovými dôsledkami! Je však možné, že keď bol V. Putin na súkromnej dovolenke v jednej z rezidencií B. Berezovského v Portugalsku (vo funkcii, ktorú zastával pred vymenovaním za premiéra), sa počas spoločných výletov na jachte dohodli, že tejto témy sa nedotknú. Desať rokov zanechalo trvalé stopy v dušiach Rusov. Oligarcha, veľký či malý, sa stal synonymom doby. Zlej doby v ich dejinách. Napriek mínusovej skúsenosti z éry "demokratov jeľcinovského razenia" sa ruský národ bude musieť rozobrať v tom, kto mu dnes vlastne vládne. Teda rozlúštiť, či je to v rámci paretovskej prirodzenej hierarchizácie spoločnosti Putin a spol., alebo Berezovskij a "berezovskí".
Autor (1959) je tajomník Zahraničného výboru NR SR
