Reklama
Reklama

Šesť statočných prichádza

Na plátnach našich kín sa už 20. januára 2 000 objaví nový slovenský film. Táto informácia nie je novinárska kačica. Napriek tomu, že stav slovenskej kinematografie je naďalej alarmujúco bezútešný, našlo sa niekoľko filmárov, prektorých je prívlastok "statoční" naozaj adekvátny. Aj za akútneho nedostatku potrebných finančných prostriedkov dokázali vyprodukovať zaujímavé dielka.
Počet zobrazení: 608

Na plátnach našich kín sa už 20. januára 2 000 objaví nový slovenský film. Táto informácia nie je novinárska kačica. Napriek tomu, že stav slovenskej kinematografie je naďalej alarmujúco bezútešný, našlo sa niekoľko filmárov, prektorých je prívlastok "statoční" naozaj adekvátny. Aj za akútneho nedostatku potrebných finančných prostriedkov dokázali vyprodukovať zaujímavé dielka.

Nakrútiť celovečerný film je z objektívnych príčin pre väčšinu filmárov nielen mladej generácie ťažko dosiahnuteľný sen. Napriek tomu, že študenti filmových škôl už majú v tvorbe krátko a stredno metrážnych filmov istý stupeň profesionality, ich cesta k divákovi sa zväčša začína, ale často i končí na niekoľkých filmových festivaloch. Vďaka nápadu koproducentov Rudolfa Biermanna (SR) a Čestmíra Kopeckého (ČR) sa výber tých najlepších filmov z tvorby študentov bratislavskej VŠMU a pražskej FAMU dostane v ucelenej podobe aj k bežným návštevníkom ktoréhokoľvek slovenského kina. Celovečerný film Šesť statočných je kolekciou (ako názov napovedá) šiestich krátkych filmov. Tri slovenské a tri české projekty sú pospájané výpoveďami jednotlivých tvorcov, ktoré nakrútila Andrea Horečná. Každý z filmov je špecifický, no dokopy tvoria zaujímavú vzorku názorov mladej generácie na svet okolo seba. Priemerný vek tvorcov je 28 rokov.

Niekoľkomnútová kolekcia pohľadov Prvý statočný je Vladimír Král (1974). Jeho 3-minútová animácia Keď nie, tak nie je z dielne VŠMU v Bratislave a bola s úspechom prezentovaná na viacerých medzinárodných festivaloch. Už dĺžka napovedá, že pôjde skôr o anekdotu, ako o zložitý príbeh. No verte, že aj na tak malom priestore (a navyše vtipne) sa dá vyjadriť metafora márneho úsilia o niečo, s čím sa vlastne ani neoplatí ničiť si nervy. Zo stavu počiatočnej apatie sa hlavný hrdina, malé sloníča, po zbytočnej aktivite nasmerovanej ku krotiteľovi vracia späť do stavu rezignácie. Veď čo iné mu zostáva. Druhý statočný je Vojtěch Marek (1977). Študent scenáristiky na pražskej FAMU vo svojom 8 minútovom hranom filme Tomík prostredníctvom čierneho humoru vytvára konfrontáciu drzého chlapca, jeho ustráchanej rodinky a podivného chlapíka z parku. Všetci chlapci majú radi cukríky, no až keď sa na scéne objaví britva uvidíte, kto z koho.

Tretí statočný je vlastne statočná Tereza Kučerová ( 1964 ). Dcéra Věry Chytilovej sa vo filme Pražské nokturno aneb komora snaží divákovi sprostredkovať pohľad do hlbín ľudskej duše. Jej pohľad je láskavý i zraňujúci - animované obrazy vám pripomenú základné emócie a ich cestu od túžby po láske cez nedorozumenia a sebectvo až k citovej prázdnote. Štvrtý statočný Jaroslav Vojtek (1968) sa zamýšľa nad osobnými a profesionálnymi problémami mladého tvorcu dokumentárnych filmov. Sám študuje dokument, no keď dostal k dispozícii zvyškový 35 mm filmový materiál, rozhodol sa nakrútiť práve tento hraný film. Jeho Rojkovia sú z celej kolekcie najdlhšími (32 minút) a ich silnou stránkou je práve odvaha úprimnej výpovede.

Ďalším, piatym statočným je Martin Repka (1975). Ako študent štvrtého ročníka réžie hraného filmu na VŠMU má napriek mladému veku za sebou viacero úspešných projektov. V rodnom Nemecku prežil 20 rokov svojho života, no vo svojom filme Zlodeji reflektuje realitu, ktorú spoznával počas svojho štúdia v Bratislave. Hlavný hrdina Oleg v podaní Mareka Šulík a netuší, že aj on - pozorovateľ "šmírujúci" ľudí na petržalskom sídlisku zo svojho okna cez ďalekohľad môže byť pozorovaný. Vo filme sa objavia aj známe herecké tváre - Andy Hryc a Stano Dančiak - paradoxne v úlohe "tajných". Posledným statočným je Aurel Klimt (1972), ktorého 15-minútový príbeh O kouzelném zvonu je záverečnou lahôdkou "pre všetky deti od 5 do 105 rokov". Vytvoril ho animačnou technikou reliéfnych bábok, ide o najsviežejšiu a najhumornejšiu rozprávku, ktorú je možné na plátnach našich kín vidieť.

Takmer všetky filmy sprvádza vynikajúca hudba autorov kapiel známych mladej generácii. Netvrdím, že každý z filmov nemá aj svoje slabšie stránky. Je to však vec subjektívneho vkusu a pri takom "závratnom" počte filmov, ktoré u nás vznikajú je nevhodné dehonestovať "statočnosť" mladých tvorcov kritikou pre kritiku. Takže ak sa vám zdá, že som slovensko - český film Šesť statočných v tejto recenzii len chválila a nehľadala žiadne nedostatky, som naozaj rada. Možno vás to presvedčí, aby ste si tento výnimočný projekt išli do kina pozrieť.

Autorka (1975) je študentka filmovej réžie na VŠMU

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama