Ťažká výmena mieru za bezpečnosť

Až donedávna vo svete neznáme mesto Sheperdstown v americkom štáte Západná Virgínia sa začiatkom januára dostalo na titulné stránky mnohých novín. Pošťastilo sa mu to nielen pre jeho blízkosť k hlavnému mestu Washington, no aj kvôli tomu, že neďaleko sa údajne nachádza mestečko s názvom Damask a hora menom Sion - jednoducho, ideálne miesto pre sýrsko - izraelské rokovania.
Počet zobrazení: 1093

Až donedávna vo svete neznáme mesto Sheperdstown v americkom štáte Západná Virgínia sa začiatkom januára dostalo na titulné stránky mnohých novín. Pošťastilo sa mu to nielen pre jeho blízkosť k hlavnému mestu Washington, no aj kvôli tomu, že neďaleko sa údajne nachádza mestečko s názvom Damask a hora menom Sion - jednoducho, ideálne miesto pre sýrsko - izraelské rokovania.

No hoci sa prezident Clinton a jeho ministerka Albrightová snažili ako mohli, aby zblížili stanoviská oboch znesvárených blízkovýchodných krajín, problémy boli už len so zblížením členov oboch delegácií. Po týždni pobytu sa Clintonovi podarilo dostať izraelského premiéra Ehuda Baraka a sýrskeho ministra zahraničných vecí Farúka aš-Šarú aspoň za jeden stôl v rámci spoločnej večere, no obaja politici si vôbec nepodali ruky. Napätie sa uvoľnilo až krátko pred odchodom šéfov delegácií domov, keď izraelský premiér stretol sýrskeho ministra hrať s kolegami basketbal. Pri spoločnom prechode cez posilňovňu povedal Barak na adresu Sýrčanky trénujúcej beh na páse: "Vidím, že idete k mieru, ale postupujete pomaly". Smiech sýrskeho ministra na premiérov bonmot bol prvým znakom uvoľnenia napätia a snáď aj prísľubom pre konštruktívnejší postup rokovaní. Vedúci delegácií síce z USA odcestovali domov, no ich rokovacie tímy sa v tieto dni budú snažiť už naplno rozbehnúť proces zbližovania stanovísk a nachádzania spoločných formulácií, tak aby sa do dvoch mesiacov dospelo k záverom rešpektovaným oboma stranami.

Ľady sa prelamujú Dlhé roky pretrvávajúce napätie v sýrsko-izraelských vzťahoch nie je podmienené len arabsko-židovskými náboženskými rozpormi. Sýria patrí od nekrvavého prevratu vtedajšieho ministra obrany Háfiza Asada v roku 1970 pod vplyv Moskvy, ktorý sa veľmi neoslabil ani po zrušení Sovietskeho zväzu a odstavení KSSZ od moci. Niekdajší radikálny arabský nacionalista sa niekoľko mesiacov po prevzatí moci stal sýrskym prezidentom a je ním (po niekoľkonásobnom zvolení) dodnes. V júni 1967, v čase, keď bol Asad ministrom obrany, dobyla izraelská armáda v tzv. šesťdňovej vojne sýrske Golanské výšiny, ktoré sa Damašku nepodarilo dobyť späť ani počas vojny v októbri 1973. Tieto nevyrovnané účty dodnes živia jeho averziu voči Izraelu tak, že odmieta zasadnúť oficiálne za stôl s akýmkoľvek predstaviteľom židovského štátu.

Sýria a Izrael udržiavali kontakty na nižšej úrovni za sprostredkovania USA od začiatku 90. rokov. V roku 1996 však izraelská vláda Benjamina Netanjahua mierové rozhovory s Damaškom prerušila, pretože Sýria vtedy verejne neodsúdila atentáty islamských extrémistov na izraelských občanov. Pred vlaňajšími parlamentnými voľbami v Izraeli sa Netanjahu pokúšal opäť otvoriť dialóg s Damaškom, no sýrska strana chcela nadviazať niť rozhovorov na údajný ústny prísľub expremiéra Jicchaka Rabina, že sa Izrael stiahne za hranice spred júna 1967 a odovzdá Sýrii celé územie Golanských výšin. Izraelskí predstavitelia podobné tvrdenia odmietli a Rabinov následník v premiérskom kresle Šimon Peres vysvetlil, že Izrael diskutoval o odsune len v hypotetickej rovine s cieľom zistiť, čo je Sýria pre to ochotná urobiť.

Hneď po zvolení nového izraelského premiéra Ehuda Baraka a jeho oznámení, že je pripravený začať mierové rozhovory, vyhlásil sýrsky prezident, že ho považuje za čestného muža a je presvedčený, že si skutočne želá mier so Sýriou. Za Netanjahua nemohlo podľa Asada dôjsť k pokroku, pretože bývalý izraelský premiér bol obklopený fanatikmi. Na znak svojej ochoty rokovať požiadal sýrsky viceprezident Abdal Chálim Chaddám na schôdzke radikálne palestínske skupiny so sídlom v Damasku, aby ukončili svoj ozbrojený boj proti Izraelu a radšej vytvorili politické strany a riešili sociálne otázky, aby mohol mierový proces nerušene pokračovať. Hoci sýrska strana medzitým niekoľkokrát spochybnila Barakove snahy o mierové urovnanie v oblasti, ľady sa predsa len prelomili a sprostredkovateľská misia USA umožnila priviesť obe znesvárené strany k rokovaciemu stolu v Shepherdstowne.

Dialóg v tieni rakiet Inteligentný a skúsený muž na čele izraelskej vlády vie (podobne ako jeho generálny štáb), že sýrsku a libanonskú otázku treba riešiť bezodkladne. Vojenská rovnováha v oblasti by sa mohla v priebehu niekoľkých rokov radikálne zmeniť, ak by niektorá zo susedných krajín získala zbrane a zbraňové systémy (zvlášť nové balistické rakety) vyhradené donedávna len najbohatším a najvyspelejším krajinám. Ešte v roku 1998 za premiéra Netanjahua začal Izrael prvý raz počas svojej 50-ročnej existencie zásadne revidovať svoju vojenskú doktrínu. Predstaviteľ armády vtedy v tejto súvislosti oznámil, že ústredným prvkom stratégie zostáva odstrašenie a preventívne údery. Pripomenutý bol aj laserový vojenský program zameraný proti raketám krátkeho doletu, s trendom smerujúcim k balistickým raketám. Sýria v tom čase ostro odsúdila Izrael, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vlastní niekoľko stoviek jadrových zbraní (a je tak jedinou krajinou v regióne disponujúcou takouto výzbrojou), že odmieta povoliť medzinárodnej inšpekcii vykonanie kontroly v jeho jadrových zariadeniach. Vyzbrojovanie Izraela neochabuje ani po nástupe Baraka, či už ide o nové nemecké ponorky, alebo úspešné skúšky Američanmi sponzorovanej rakety Arrow, schopnej zničiť blížiacu sa balistickú strelu.

Krátko po nástupe premiéra Baraka do úradu navštívil sýrsky prezident Asad svojho moskovského partnera Jeľcina, kde rokovali aj o možných dodávkach ruských zbraní Sýrii. Hoci Sýria už teraz dlhuje Rusku asi 12 miliárd dolárov, dohodnutý bol na najbližších päť rokov predaj ruských zbraní v hodnote dve miliardy dolárov. Malo by ísť predovšetkým o vylepšenú ruskú verziu amerického protiraketového systému Patriot - S 300. Podľa šéfa izraelskej vojenskej tajnej služby má síce Sýria zastaralý zbrojný arzenál, no zlepšila sa bojová pripravenosť a morálka sýrskej armády. Damašek vraj pravdepodobne vlastní chemické zbrane a vyvíja ďalšie rakety zem-zem. Tie aj podľa izraelského náčelníka generálneho štábu predstavujú dnes pre Izrael hlavnú strategickú hrozbu, ktorej by bolo treba čeliť v prípade konfliktu. Obaja vojenskí predstavitelia sú však toho názoru, že možnosť konfliktu so Sýriou je veľmi malá. Rýchly postup mierových rokovaní by mal nebezpečenstvo ešte minimalizovať.

Jastraby nad Golanskými výšinami Sporným bodom číslo jeden v izraelsko-sýrskych vzťahoch je otázka budúcnosti Golanských výšin. Tento strategický priestor, ktorý (podobne ako východnú časť Jeruzalema) obsadil Izrael v roku 1967 a v roku 1981 ho anektoval, dnes obýva asi 15 000 židovských prisťahovalcov, ktorí nemajú najmenšiu chuť z tejto oblasti odísť. Navyše práve pred rokom, v druhej polovici januára, odhlasoval ešte Netanjahuom ovládaný izraelský parlament zákon, sťažujúci vrátenie Golanských výšin Sýrii (a východnej časti Jeruzalema Palestínčanom). Zákon totiž podmieňuje vrátenie dvojitým schválením nadpolovičnou väčšinou poslancov Knesetu a navyše následným referendom. Sýrsky armádny generál Alí Aslan už vtedy odmietol akékoľvek iné riešenie ako úplné stiahnutie izraelských vojsk z daného územia a pripomenul, že Sýria môže nepriateľovi spôsobiť neznesiteľné škody.

Odporcovia akýchkoľvek kompromisov sú aj na izraelskej strane. Koaliční partneri premiéra Baraka pohrozili odchodom z vlády, ak sa uzavrie dohoda o odsune Izraela z Golán. V centre Tel Avivu sa zhromaždilo vyše 100 000 ľudí, ktorí aplauzom odmenili starého generála Dagana, varujúceho pred odsunom z tohoto územia. Barak sa v tejto otázke drží hesla expremiéra Rabina: "Hĺbka ústupu sa bude rovnať hĺbke opatrení zaisťujúcich bezpečnosť Izraela". V Shepherdstowne je naporúdzi ešte jedna veta pripravená americkými diplomatmi: "Hranice medzi Izraelom a Sýriou sa stanovia na základe rezolúcií OSN číslo 242 a 338 a pri zohľadnení životne dôležitých a bezpečnostných záujmov Izraela". Ostáva na expertoch z oboch strán aby vyšpecifikovali plán a harmonogram riešenia odsunu, prípadne určili jeho hranice. Asad a Barak budú zas musieť doma nájsť odvahu a porozumenie pre ústupky, ktoré by obom krajinám mohli konečne priblížiť mierové spolunažívanie.

Autor (1955) je šéfredaktor Expo journal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984