Reklama
Reklama

Zablokovaný politický život v ČR

Už prvé dni nového roku začala česká spoločnosť prežívať naplno. Premiér Miloš Zeman spolu so šéfom diplomacie Janom Kavanom, ktorí bez dôkazov obvinili bývalého ministra zahraničných vecí Jozefa Zielenca z korumpovania novinárov, sa po polročnom otáľaní rozhodli pre ospravedlnenie.
Počet zobrazení: 375

Už prvé dni nového roku začala česká spoločnosť prežívať naplno. Premiér Miloš Zeman spolu so šéfom diplomacie Janom Kavanom, ktorí bez dôkazov obvinili bývalého ministra zahraničných vecí Jozefa Zielenca z korumpovania novinárov, sa po polročnom otáľaní rozhodli pre ospravedlnenie. Štát hospodári podľa rozpočtového provizória, väzni sa búria proti zlým sociálnym podmienkam. Bol obžalovaný bývalý komunistický predseda vlády Lubomír Štrougal. Vo výpočte udalostí by sme samozrejme mohli pokračovať. V tom sa Česi od svojich susedov nelíšia.

Podstatnejšie rozdiely sú niekde inde. A síce, v miere nedôvery k politickým inštitúciám a stranám. Za vládnucich sociálnych demokratov by teraz hlasovalo iba 12-13 % obyvateľov, čo je 20%-ný pokles oproti ich volebnému zisku. Najväčším negatívom českej politickej scény zostáva tzv. opozičná zmluva, teda pakt medzi dvoma najsilnejšími politickými stranami a dlhoročnými protivníkmi. Pre túto neštandardnú dohodu sa v Českej republike zablokoval prirodzený politický život. Už niekoľko mesiacov je zrejmé, že sa medzi sociálnymi a občianskymi demokratmi na jednej strane, a požiadavkami verejnosti na strane druhej neustále roztvárajú nožnice. Voliči spomínaných strán nevidia snahu po zmene, preto sa začínajú obracať k občianskym výzvam a organizáciám. Iniciatívu Ďakujeme, odíďte!, vyjadrujúcu nespokojnosť so stavom politického prostredia podporilo až 200 tisíc občanov. S istým nadsadením môžeme povedať, že na západ od Bratislavy panuje akási verzia softmečiarizmu. S tým rozdielom, že my máme dvoch malých Mečiarov: Václava Klausa a Miloša Zemana.

Premiérove prešľapy Do nového roka vstúpila česká politická scéna v stave vnútornej neusporiadanosti. Všetky dôležité inštitúcie fungujú, hoci tá najdôležitejšia - vláda - zlyháva v očiach väčšiny voličov v mnohých smeroch. Niektorí ministri síce dosahujú dobré, či porovnateľné výsledky so svojimi kolegami z predchádzajúcich vlád, občania však vnímajú sociálnodemokratický kabinet skôr ako celok, prípadne cez jeho predsedu, ktorý nesie priamu zodpovednosť za svojich podriadených a je zároveň mediálne najfrekventovanejšou (rozumej najviditeľnejšou) osobou kabinetu. Ak prihliadneme na doterajšie premiérovo pôsobenie na politickej scéne, kam patria všetky kroky, ktorými sa M. Zeman na verejnosti prejavuje (používanie hrubých a vulgárnych výrazov, problémy s alkoholom, nedodržiavanie sľubov a.i.), je logické, že obraz českej vlády už nebude lepší. Od leta 1998, keď ČSSD vstúpila do sídla vlády - Strakovej akadémie - hlavným vchodom sa zreteľne ukázalo, že M. Zeman je možno dobrý opozičný politik, ktorý ostrým jazykom a všemožnými sľubmi dokáže pritiahnuť voličov, ale je zlý premiér. Chýba mu schopnosť koncepčne riadiť tím a charizma, ktorou by vzbudzoval dôveru, oslovoval, priťahoval a podnecoval ľudí k spolupráci.

Zmena musí nastať Ľavicová vláda sa už dlhšiu dobu nachádza pod stále silnejúcim politickým a verejným tlakom. Dôkazom toho je nespokojnosť demokratických opozičných strán so spôsobom a obsahom vládnutia. Najdôležitejší však je a bude hlas Občianskej demokratickej strany, ktorá rozhoduje o bytí či nebytí Zemanovej vlády. Na druhej strane vplyv a moc, ktoré ODS podpisom tzv. opozičnej zmluvy získala, jej zväzuje ruky pri kritike a nátlaku na sociálnu demokraciu. Dnes je isté, že nejaká zmena nastať musí, na tom sa zhodujú obaja lídri najsilnejších politických strán. Pomaly dochádza k realizácii najväčšieho politického obchodu roka. Premiér M. Zeman na žiadosť Klausovej strany odvolá niekoľko ministrov výmenou za to, že poslanci ODS na tretí pokus podporia štátny rozpočet. Zmena nijako prevratná, skôr kozmetická. Pritom existuje niekoľko ďalších spôsobov, ako vyriešiť situáciu, ktorá bráni radikálnejšiemu dokončeniu transformácie. Celkom iste sa tak zabudne na varianty, akými sú napríklad vytvorenie prechodnej úradníckej vlády, vznik novej vlády pri rešpektovaní súčasného pomeru síl v snemovni, či vypísanie predčasných volieb. Pritom práve ďalšie predčasné voľby (už tie v 1998 boli predčasné) by boli veľmi užitočným riešením súčasných neštandardných a nedobrých pomerov. Existuje pre to niekoľko dôvodov, a to aj v prípade využitia toľko kritizovaných dnešných volebných pravidiel. (Súčasťou dohody ČSSD a ODS je zmena pomerného systému na väčšinový pri voľbách do snemovne.)

Predčasné voľby ako riešenie Vzhľadom na doterajší vývoj v Českej republike môžeme teda zhrnúť: n Všetky demokratické politické strany sa hlásia k zodpovednosti za prípravu na vstup do EÚ. Táto skutočnosť by bola rozhodujúca pre utvorenie väčšinovej vlády. Navyše, žiadny z predstaviteľov tejto organizácie neprehlásil, že predčasné voľby by brzdili tempo nášho integračného procesu. Väčšinový kabinet by disponoval politickým mandátom na zásadné rozhodnutia, ktorý dnešná menšinová vláda nemá.

V spoločnosti existuje reálny dopyt po novej politickej strane. Keby bola týmto subjektom zatiaľ neexistujúca "študentská" strana, ktorá by vznikla z iniciatívy Ďakujeme, odíďte!, zvíťazila by v predčasných voľbách so ziskom zhruba 25 % (ako uvádza posledný prieskum agentúry Sofres - Factum). Napriek očakávanej masívnej kampani súčasných strán by určite vo voľbách uspela a posilnila tak liberálny stred na politickej scéne. Viedlo by to k jednoduchšiemu vytvoreniu väčšinovej vlády. Zaujímavé je, že táto virtuálna strana by odobrala asi 6 % hlasov ODS a asi 4 % hlasov KSČM.

Pre ČSSD a ODS je ich pakt druhým najlepším riešením. Prvým je štandardná politická situácia, keď funguje väčšinová vláda, ako nás o tom ich predstavitelia (predovšetkým z ODS) neustále presviedčajú. Z doterajšieho vývoja sa poučili aj strany štvorkoalície, ktoré určite zaujmú (najmä Únia slobody, ktorá si vzhľadom na malý volebný zisk kládla pri zostavovaní vlády prehnané požiadavky) zodpovednejšie stanovisko. Navyše je súčasná situácia omnoho pokojnejšia ako v roku 1998. Osobné rozpory a nevraživosť medzi politikmi pomaly ustupujú.

Česká spoločnosť sa nemusí obávať ani straty politickej kontinuity. Každé striedanie vlády zvíri prach usadený v ministerských pracovniach. Do novej vlády by strany menovali ľudí skúsených, a podľa všetkého i mladších a energickejších, ako je to dnes v prípade ČSSD. Takmer s istotou môžeme povedať, že každá ďalšia vláda bude mať vo verejnosti väčšiu podporu. Vo volebnej kampani sa ocitnú komunisti pod sústredeným tlakom ostatných strán. Podľa prieskumov verejnej mienky sú druhým najsilnejším politickým subjektom a podľa pravidiel doterajšieho volebného zákona sa nestanú silou, ktorá sa bude podieľať na zostavovaní vlády.

Pokiaľ hovoríme o riešení súčasnej politickej krízy v Českej republike, ktorá je krízou nedôvery a nespokojnosti občanov, nesmieme dopredu vylučovať žiadny z možných variantov, predčasné voľby nevynímajúc. Dokonca sa zdá, že práve nové voľby by mohli byť tým najlepším riešením.

Autor (1969) pôsobí na Katedre politológie FF UK v Olomouci

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama