Na prahu nového storočia
Bude 21. storočie storočím mieru a rozvoja? Túto otázku si kladie ľudstvo na celom svete vari nástojčivejšie ako v minulosti už aj preto, lebo prechod do nového tisícročia evokuje mnohé nádeje.
V súčasnosti sa s touto otázkou dôrazne zaoberajú mierové hnutia, ktorým túto prioritu stanovila nedávna Svetová mierová konferencia v Aténach (10. - 12. mája). Jej účastníci sa zamerali na podujatia za nastolenie mieru a bezpečnosti pre nadchádzajúce storočie. Prijali APEL, ktorý obsahuje 22 požiadaviek a z nich vyplývajúcich úloh v rámci spolupráce na dosiahnutie úplného odstránenia jadrových zbraní, podstatného odzbrojenie, nového svetového poriadku, sociálneho a hospodárskeho rozvoja.
Nukleárne nebezpečenstvo Svet bez jadrových zbraní už nesmie byť iba fikciou, veď aj miléniové zhromaždenie OSN sa zaoberalo návrhom na zvolanie medzinárodnej konferencie na odstránenie ešte jestvujúceho nukleárneho nebezpečenstva. Mierové hnutie sa zaviazalo urobiť všetko pre to, aby USA ratifikovali Dohovor o zastavení atómových testov (CTB), START 2 a ďalšie dohody. Apel vyžaduje zastavenie jadrového zbrojenia, zákaz skúšok jadrových zbraní a rozšírenie bezatómových zón. Pre tento cieľ chce usporadúvať kampane v rámci Medzinárodných dní akcií za odstránenie jadrových zbraní, Dní Hirošimy a Nagasaki, Týždňa odzbrojenia atď.
Apel nabáda mierové hnutia, aby sa zasadili za zákaz obchodu so zbraňami najmä v oblastiach regionálnych konfliktov v Afrike a podobne Za hlavnú podmienku mieru a bezpečnosti označuje znižovanie vojenských rozpočtov a zabrzdenie nového medzinárodného poriadku, známeho pod menom globalizácia. Ten vraj slúži predovšetkým nadnárodným koncernom, pritom ohrozuje sociálny a hospodársky rozvoj a národnú suverenitu osobitne krajín tretieho sveta. Demonštrácie v Seattli vlani v decembri a vo Washingtone v apríli 2000 dokumentovali vzrastajúci protest proti globalizácii, proti politike Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a multinacionálnych monopolov.
Striktné dodržiavanie Charty OSN o ľudských právach a z nej vyplývajúcich princípov, ako aj odmietanie zasahovania do vnútorných záležitostí iných krajín je jednou z ďalších akútnych úloh, ktoré nastoľuje Apel. Pripomína aj porušovania týchto zásad v poslednom období, kde uvádza o. i. bombardovanie Juhoslávie leteckými silami NATO. Hoci sa označovalo za humánnu intervenciu, išlo vlastne o etablovanie preventívnych útokov pri riešení konfliktov.
Kultúra mieru Za hrozbu mieru Apel označuje i vojenské základne USA a iných štátov v tretích krajinách, pričom ich exteritorialita môže zapríčiniť rozličné problémy - nehody bojovej techniky, zaťaženie miestneho obyvateľstva enormnou hlučnosťou, narušenie životného prostredia, ale i suverenity hostiteľskej krajiny. Mierové hnutia majú preto podporovať zápas občianskych aktivít proti budovaniu cudzích vojenských základní na ich území, proti vytváraniu vojenských blokov, rôznych blokád a embárg, ohrozujúcich najmä civilné obyvateľstvo. Dokument prijatý v gréckej metropole vyzýva na zabránenie militarizácii EÚ, vytvorenia tzv. intervenčnej armády a podporuje proklamácie, zamerané na mierové zjednotenie Cypru a Kórey, uznanie Palestíny ako samostatného štátu, mierové riešenie čečenskej krízy atď.
Osobitnú kapitolu Apelu tvorí Kultúra mieru. V jej rámci majú mierové hnutia protestovať proti akýmkoľvek formám rasizmu, fašizmu, nenávisti k cudzincom, terorizmu, násiliu voči deťom a násiliu vôbec. Účinnou formou sa javia akcie, ako je výchova k mieru, odzbrojeniu, rozvoju, ochrany života a životného prostredia, boj za ľudské práva i proti ďalšiemu vyzbrojovaniu Európy. Ide aj o presadenie absolútneho odsúdenia zbraní hromadného ničenia a celosvetového odzbrojenia. Takto získané gigantické prostriedky by mohli slúžiť na zmierenie nástojčivých problémov ľudstva - biedy, hladu, chudoby, útlaku či nedostatočného stavu vzdelania. Apel vyzýva všetky mierové hnutia k spolupráci s cieľom odstrániť poriadok sily, intervencie a aroganciu mocných tohto sveta, aby sa 21. storočie stalo naozaj storočím mieru a bezpečnosti.
Autorka (1925) je podpredsedníčka Slovenskej únie pre mier a ľudské práva
