Nemci sa vzdávajú atómovej energie
Nemecko je prvou krajinou Európskej únie s atómovými elektrárňami, ktorá sa zrieka atómovej energie. Zastavenie činnosti atómových elektrární už predvídal vládny program koalície sociálnych demokratov a zelených z roku 1998. Presadiť ho však nebolo až také jednoduché. Radikálny postup by bol síce teoreticky možný, no prinajmenšom by pre nemeckú štátnu pokladnicu znamenal zaťaženie mnohomiliardovým odškodnením. Preto sa prijal kompromis, že odstavovanie nemeckých jadrových elektrární bude dlhodobým procesom, ktorý bude trvať okolo 30 rokov.
Hnutie zelených vlastne na sklonku 60. rokov absorbovalo ľavicový potenciál mladých ľudí, ktorí boli sklamaní tradičnou sociálnodemokratickou politikou, no chceli sa zmysluplne angažovať. Pravda, nešlo tu iba o naplnenie akejsi potreby, hnutie zelených vzniklo ako zákonitá reakcia na hrozivé tendencie, ktoré so sebou prinášal vývoj súčasnej civilizácie. Najnázornejšou hrozbou bola atómová energia.
Aspoň, čo sa týka nemeckých zelených, vstup do koalície so sociálnymi demokratmi po voľbách v roku 1998 znamenal zároveň završovanie ich premeny zo združenia idealistov na štandardnú politickú stranu. Lenže opúšťanie pôvodných ideálov otvára pred prívržencami otázku novej identity.
Hľadanie novej identity Na zjazde v Münsteri na konci júna zelení boli postavení pred konfrontáciu ideálov a reality. Niečo nad 64 % delegátov súhlasilo po trojhodinovej pokojnej diskusii s dohodou medzi červeno-zelenou koalíciou a energetickým priemyslom, podľa ktorej bude celková dĺžka prevádzky každého z 19 reaktorov v Nemecku predstavovať 32 rokov.
Pre mnohých zelených ide o príliš dlhý čas, preto túto dohodu označili za zradu ideálov strany. Ako krajný kompromis totiž pre odstavenie reaktorov stanovili 25-30 rokov a prekročenie tejto hranice už považovali za neúnosné. Minister zahraničných vecí Joschka Fischer pripomenul, že viac sa dosiahnuť nedalo a že zatiaľ nikde v Európe sa nepodarilo vytvoriť legislatívne podmienky na odstavenie jadrových elektrární. Nemecko je podľa neho v tejto oblasti priekopníkom. Jedna z doterajších predsedníčiek strany Antje Radckeová, ktorá ako jediná z vedenia dohodnutý kompromis odmietla, vyvodila z hlasovania dôsledky a stiahla svoju kandidatúru na ďalšie funkčné obdobie. Pri svojom odchode z funkcie zdôraznila, že tí, čo prijímajú kompromis, luhajú do vlastného vrecka a že otázka uzatvorenia atómových elektrární vlastne ostáva otvorená.
Úvahy o odchode do opozície Lenže odmietnutie atómového kompromisu by tiež znamenalo pád vlády červeno-zelenej koalície. Teoretickou možnosťou by pre zelených bol návrat do opozície. Protiargumentom voči tým hlasom bol názor vyslovený Kerstin Müllerovou, že "misia zelených sa ešte neskončila" a že k úspechu môže viesť iba "dialóg so všetkými spoločenskými vrstvami". Inak povedané, zelení v opozícii by mohli takto zachovať čistotu ideálov, ale vzdali by sa reálneho vplyvu na chod verejných vecí.
Na čelo strany zjazd zvolil dvoch nových kandidátov - Renate Künastovú a Fritza Kuhna. Obaja vo svojich prejavoch vyzdvihli hlavné témy zelenej politiky: ekológiu, rozvoj demokracie, otázky prisťahovalectva a postavenie žien. V súvislosti s výrazným rastom volebných preferencií liberálnej FDP noví predsedovia vyhlásili: "Budeme bojovať o tretie miesto a udržíme si ho." Renate Künastová vyhlásila, že Nemecko potrebuje modernizáciu a riešenie tohto problému predsa nemožno "prenechať Schröderovi". Fritz Kuhn ďalej oznámil, že zelení sa musia prezentovať aj ako európska strana bojujúca za ochranu ľudských práv.
Do novej straníckej rady, ktorá má v záujme lepšej akcieschopnosti a efektívnosti už iba 16 namiesto doterajších 30 členov, delegáti zjazdu zvolili aj najobľúbenejšieho zeleného politika a poda niektorých tvrdení neoficiálneho vodcu strany, Joschku Fischera. Minister zahraničných vecí vyzval svoju stranu, aby sa stala "reformným motorom" nemeckej politiky. Dohoda o zastavení prevádzky jadrových elektrární znamená podľa jeho slov "uzavretie jedného životného úseku". Nie je to však koniec strany zelených: "Musíme sa znovu nájsť a vynájsť, aby sme sa nestratili," povedal Fischer, ktorý zjazd charakterizoval ako cestu k obnove strany.
