Ralph Nader chce zamiešať karty
V nedeľu 25. júna nominovala Strana zelených USA Ralpha Nadera na svojom zjazde v Denveri ako svojho kandidáta v novembrových prezidentských voľbách. Jeho kandidatúre sa dostalo väčšej pozornosti, ako býva zvykom pri takýchto podujatiach menších strán.
Prispel k tomu samotný výber termínu nominačného zjazdu určený na obdobie, keď aktivita hlavných politických strán, demokratickej a republikánskej, je v útlme po dlhých a v tomto roku aj nudných primárnych voľbách. Oveľa dôležitejším dôvodom zvýšeného záujmu bol fakt, že kandidatúra Ralpha Nadera môže zamiešať karty v poradí kandidátov týchto strán a tým ovplyvniť aj výsledky novembrových volieb. Výskumy verejnej mienky totiž naznačujú, že ak by nekandidoval Ralph Nader, tak demokrat Al Gore má väčšie šance na zvolenie. Naderova kandidatúra ho so zárukou posúva za Georga Busha, do postavenia porazeného.
Dôvodom takéhoto javu je skutočnosť, že R. Nader poukazuje na problémy, ktoré by si mali všímať demokrati a sľubuje riešiť to, čo značná časť Američanov očakáva práve od súčasnej vlády. To nevyhnutne vedie k zvýšenému záujmu verejnosti o Ralpha Nadera a o Stranu zelených, za ktorú kandiduje.
Kto je to? Prezidentský kandidát zelených nie je v USA úplne neznámou osobou. Do povedomia verejnosti vstúpil predovšetkým ako obhajca spotrebiteľov a túto povesť si vyslúžil vytrvalou kritikou automobilového priemyslu a bezpečnostných podmienok áut. To napokon prinútilo Kongres USA, aby presadil zákon, ktorým konštrukcia áut podlieha federálnej kontrole.
Z biografických údajov o Ralphovi Naderovi sa dozvedáme, že sa narodil 27. februára 1934 vo Winstede, štát Connecticut. Študoval v Princetone a Harvarde, teda na prestížnych amerických univerzitách. V roku 1959 začal svoju kariéru ako advokát, neskôr prednášal na princetonskej univerzite. Založil mnohé organizácie zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa, je autorom početných kníh.
Na prezidenta kandidoval už v roku 1996, ale získal necelé percento hlasov. V súčasnosti by mu dalo svoj hlas 6-7 percent voličov, čo naznačuje, že v americkej spoločnosti dochádza k určitej únave z republikánov a demokratov, ktorí sa striedajú pri moci. Volič zrejme hľadá alternatívu k týmto dvom, niekedy málo odlišným stranám. Aj to je jeden z dôvodov, prečo k volebným urnám v USA chodí väčšinou polovica a niekedy ešte menej oprávnených voličov. Práve túto časť rozladených občanov sa snaží podchytiť R. Nader, keď tvrdí, že obe hlavné politické strany sú vlastne stranami tých istých veľkých korporácií a odlišujú sa iba inak upraveným zovňajškom. Vyhlasuje, že namiesto vlády ľudu, ľuďmi a pre ľud majú Spojené štátu vládu, kde sa slovo ľud nahrádza takými firmami, ako Exxon, General Motors a DuPont. To sa potom prenáša aj do Bieleho domu, kde politici jednotlivých strán splývajú dohromady. Preto R. Nader vymyslel pre súčasného prezidenta osobitné meno: George Ronald Clinton.
Strana zelených v Amerike Strana zelených USA vznikla v roku 1984, keď sa 64 aktivistov zišlo na konferencii v St. Paul, štát Minnesota. Najsilnejšie pozície majú zelení na západe krajiny, najmä v Kalifornii a v Novom Mexiku. V predchádzajúcich kongresových voľbách v roku 1998 získali niektorí kandidáti zelených v týchto štátoch 10-17 percent hlasov, čím pomohli zvíťaziť republikánom. Z toho pochádza aj obava, že situácia sa môže zopakovať aj v novembri.
Ralph Nader nie je členom Strany zelených USA, ale na jej nominačnom zjazde prešiel bez väčších komplikácií. Získal 295 hlasov, zatiaľ čo jeho hlavní súperi, obhajca legalizácie marihuany Stephen Gaskin a punkrokový spevák Jello Biafra po desať. Vo svojom prejave poukázal na fakt, že hlavný prúd politiky v krajine sa presúva k hodnotám zelených. Patrí sem frustrácia z preťažených dopravných tepien a obava zo znečisteného ovzdušia. R. Nader je odporcom globalizácie, požaduje zastavenie sporného protiraketového obranného systému a navrhuje zamerať pozornosť na infekčné choroby ako celonárodnú hrozbu.
Na nominačnom zjazde v Denveri Strana zelených prijala platformu požadujúcu skoncovanie s chudobou detí, ochranu občanov bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, práva pracujúcich, reformu zdravotnej starostlivosti, ochranu životného prostredia a reformu financovania predvolebnej kampane.
Ako kandidáta na úrad viceprezidenta si R. Nader vybral Winonu LaDukeovú, rodenú indiánku, ktorá žije v rezervácii na severozápade Minnesoty. Počas zjazdu bola k dispozícii novinárom iba vtedy, keď pridájala svojho 4-mesačného syna Gwekaanimada.
Perspektívy Kandidát zelených zameral ostrie svojej kritiky najmä na doterajšie predvolebné televízne debaty a práve tam vidí svoje možnosti úspechu. Federálna volebná komisia (FEC) pripúšťa na debate účasť iba takých kandidátov, ktorí dostávajú vo výskumoch verejnej mienky aspoň 15 percent hlasov... R. Nader navrhuje, aby sa táto hranica znížila na 5 percent a argumentuje tým, že túto hranicu stanovila FEC aj na získanie finančnej podpory z federálnych fondov. V tomto roku dostanú demokrati a republikáni z tohto fondu po 67,6 milióna dolárov. O náročnosti predvolebnej kampane svedčí fakt, že George Bush už stihol doteraz minúť vyše 80 miliónov, zatiaľ čo jeho súper Al Gore mal k dispozícii iba 8 miliónov dolárov.
Ralph Nader pred štyrmi rokmi vynaložil na kampaň smiešnu sumu - 5 tisíc dolárov, takže zisk jedného percenta hlasov môže v porovnaní s nákladmi a ziskami veľkých strán považovať za efektívne vynaložené peniaze. Teraz dúfa, že zozbiera aspoň 5 miliónov dolárov a že sa dostane na kandidátku vo všetkých štátoch USA. Prispieť k tomu majú aj niektoré odborové organizácie. Cieľom je prekročiť magickú hranicu piatich percent, čo by ho oprávňovalo získať z federálnych fondov príspevok na kampaň o štyri roky. Pohľad R. Nadera a zelených je teda zameraný predovšetkým do budúcnosti a na prelomenie tradičnej bariéry brániacej menším stranám zviesť čestný boj o voliča s dvomi hlavnými politickými stranami. Ak si R. Nader udrží doterajšie pozície, demokrati i republikáni budú musieť s týmto kandidátom kalkulovať už v novembri, lebo bude to on, kto rozhodne o víťazovi.
Autor (1944) je zahraničnopolitický komentátor denníka Práca
