Aj PSOE chce modernizovať
Po zdrvujúcej porážke v tohtoročných marcových voľbách, v ktorých Socialistická robotnícka strana Španielska (PSOE) stratila v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami niekoľko stotisíc voličov, sa očakáva, že nadchádzajúci 35. kongres PSOE koncom júla prinesie vytúžené zmeny a dôveryhodnosť a prestíž strany sa vo verejnosti obnovia.
PSOE vnímajú španielski voliči ako zastaranú, nemodernú, konzervatívnu stranu, hovoriacou jazykom, ktorému bežní ľudia nerozumejú; vnímajú ju ako stranu, ktorá sa necháva unášať sentimentálnou nostalgiou a organizuje mítingy s prevažnou účasťou ľudí v staršom veku, na ktorých chýba spontánna účasť tých mladších. Bývalá silná ľavicová strana so stodvadsaťročnou históriou sa tak nachádza v hlbokej kríze. Ako poznamenal jeden z popredných predstaviteľov strany, členskú základňu PSOE dnes tvoria dôchodcovia, miestni funkcionári a samotní zamestnanci strany. PSOE postráda mladých ľudí, podnikateľov a odborníkov. Priznáva, že strana je unavená, že stratila zmysel pre španielsku realitu.
Potreba radikálnej transformácie PSOE v takejto situácii pomôže iba radikálna transformácia, a to tak personálna, ako aj programová a organizačná. Členovia strany si uvedomujú, že je potrebné ju otvoriť širokej verejnosti, modernizovať ju, nasýtiť novými myšlienkami a iniciatívami, posilniť jej ľavicovú identitu a hodnoty demokratického socializmu. Nezanedbateľná je potreba presadiť mladých ľudí do vedúcich funkcií. Samozrejme, španielsku spoločnosť asi najviac zaujímajú zmeny personálne. PSOE si je vedomá toho, v akej osobnostnej kríze sa zmieta, keďže od odstúpenia bývalého generálneho tajomníka, charizmatického Felipeho Gonzáleza nebola schopná ponúknuť žiadnu osobu, ktorá by sa mu vyrovnala a ktorá by sa mohla postaviť proti populárnemu pravicovému premiérovi Aznarovi. Ten ťaží zo svojej súčasnej pozície a spolu s Ľudovou stranou (PP) sleduje dobre premyslenú taktiku - vymazať z pamäti národa všetko to, čo PSOE ešte ako vládnuca strana od r. 1981 pre španielsku spoločnosť vykonala: transformáciu spoločnosti, demokratizáciu krajiny, vstup do Európskej únie, hospodársky a sociálny rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne. Aj samotný F. González poukazuje na to, že všetky výdobytky socialistov si prisvojuje pravica, a to práve kvôli pasivite PSOE.
Nová cesta pre zmenu Nadchádzajúci zjazd bude voliť budúceho premiéra, človeka, ktorý povedie stranu do - dúfajme - víťazných volieb. Kandidáti na post generálneho tajomníka sú zatiaľ známi štyria, z nich dve sú ženy: poslankyňa Európskeho parlamentu Rosa Díezová, bývalá ministerka Matilde Fernándezová, leónsky poslanec a predstaviteľ tzv. "Novej cesty" José Luis Rodríguez Zapatero a predseda autonómnej oblasti Kastília - La Mancha José Bono. Každý z nich ponúka nový projekt tak pre španielsku spoločnosť, ako aj pre samotnú stranu, ktorým sa usiluje získať dôveru takmer tisícky delegátov zjazdu. Rodríguez Zapatero prišiel s dokumentom "Nová cesta pre zmenu" s určitými sociálno-liberálnymi črtami. V dokumente sa niekoľkokrát objavuje myšlienka, že nikto nemôže zaostať v rozvoji svojich schopností kvôli nedostatku prostriedkov. Podľa neho "cieľom progresívnej politiky je umožniť občanom zrealizovať svoje osobné plány v solidárnej spoločnosti, ktorá rešpektuje rozdielnosť. To znamená, že každý sa môže realizovať podľa svojich schopností a že všetci musia mať zabezpečené základné potreby, bez ktorých neexistuje skutočná sloboda voľby". Matilde Fernándezová, predstaviteľka tzv. guerristického - socialistického - prúdu v PSOE (podľa prominenta PSOE Alfonsa Guerru), stavia na solidarite ako priorite číslo jeden ľavicovej politiky. Hovorí o plnej zamestnanosti, o sociálnych službách, o informačnej spoločnosti a o potrebe podpory nových technológií. Hlavným heslom Rosy Díezovej je "nový projekt a nová politická generácia v novej spoločnosti". Moderným jazykom spája táto europoslankyňa klasické hodnoty socializmu s potrebou dať progresívne odpovede na zmeny vyvolané technologickou revolúciou a globalizáciou. Zdôrazňuje tiež nevyhnutnosť demokratizovať stranu.
Krajina rovností a príležitostí Niektoré z jej názorov sa vysvetľujú ako pokus o odpútanie sa od gonzálezovskej éry, čo González nepriamo kritizuje. José Bono prichádza so sloganom, podľa ktorého Španielsko nemá byť Španielskom príležitostí - ako to presadzuje Aznarova strana, ale Španielskom rovnosti príležitostí. Nezabúda zdôrazňovať potrebu modernizácie krajiny a sám seba vyhlasuje za radikála. Od ostatných kandidátov sa odlišuje načúvaním kresťanských posolstiev; podľa neho sú "kresťanské hodnoty bližšie k socialistickému humanizmu ako ku konzervatizmu". V tejto chvíli nie je jasné, ktorý z kandidátov má najväčšiu šancu vyhrať a poviesť tak PSOE do najbližších volieb. Nie je vylúčené ani vzdanie sa niektorého z kandidátov v prospech druhého s cieľom zjednotiť určité existujúce prúdy v rámci PSOE. Zo zákulisia zaznievajú reči o tom, že na Felipeho Gonzáleza aj tak ani jeden z nich nemá. Súc si vedomý svojho pretrvávajúceho vplyvu, González ako šedá eminencia vyjadruje vážne obavy ohľadom budúcnosti PSOE. Počul vraj až priveľa kandidátskych mien na post generálneho tajomníka strany, avšak takmer žiadnu múdru myšlienku. Podľa neho sa PSOE až príliš vzdialila od bežných problémov ľudí. Je presvedčený, že politiku treba robiť "na ulici", a nie v zatvorených miestnostiach španielskeho parlamentu. On sám kandidovať na post predsedu strany odmieta.
Autor (1975) je prezidentka MDĽ
