Putin vo Vatikáne
Michail Gorbačov bol prvým, kto prerazil múr. Prvého decembra 1989 sa vo Vatikáne stretol s Jánom Pavlom II. Počas svojho krátkeho a rozporuplného prezidentovania sa s ním stretol celkom trikrát. Ešte rozporuplnejší Boris Jeľcin sa počas svojho mandátu s pápežom stretol dva razy. Nový prezident Vladimir Putin si schôdzku s hlavou katolíckej cirkvi zaradil hneď do úvodu svojej cestovateľskej agendy.
Kto sa aspoň trochu orientuje v diplomatickom a cirkevnom protokole, nemohol si nevšimnúť, že tentoraz mala audiencia pána Kremľa trochu výnimočný charakter. Ján Pavol II. prijal prezidenta Putina vo večerných hodinách, pričom pápež zásadne prijíma zahraničných hostí iba dopoludnia. Navyše Ján Pavol II. čakal a vítal ruského prezidenta pred vchodom do svojej súkromnej knižnice a prichádzajúceho hosťa, ktorého sprevádzal mladý vicepremiér Aleksej Kudrin, minister zahraničných vecí Igor Ivanov a primátor Moskvy Jurij Lužkov, oslovil: "Som veľmi rád, že ste prišli sem do Vatikánu na začiatku svojho mandátu."
Za touto zdanlivo rutinnou frázou sa skrýva veľa. V tejto vete možno identifikovať radosť, nádej, aj konštatovanie, že problémy Európy a sveta nemožno naozaj riešiť bez Ruska. Ešte jeden postreh: predstavenie Kudrina a Ivanova chorľavejúci pápež prijal chladne, ale k Lužkovovi sa správal veľmi priateľsky. Hádam i preto, lebo v roku 1999 ako vtedy potencionálny a nádejný kandidát na post prezidenta bol na audiencii vo Vatikáne.
Most Východ - Západ Aby Putin zdôraznil, že mu záleží na dobrých vzťahoch s civilizovaným svetom, vrátil pápežovi poklonu: "Bol som to práve ja, ktorý chcel vykonať túto návštevu, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá." Slová "práve ja a veľmi dôležitá" v kombinácii so skutočnosťou, že pri nedávnej inaugurácii V. Putina v Moskve nedostal patriarcha Alexij II. možnosť požehnať novému prezidentovi priamo v sále, ale až mimo nej, potvrdzujú zaujímavú tendenciu nastupujúcej ruskej zahraničnej politiky. Vatikán, ako subjekt medzinárodného práva, sa môže postupne stať mostom medzi Východom a Západom.
V. Putin takýto trend nielen akceptuje a dokonca mu vyhovuje v prípade, ak sa táto formula zúži na tému Rusko-Západ. Ako prezident totiž veľmi dobre vie, že bez Západu nebude schopný zmenšiť technologickú priepasť a dostať sa z pasce, kam sa RF v Jeľcinovej ére úspešne prepracovala. Preto chodí po Západe, zháňa investície a sľubuje dekriminalizovaný investičný priestor svojej krajiny.
Takýto mostový koncept má však niekoľko ale... Tým hlavným je existencia stáročného rozporu medzi katolíckou a ruskou pravoslávnou cirkvou. Ďalším ALE je reálny ruský veriaci z mäsa a kostí na prahu 21. storočia, ktorého profil jednoducho nemôže ignorovať ani prezident Putin, ani potencionálni investori.
Aký je ruský veriaci? Podľa posledných výskumov Rusko zaznamenáva nárast religiozity. V marci 2000 sa k viere hlásilo 46,9% dospelého obyvateľstva. Ide o štvornásobný nárast v porovnaní s koncom 70. rokov. Z celkového počtu veriacich bolo vyše 20% moslimov. Nezanedbateľná je aj informácia, že 15,7% veriacich neverí v akéhokoľvek boha, no v dajakú nadprirodzenú silu.
Muži - veriaci tvoria 41%. V ďalšom členení je to 40,2% medzi pravoslávnymi a 48,3% medzi moslimami. Ženy - veriace prevažujú v radoch pravoslávnej viery - 59,8%, moslimky tvoria 51,7%. V radoch neveriacich prevláda mužský element v pomere 62,8 k 37,2.
Veriaci v Rusku ale nedostihujú v niektorých modernizačných parametroch úroveň neveriacich v oblasti využívania technológií, ktoré garantujú globalizáciu, modernizáciu spoločnosti a cestu vpred. Ruskí veriaci minimálne pracujú s internetom (4,8%), osobným počítačom (13,5%), mobilným telefónom (2,1%) alebo pagerom (2%). Pritom ide o veci, ktoré sú v RF bežne a najmä lacno dostupné (napr. miestne telefonické poplatky za hovory tam neexistujú). Ruskí veriaci odmietajú klerikálny model spoločnosti. Očista spoločnosti výlučne pomocou pravoslávnej viery solidárne odmietajú moslimovia, aj ateisti a v rámci pravoslávnej cirkvi ju podporuje len 8,2% veriacich.
Ešte jedna tendencia V 21. storočí sa Rusko pravdepodobne postupne stane moslimskou krajinou. Napriek tomu, že takýto vývoj odmieta 61,2% pravoslávnych a 54,1% ateistov, ostane faktom, že koniec 20. storočia bude navždy do histórie zapísaný aj vojnou v Čečensku, kde ide aj o stret dvoch náboženských konceptov. Pre samotné Rusko pritom bolo 20. storočie storočím tragických paradoxov spojených s nenahraditeľnými materiálnymi, ľudskými a duchovnými stratami. Na tomto hodnotení sa vzácne zhodujú veriaci aj ateisti (66,1 resp. 65,1%).
Ruská štátnosť ako i ruská veľmocenská myšlienka je nerozlučne spätá s pravoslávnou vierou. Pravoslávni veriaci aj dnes maximálne preferujú kolektivizmus a Rusko ako centrálnu mocnosť. Nie je to nová myšlienka. Koncept Tretieho Ríma tak prežíva v ich prístupe ďalšiu renesanciu. Ďalej si 42,3% veriacich myslí, že prírodné bohatstvá Ruska majú patriť štátu a nemajú byť predmetom privatizácie. Iba 3,3% veriacich akceptuje myšlienky liberalizmu a možnosť zblíženia so Západom, 15,2% podporuje myšlienku začatia a dokonania trhových reforiem v RF. Taký je ruský veriaci. Taký je ruský volič.
Stretnutie, ktoré (ne)bude Samozrejme, že po prijatí V. Putina Jánom Pavlom II. sa znovu objavili špekulácie. Navštívi pápež Rusko? Stretne sa s patriarchom? Zatiaľ je na strane váh s odpoveďou NIE viac argumentov. Ak by pápež pricestoval do Ruska, podľa domácich by to bol signál k expanzii katolíckej cirkvi do tohto priestoru. Napriek tomu, že V. Putin navštívil Vatikán ako svetský vládca, teda človek, ktorý naháňa investície, jednoducho ani on nemôže prekročiť historický a pravoslávny rubikon Ruska. Navyše neformuloval nové pozvanie pre Jána Pavla II. Pápeža do Moskvy dvakrát pozval už M. Gorbačov. B. Jeľcin - ktorého Ján Pavol II. vo februári 1998 vítal vo Vatikáne slovami: "Čakal som na teba." - konštatoval, že sa "už tak stalo a pozvanie je platné".
Aj keď prípadné nové pozvanie by pre dnešný Kremeľ zrejme nebol problém, pochybnosť je v inom. Treba získať pozvanie aj od patriarchu Alexija II. Bez tohto zrejme Ján Pavol II. do Ruska nepocestuje. Teda cesta sa môže uskutočniť až po vysvetlení si stanovísk a cieľov oboch strán. Sám Putin sa vyjadril: "Minútu, sekundu po tom, keď sa pápež rozhodne stretnúť s patriarchom, urobím všetko pre to, aby sa návšteva uskutočnila." Čo by urobil minútu, sekundu po tom, ako sa rozhodne Alexij II., zatiaľ nie je jasné. Pritom Alexij 10. júna oslávil desiate výročie svojej intronizácie na stolec patriarchu moskovského a celého Ruska. V ďakovnom slove, pohľadom uprený na Putina pripomenul: "Budem pokračovať v službe bohu, v prospech nášho národa."
Z Vatikánu prenikli informácie, že Putinova cesta do Ríma pomohla prezidentovi vytvoriť vhodnú klímu na rozhovory so Západom. Zrejme chceli autori tejto informácie minimalizovať skutočnosť, že to bola vojna v Čečensku, ktorá posadila Putina do prezidentského kresla a že teraz nemajú západné demokracie na výber. Musia veriť a držať Putinovi chrbát. Ak to bude chrbát pomazaný samotným pápežom, tak je to vraj dokonca normálne a morálne.
Autor (1959) je tajomník Zahraničného výboru NR SR
