Globálne storočie

Dvadsiate storočie dostáva obyčajne najrozličnejšie apokalyptické prívlastky, je spojené s najväčšími hrôzami ľudských dejín, s dvoma svetovými vojnami, s rastom šovinizmu, terorizmu a etnického násilia. To je však len jedna strana mince. Existuje aj dvadsiate storočie, ktorým sa tiahnu dva pokusy o fungujúcu svetovú organizáciu (Spoločnosť národov, OSN), ktoré po prvý raz v dejinách reflektovalo glo- bálne problémy a globálne riešenia.
Počet zobrazení: 1276

Dvadsiate storočie dostáva obyčajne najrozličnejšie apokalyptické prívlastky, je spojené s najväčšími hrôzami ľudských dejín, s dvoma svetovými vojnami, s rastom šovinizmu, terorizmu a etnického násilia. To je však len jedna strana mince. Existuje aj dvadsiate storočie, ktorým sa tiahnu dva pokusy o fungujúcu svetovú organizáciu (Spoločnosť národov, OSN), ktoré po prvý raz v dejinách reflektovalo glo- bálne problémy a globálne riešenia.

Najdôležitejším výsledkom druhej svetovej vojny je nepochybne založenie Organizácie Spojených národov. Jej charakter predurčila Charta OSN, ktorú podpísalo 51 krajín víťaznej protifašistickej koalície 26. júna 1945 v San Francisku. Tento základný dokument svetovej organizácie nielenže postavil vojnu mimo zákon, ale podujal sa vyhubiť aj korene konfliktov, ako je útlak, chudoba či nevzdelanosť. Ústredným mottom založenia UNESCO sa stalo heslo "Vojna sa začína v mysliach ľudí". OSN chcela jednoducho nielen vytvoriť politické, právne a ekonomické záruky mierového spolužitia národov, ale aj zmeniť mentalitu ľudstva. Napriek tomu, že jadrom jej ideológie sa stala posvätnosť štátnej suverenity, vzbudzovala nové nádeje predovšetkým u humanistov a univerzalistov, ktorí dúfali v pretvorenie OSN na svetovú vládu a svetový parlament (spomeňme za všetkých aspoň Alberta Einsteina a Bertranda Russella).

Pozri, kto to hovorí Charakter OSN však nie je a ani nikdy nebol kozmopolitný. Svetová organizácia vždy odzrkadľovala záujmy jej členov, nie vlastné ciele. Z tohto hľadiska treba vnímať aj kritiku voči OSN, ktorá by mala byť vždy posudzovaná podľa toho, kto ju vyslovuje. USA nebudú zástancami posilňovania úlohy OSN vo svete, kým ich ústava bude nadradzovať vnútroštátne právo nad medzinárodné. Bohaté krajiny Severu sa celkom pochopiteľne bránia úsiliu Spojených národov o spravodlivejší svetový ekonomický poriadok. Vojenské mocnosti len ťažko znášajú fakt, že podľa Charty OSN sú povinné podriadiť sa pred úmyslom ozbrojeného zásahu rozhodnutiu Bezpečnostnej rady OSN. Rovnako aj priaznivci dnešného spôsobu globalizácie nebudú ochotní využívať ekonomické nástroje Spojených národov, či začleniť Svetovú banku alebo Medzinárodný menový fond do systému OSN. Svetovú organizáciu dnes najviac kritizujú tie krajiny, ktoré ju svojím správaním a postojom zdiskreditovali.

Na druhej strane sa často ozývajú povrchné hodnotenia, že Spojené národy sú postavené na liberálnej ideológii blízkej politike Bieleho domu. Faktom je, že liberalizmus vskutku cítiť z mnohých dokumentov svetovej organizácie. No samotné spojenie mieru, demokracie, spravodlivosti a rozvoja nie je produktom nejakej kultúry, ale rozumu. Snaha členských krajín ASEAN vniesť do Všeobecnej deklarácie ľudských práv korekcie vo forme "ázijských hodnôt" sú neopodstatnené napriek tomu, že tretí svet skutočne nebol prítomný pri schvaľovaní tohto základného humanitárneho textu. Univerzálnosť ľudských práv nemožno spochybniť tézou, že pochádzajú zo západnej kultúry. Rovnako tak sa nedá odvrhnúť semitská hodnota spravodlivosti, ktorú moslimovia kladú nad kresťanský ideál lásky. OSN bola prvou organizáciou, ktorá sa pokúšala nájsť univerzálne hodnoty ľudstva.

Výsledky a zásluhy OSN Dejiny OSN sú predovšetkým dejinami medzinárodných vzťahov druhej polovice 20. storočia. Spochybňovanie jej historického významu, ako sa to ozýva v niektorých pravicových kruhoch v zahraničí (Kongres USA dokonca v máji 1997 neúspešne hlasoval o vystúpení Spojených štátov zo svetovej organizácie), ale aj doma (František Šebej), nemá žiaden racionálny podklad a je často ideologicky primitívne. Je síce pravdou, že OSN až pričasto zlyhávala vo funkciách, ktoré mali byť vzhľadom na dôvody jej vzniku primárne - v bezpečnostných zárukách - no tento fakt bol podmienený predovšetkým neochotou veľmocí prenechať zodpovednosť svetovej organizácii. Samotná OSN nikdy neriadila nijakú mierovú operáciu, nikdy jej nebolo umožnené využiť článok Charty OSN, ktorý predpokladá velenie priamo pod generálnym tajomníkom organizácie. Vždy mal v týchto veciach rozhodujúce slovo Pentagon. Na druhej strane zaznamenali Spojené národy mimoriadne výsledky v iných oblastiach: zabezpečili nezávadnú pitnú vodu pre 1,5 miliardy obyvateľov našej planéty, zohrali vedúcu úlohu pri eliminácii čiernych kiahní na celom svete, skoncovali s apartheidom v Južnej Afrike, dojednali viac ako 300 medzinárodných dohôd počínajúc dohovormi o ľudských právach až po zmluvy o využívaní vesmíru a morského dna, rozvíjali demokratizačné procesy v desiatkach rozvojových krajín, v globálnom meradle zlepšili zdravotné podmienky a postavenie žien atď., atď.

Odstránenie kolonializmu No pravdepodobne najdôležitejšia a nespochybniteľná zásluha Spojených národov spočíva v procese, ktorý sa prehnal svetom ako dovtedy neslýchané politické oslobodzovanie a ktorý vošiel do histórie ako dekolonizácia. Hoci sa hlavný prúd odstraňovania krutého panstva Severu nad Juhom začal až slávnou deklaráciou Valného zhromaždenia OSN z decembra 1960, samotný kolonializmus bol odsúdený na smrť fakticky v momente, keď sa schválila Charta OSN. Tá už vo svojom čl. 1 prakticky predznamenala ďalší vývoj v tejto oblasti, lebo z nej jasne vyplýva, že kolonializmus je nezlúčiteľný s princípmi svetovej organizácie. Výrazný posun v tomto smere je neprehliadnuteľný. V roku 1945 žilo v kolóniách viac ako 750 miliónov ľudí. O pol storočia neskôr tento počet klesol na 1,3 milióna osôb. Málokto zaznamenal, že Poručenská rada, pôvodne jeden z najdôležitejších orgánov OSN, už prestala vykonávať svoju činnosť. Bezpečnostná rada OSN v novembri 1994 konštatovala, že ciele Poručenskej dohody z roku 1947 boli úplne dosiahnuté a práca Poručenskej rady sa skončila. Nikto sa vtedy výraznejšie nezaoberal týmto historickým víťazstvom OSN a pozornosť médií sa radšej sústreďovala napríklad na debakel mierovej operácie OSN, za ktorý sú plne zodpovedné Spojené štáty. Nemožno tu nevidieť vedomý úmysel zdiskreditovať svetovú organizáciu.

Pohľad do budúcnosti Treba priznať, že povojnová eufória v druhej polovici štyridsiatych rokov vytvorila prílišnú dôveru v schopnosti a možnosti medzinárodných inštitúcií. Rovnako, ako v prípade Spoločnosti národov, aj od OSN sa očakávalo, že odstráni všetky vojny. Táto utopická predstava viedla k vlne sklamania, ktorá prehlušila iné, už spomenuté úspechy. Táto ignorovala fakt, že počas existencie svetovej organizácie urobili Spojené národy pre kodifikáciu medzinárodného práva viac, ako za všetky predchádzajúce stáročia dokopy. Iste, mnohé mechanizmy OSN sú zastaralé, ale ešte viac ich je takých, ktoré neboli vôbec využité. Aj dnešnú reformu OSN nebrzdí sama organizácia, ale veľmoci, nadraďujúce národné záujmy nad globálne. Možno je OSN nezreformovateľná. Možno treba vytvoriť úplne novú organizáciu na báze prísnejších kritérií členstva, ale aj s oveľa vyššími právomocami, porovnateľnými s EÚ. No v každom prípade svet dnes potrebuje univerzálnu organizáciu viac ako v roku 1945. Globálnu spoluprácu dnes jednoducho nemožno rozpustiť, ako to navrhujú niektorí americkí senátori. Treba ju prehĺbiť a zdokonaliť.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984