Mesto protikladov

Pri pohľade z lietadla sa Berlín podobá ktorémukoľvek európskemu mestu: domčeky akoby postavené z kociek stavebnice, medzi nimi väčšie či menšie kúsky zelene, biele pásiky naznačujúce cesty a križovatky. Samozrejme, nechýba rieka. Keď začnete pri prechádzke načúvať ruchu veľkomesta, iste vám napadne myšlienka, že od pádu múru nemá toto mesto pokoja. Najmä od obdobia, keď sa začalo veľké sťahovanie na spolkovej úrovni.
Počet zobrazení: 1074

Pri pohľade z lietadla sa Berlín podobá ktorémukoľvek európskemu mestu: domčeky akoby postavené z kociek stavebnice, medzi nimi väčšie či menšie kúsky zelene, biele pásiky naznačujúce cesty a križovatky. Samozrejme, nechýba rieka. Keď začnete pri prechádzke načúvať ruchu veľkomesta, iste vám napadne myšlienka, že od pádu múru nemá toto mesto pokoja. Najmä od obdobia, keď sa začalo veľké sťahovanie na spolkovej úrovni.

Z dlhoročného sídla nemeckej spolkovej vlády, z Bonnu, sa do Berlína presťahovali už všetky dôležité nemecké úrady a príslušné personálne kádre. Rovnako urobili ambasády či konzuláty rôznych krajín, ak len nechceli zostať mimo centra diania v krajine. Berlín totiž nie je len symbolom nemeckej jednoty, ale predovšetkým symbolom nového začiatku. Aspoň tým demonštratívnym. Kdesi v podvedomí obyvateľov celej krajiny pretrváva delenie na západ a východ, na bohatých a tých, ktorým treba ešte stále každoročne poskytnúť niekoľko miliárd mariek na rozvoj. Stavby však rastú neuveriteľnou rýchlosťou - a nielen v západnej časti Berlína. Ako nám povedal jeden z taxikárov, každé dva mesiace tu nájdete niečo nové, iné, modernejšie. Napríklad sídlo CDU: honosná sklenená budova, ktorú si dala postaviť strana Helmuta Kohla. Strana Angely Merkelovej ju však musí predať, aby získala časť finančných prostriedkov na zaplatenie výdavkov súvisiacich s korupčným škandálom. S tým, ktorý zrútil mýty o dôveryhodnosti a bezúhonnosti kancelára najdlhšie zastávajúceho svoj post v dejinách Nemecka. Aféra okrem toho pomohla vládnucim sociálnym demokratom dostať sa z mizivej úrovne voličskej priazne na preferencie s hodnotou vyše 40 percent.

Konkrétne riešenia namiesto ideológie Tí, ktorí sedia vo Willy-Brandt-Hause, teda v sídle SPD, však vedia, že nesmú zaspať na vavrínoch. Hoci strana s jasným náskokom vyhrala voľby v Severnom Porýní-Vestfálsku, krajinský premiér Wolfgang Clement (SPD) dlho zvažoval, akého koaličného partnera si zvoliť. Otázka znela: preorientovať sa na liberálov (FDP), ktorí skončili na druhom mieste a tak skoncovať s dlhoročnou problematickou koalíciou so Zelenými, alebo rešpektovať vôľu kancelára a šéfa SPD Gerharda Schrödera a zachovať doterajšiu červeno-zelenú vládu? Takéto zloženie je totiž súčasným trendom sociálnych demokratov v Nemecku. Napokon s istými ústupkami zvíťazila druhá alternatíva. Bližšia košeľa ako kabát, a v politike to platí dvojnásobne. Wolfganga Clementa čaká neľahké obdobie prekonávania "zelených" prekážok.

Avšak nielen jasným červeno-zeleným kurzom a takpovediac nevšímavosťou voči opozícii sa SPD začína pripravovať na predvolebný boj v roku 2002. Bývalý minister pre dopravu a súčasný generálny sekretár SPD Franz Müntefering sa rozhodol podniknúť kroky vedúce k inovácii strany. Inovácia bola, mimochodom, jedným z hesiel predvolebnej kampane SPD, ktoré sa spolu so spravodlivosťou zaslúžili o pozitívny výsledok volieb. Nové smerovanie zašifrované heslami generálneho sekretára znamená: "Tridsať pod štyridsať" - t.j. tridsať ľudí mladších ako 40 rokov a "Desať zvonku" - t.j. ponúknuť desiatim politicky nezainteresovaným odborníkom posty vo vrcholových orgánoch strany. Tieto dve výzvy majú zabezpečiť širšie zapojenie občanov do politiky sociálnych demokratov. Ďalej je to profesionalizácia v politickej oblasti, používanie internetu na stále spojenie, zriadenie power pointov a pod. Počas predstavovania nového programu na zasadaní najvyššieho vrcholového orgánu SPD, straníckej rady, bolo najmä na tvárach straších účastníkov badať nevôľu. Akí odborníci zvonku? Kto by to mal byť? Ako sa majú voliť? Internet všade? Ale veď to sú zbytočné investície, doposiaľ to celkom dobre išlo aj bez profesionálov a sietí... Podotýkam, že navrhovateľ Müntefering má 60 rokov a nevyzerá, že by sa výpočtovej techniky bál. Horšie to azda bude v regiónoch. Jednako, reforma sa vyznačuje konkrétnosťou a ako neskôr uviedol generálny sekretár v rozhovore s predsedom Zahraničného výboru NR SR Petrom Weissom, ľavica má väčšinou tendenciu hovoriť o ideách, a nie o konkrétnych veciach. "Politici väčšinou generalizujú a pritom rozprávať treba práve o konkrétnostiach. Nespomínať, ako by mal svet vyzerať, ale aký je a čo sa v ňom dá zlepšiť," dodal. "A potom, politik v žiadnom prípade nesmie dávať najavo, že vždy všetko vie. Na to sú tu predsa odborníci so svojimi radami." Sú tieto skvelé postrehy výsledkom 137-ročnej tradície sociálnej demokracie v Nemecku, alebo obyčajného zamyslenia sa nad skutočnosťou? Azda sa naši politici nechajú poučiť a nebudú vyše storočia objavovať to, čo už pred nimi objavili iní.

Maskovaná minulosť O tom, že Berlín je mesto Západu aj Východu, svedčí i budova ministerstva zahraničných vecí. Samotný úrad pre zahraničné záležitosti bol zriadený s pôsobnosťou od 1. januára 1870 a vtedajší kancelár Otto von Bismarck ho nazval Dočasný úrad Severonemeckého spolku. S rôznymi štruktúrnymi a samozrejme personálnymi zmenami existoval do konca druhej svetovej vojny. Po obsadení krajiny spojencami sa všetky zahraničné záležitosti vykonávali prostredníctvom Vysokej komisie spojencov, prípadne po konzultácii s ňou, až kým sa NSR definitívne nezaradila medzi plnoprávne európske štáty patriace k západnému bloku. Zaujímavá je však história budovy na Werderscher Markt: pôvodne rozšírené sídlo ríšskej banky, ktorej úlohou bolo financovať druhú svetovú vojnu a získavať zlato na nákup surovín a materiálu na výrobu zbraní. Koncom vojny vyhorela horná časť budovy, napriek tomu však od roku 1949 slúžilla ministerstvu financií NDR. O desať rokov neskôr sa sem natrvalo nasťahoval ústredný výbor východonemeckej komunistickej SED a sídlil tu 30 rokov. Aby nielen nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer, ale aj okoloidúci občania nemali pocit, že časy komunizmu sú stále tu, postavili pred spomínanú budovu ešte jednu a spojili ich nádvorím. Miestom veru nešetrili, a tak je bývalé sídlo Ericha Honeckera zvonka skutočne dôkladne zamaskované.

Ak by ste sa raz vybrali do Berlína a mali veľkú dávku trpezlivosti, môžete si počkať na vstupenky do Reichstagu, teda súčasného sídla nemeckého parlamentu. Nie je krásny, ale iste vás zaujme. Najmä svojimi protikladmi. Ako napokon celý Berlín, kde ešte stále niektorí vodiči jazdia výlučne pozdĺž múru ako za starých čias.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984