Obdobie vzácnej politickej zhody

Dvaja najvážnejší súperi z radov Republikánskej strany a post prezidenta USA, texaský guvernér George Bush junior a arizonský senátor John McCain sa 8. mája stretli v Pittsburghu, aby tak aj oficiálne dali bodku za svojím predvolebným bojom a začali hľadieť dopredu v snahe nájsť najvhodnejší spoločný postup pred novembrovými voľbami.
Počet zobrazení: 899

 

Dvaja najvážnejší súperi z radov Republikánskej strany a post prezidenta USA, texaský guvernér George Bush junior a arizonský senátor John McCain sa 8. mája stretli v Pittsburghu, aby tak aj oficiálne dali bodku za svojím predvolebným bojom a začali hľadieť dopredu v snahe nájsť najvhodnejší spoločný postup pred novembrovými voľbami.

Senátor J. McCain, niekoľko týždňov potom, ako skončil svoju kampaň v primárnych voľbách, tak po určitom váhaní verejne vyslovil podporu G. Bushovi v jeho boji o Biely dom. Novinári si neodpustili uštipačnú otázku, či mu nerobí problém problém použiť slovo "podporujem". Senátor na to odpovedal: "Podporujem guvernéra Busha, podporujem guvernéra Busha, podporujem guvernéra Busha." Lenže, aj napriek takémuto plytvaniu slovnej podpory možno aj po ôsmom máji hovoriť o rozdielnych názoroch oboch kandidátov na niektoré zásadné politické otázky.

Nebyť tohto stretnutia v Pittsburghu, málokto si uvedomoval, že v USA ešte stále pokračujú primárne voľby (teda výber kandidátov oboch hlavných politických strán na post prezidenta) a že tento dlhý maratón sa skončí až 6. júna v štátoch Alabama, Montana, New Jersey, New Mexico a Južná Dakota. Potom, ako hlavní kandidáti oboch politických strán, demokrat Al Gore a republikán G. Bush, získali už začiatkom marca dostatok delegátov potrebných na oficiálnu nomináciu pre letné stranícke konventy, stratili primárky na svojej dramatickosti, a tým aj na príťažlivosti. Výraznejšia správa o ich pokračovaní sa objaví iba vtedy, ak primárky určitým spôsobom vybočia zo zaužívaného stereotypu. Napríklad ako v utorok 16. mája, keď sa v štáte Oregon uskutočnili prvé primárky prostredníctvom pošty. Tento neobvyklý spôsob hlasovania prispel k tomu, že sa na nich zúčastnilo až 47 percent voličov, čo je druhý najvyšší výsledok v doterajšej histórii tohto štátu. Organizátori volieb totiž rozposlali hlasovacie lístky už 28. apríla a úlohou voličov bolo vrátiť ich na miestne volebné úrady v utorok do ôsmej hodiny večer. Ukázalo sa, že takýto spôsob hlasovania je lacnejší a navyše, vhodnejší pre zaneprázdnených voličov. Všeobecne sa predpokladá, že klasický spôsob hlasovania by nedokázal v atmosfére súčasných nudných primáriek dostať do volebných miestností také množstvo ľudí.

Post pre J. McCaina Stretnutie G. Busha s J. McCainom v Pittsburghu, ktoré malo upriamiť pozornosť na budúcnosť, vyvolalo aj otázku, ako rozhodnutie arizonského senátora podporiť texaského guvernéra v jeho záverečnom útoku na Biely dom ovplyvní samotné novembrové voľby. J. McCain totiž vyhral primárky v New Hampshire (považujú sa za kľúčové pre ďalší úspech kandidáta) a v šiestich ďalších štátoch. Prieskumy verejnej mienky ukazovali, že hlasovali zaňho predovšetkým nezávislí voliči a odpadlíci z Demokratickej strany. Analytici z toho usudzujú, že G. Bush môže v novembri uspieť len vtedy, ak sa mu podarí popri tradičných republikánskych voličoch získať na svoju stranu aj neobvyklú koalíciu priaznivcov J. McCaina.

Stretnutie v Pittsburghu malo teda dať odpoveď aj na otázku, čo kandidát na prezidenta ponúkne arizonskému senátorovi ako odmenu za verejnú podporu. Úvahy o poste viceprezidenta sa ukázali ako nesprávne, a tak ich pomenovali obaja politici. "Požiadal som, aby sa so mnou nerátalo na post viceprezidenta," vyhlásil J. McCain a dodal, že G. Bush má dlhý zoznam kvalifikovaných kandidátov, akými sú napríklad pennsylvánsky guvernér Tom Ridge, senátor zo štátu Tennessee Fred Thompson a jeho menovec, guvernér z Visconsinu Tommy Thompson. Oveľa reálnejšie sa pre J. McCaina zdá miesto v kabinete, aj keď G. Bush na to poznamenal, že je príliš zavčasu uvažovať o formovaní vlády. Napriek tomu sa spomína post ministra obrany ako najvhodnejší pre tohto bývalého veterána vietnamskej vojny, ktorý strávil päť a pol roka v zajateckom tábore v Hanoji. Arizonský senátor na otázku, aké miesto v Bushovej vláde by sa mu najviac páčilo, odpovedal: "Minister reformy." Tým naznačil, že mieni aj naďalej pokračovať v presadzovaní reformy financovania volieb a päťročného plánu na zníženie daní o 483 miliárd dolárov. Existujú aj úvahy, že zapracovanie týchto reforiem a ďalších do programu Republikánskej strany bolo jednou z McCainových podmienok podpory G. Busha. V každom prípade by arizonský senátor mal zohrať významnú úlohu už na konvente strany. Otázkou ostáva, či to bude nejaký kľúčový prejav alebo dokonca nominačná reč. O tom rozhodnú zrejme analýzy, nakoľko zavážia hlasy tých, ktorí v primárkach dávali prednosť Johnovi McCainovi.

Jednotný názor na Čínu Kandiát demokratov, viceprezident Al Gore, ako aj republikán Geroge Bush dosiahli v uplynulom týždni prekvapujúcu a vzácnu zhodu tým, že obaja sa vyslovili za udelenie stálej doložky najvyšších výhod v obchode s Čínou. Svojím postojom prekvapil najmä G. Bush, pretože v oblasti zahraničnej politiky sa zameriaval na kritiku súčasnej vlády práve kvôli nadviazaniu "strategického partnerstva" s Pekingom. Teraz to bol on, kto v prejave k robotníkom leteckej firmy Boeing v Seattli vyzýval členov amerického Kongresu, aby sa zjednotili v úsili "povzbudiť slobodu, bezpečnosť a hospodárstvo v Číne".

Prezident Bill Clinton vynaložil v poslednom čase veľa úsilia, aby presvedčil vplyvné kruhy USA o nevyhnutnosti udeliť Číne trvalú doložku. Proti boli nielen konzervatívni republikáni, ale aj predstavitelia odborov, lebo v takomto postupe videli hrozbu rastu nezamestnanosti. Navyše, proti udeleniu trvalej doložky je aj verejná mienka, keďže až 49 percent Američanov bolo za zachovanie terajšieho stavu a iba 30 percent súhlasilo s poskytnutím všetkých obchodných práv Číne.

Rozhodnutie podporiť prezidenta B. Clintona vo vzťahu k ČĽR vysvetľoval G. Bush politickými cieľmi. "Naším najväčším vývozným artiklom nie sú potraviny, filmy alebo dokonca lietadlá. Naším najväčším artiklom je sloboda a ľud Číny je pripravený prijať ju," tvrdil robotníkom Boeingu. Tí ale zrejme majú o význame doložky najvyšších výhod pre Čínu svoju predstavu. Ak by sa ju nepodarilo presadiť, ich firma by zrejme prišla o lukratívny obchod - dodávku dopravných lietadiel v celkovej hodnote 19 miliárd dolárov. Také riešenie si iste zaslúži potlesk.

Autor (1944) je vedúci zahraničnopolitického oddelenia denníka Práca

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984