Oslobodzujúca pravda

Jeden z českých kronikárov píše o dobrej starenke, ktorá si chcela zaslúžiť kráľovstvo nebeské tým, že priložila svoje polienko ku hranici českého kacíra. Dodnes však dochádza aj k opačnému procesu -
Počet zobrazení: 1152

Jeden z českých kronikárov píše o dobrej starenke, ktorá si chcela zaslúžiť kráľovstvo nebeské tým, že priložila svoje polienko ku hranici českého kacíra. Dodnes však dochádza aj k opačnému procesu - svetlo vychádzajúce z Husovej hranice si chcú prisvojovať aj tí, ktorých pred chodcovia Husa upálili, no aj tí, ktorých názory nemali a ani nemohli mať s Husovým učením nič spoločné.

"Hľadaj pravdu, počúvaj pravdu, uč sa pravde, miluj pravdu, bráň pravdu až do smrti, pretože pravda ťa vyslobodí..." Tento výrok bol životným krédom Jána Husa a nie výrok "Pravda víťazí", ktorý sa podarilo definitívne skompromitovať istému českému autorovi absurdných hier. V rámci kresťanstva vždy pôsobili osobnosti, ktoré si dokázali svojimi životnými postojmi získať všeobecnú úctu, trvajúcu neskôr stáročia. Hoci mal Ján Hus všetky kresťanské cnosti hraničiace s kritériami svätosti, jeho láska k pravde ho dostala do konfliktu s najvyššími cirkevnými autoritami. Ten sa skončil pre Husa tragicky. Ján Hus prelomil jednu z hraníc, vtedajšie cirkevné autority nepovažoval za ustanovené od Boha. Vnucuje sa však otázka, či jeho postoj nehraničil s fanatizmom, veď práve fanatici dokážu obetovať svoj život v mene pochybnej idey. Husovo presvedčenie však nevychádzalo z fanatickej viery, patril k najvzdelanejším učencom svojej doby. Neslobodno zabudnúť, že pre neho bol okrem pravdy najvyššou hodnotou aj jeho národ. Svojím dielom si u českého národa získal autoritu, ktorá trvá dodnes a ani tú nechcel obetovať. Ján Hus zároveň patrí medzi osobnosti, ktoré boli na počiatku formovania moderného českého národa a v tomto smere získal zásluhy, ktoré museli uznávať aj jeho protivníci - napríklad zjednodušenie českého pravopisu.

Kríza stredovekej cirkvi Podľa Jána Husa sám Ježiš Kristus vyslovil o vtedajšej cirkvi tieto slová: "Ja blúdim v handrách, kňazi sa v rúchach šarlátových radujú; ja som olupovaný o šaty - oni z almužien v kráľovskej nádhere sa pyšnia; ja v zápase krv potím - oni v najjemnejšom kúpeli sa kochajú; ja ponocujem pri nadávkach a pľuvaní - oni pri hostinách, hýrení a opilstve; ja vedený som pod kríž k smrti unavený - oni opití uliehajú k odpočinku; ja volám v bolesti pribitý na kríž - oni na najmäkšom lôžku chrápu; ja vydávam z najväčšej lásky duši svoju za nich - oni ani prikázanie lásky nepoznajú..." Najzjavnejším symptómom cirkevnej krízy bola pápežská schizma v rokoch 1378-1415, keď cirkev mala dvoch až troch pápežov. Korupcia v cirkvi nadobudla obludné rozmery: vyberali sa napríklad desiatky na križiacke výpravy do Palestíny, ktoré sa už dávno nekonali, predávali sa nielen odpustky za hriechy, ktoré veriaci len zamýšľal spáchať, ale kupčilo sa aj s cirkevnými úradmi. Ján Hus podrobne popisoval, akých hriechov sa dopúšťali kňazi a bolo ich nepredstaviteľne veľa...

Kostnický koncil Do sporu s cirkevnými vrchnosťami sa Ján Hus dostal preto, že sa otvorene prihlásil k názoru anglického reformátora Johna Vikliffa. Ten jednak ukázal, že stredoveká organizácia cirkvi sa podstatne líši od ideálu popísaného v Biblii, vyzýval k návratu k tejo pôvodnej organizácii. Zároveň by sa štátna moc mala podieľať na náprave pomerov v cirkvi. Hoci pápež Ján XXIII. Husa exkomunikoval, kráľ Václav IV. ho nejakú dobu chránil. Vladár zmenil stanovisko až vtedy, keď sa Hus postavil proti predaju odpustkov. Situáciu v cirkvi mal riešiť koncil zvolaný na november 1414 do Kostnice u Bodamského jazera. Koncil dal Husa uväzniť. Aj katolícki historici dnes uznávajú, že procesu treba vytknúť "stranícku zaujatosť" (P. de Vooght). Hus bol obvinený na základe 30 citátov z jeho spisov, darmo sa bránil, že sú vytrhnuté z kontextu a tak sa im pripisuje iný význam. Zdá sa, že na Husovom prípade chcel koncil demonštrovať, že má vo veciach viery absolútne kompetencie. Pretože Hus nechcel odvolať to, čo netvrdil, skončil na hranici ako kacír. Pre účastníkov koncilu bola Husova kauza iba okrajová záležitosť. Nasledovali však kruté husitské vojny...

Otázka Husovej rehabilitácie Český historik Josef Pekař upozornil ešte na začiatku 20. storočia, že katolícka cirkev už Jána Husa raz rehabilitovala. Bolo to na koncile v Bazileji v roku 1436. Českej cirkvi (tzv. utrakvistom) sa povolilo nielen prijímanie pod obojím (t.j. chlieb a víno), ale aj používanie češtiny pri cirkevných obradoch a uctievanie Jána Husa ako svätca. Ak by mal byť Hus v treťom tisícročí rehabilitovaný katolíckou cirkvou, bolo by sa treba ospravedlniť za negáciu prvej rehabilitácie. Okolo odkazu Jána Husa sa viedol stáročia trvajúci boj. Každá, čo len trocha významnejšia politická sila v českých krajinách si Husa chcela prisvojiť. Treba si však uvedomiť, že historické osobnosti nemožno vťahovať do dobových sporov. Husov odkaz je predovšetkým v mravnej rovine vo vernosti pravde.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984