Skalpel naostrený

Kniha ako produkt z čias Guttenberga sa dnes musí vyrovnať s novými fenoménmi trhu, kde informácia predstavuje globálny jav. V snahe prispôsobiť sa reči sveta naokolo vznikla v "high society" mladej a strednej generácie slovenskej literatúry zaujímavá situácia. Pred vydaním (údajne konečne) poslednej časti thrilleru Rivers of Babylon
Počet zobrazení: 1238

Kniha ako produkt z čias Guttenberga sa dnes musí vyrovnať s novými fenoménmi trhu, kde informácia predstavuje globálny jav. V snahe prispôsobiť sa reči sveta naokolo vznikla v "high society" mladej a strednej generácie slovenskej literatúry zaujímavá situácia. Pred vydaním (údajne konečne) poslednej časti thrilleru Rivers of Babylon a po minuloročnom mimoriadnom úspechu knihy Rozprávky pre neposlušné deti prichádza autorská dvojica Pišťanek - Taragel so sociologicko-psychologicko-filozofickou sondou do duše priemerného Slováka.

Ale nielen to - rozmerov knihy Sekerou a nožom, vydanej neustále agilným K. K. Bagalom, je niekoľko. Holý fakt, že pôjde o spoločne napísané dielo dvoch autorov, nastoľuje priam prazákladnú otázku. Aká je poetika týchto dvoch dnes už reklamných textárov, odchovaných na tvrdých sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch? Je vôbec nejaká? A, prepytujem za oprávnenie, ako súvisí verejné a súkromné so skutočnou realitou? Otázok by bolo oveľa viac, dokonca by sa vnucovali ďalšie a ďalšie, vhodné pre súvahu, esej pri týchto obzvlášť veselých tokoch textúr, ale poďme radšej ku knihe, cez ktorú sa dozvieme viac o "ulietaní" a radosti z písania.

Príbeh Písanie Pišťanka aj Taragela - má vzácne črty. Sú nimi irónia, nadhľad, mýtus, či - ak chceme - bohorúhačstvo, z ktorého ako slama trčí na dnešnom Slovensku neobvyklá sloboda. A smiech ako spoločný menovateľ všetkých derivácií zachytávania reality. Neuveriteľne zaujímavým dokladom sú hlavne Pišťankove ťahy štetcom, ktoré dokladujú istý vývin až ku parkovisku a Ráczovej babylonskej knižnici. Smiech zo všetkého totiž naozaj urýchľuje formu, vysoké sa strieda s nízkym, všetky texty ťažia zo zámeny a vymýšľajú, tvoria novú realitu.

To by bola, pravdaže, slabá charakteristika. Inou vecou totiž je, či príbehy, ktoré nám obidvaja autori podsúvajú či sprostredkujú, po čase nezačnú nudiť a neprejdú v istú pózu vychodenej cestičky a stokrát zopakovaného vtipu, fabuly autorského zámeru. To však pri náhodnom listovaní určite nehrozí. Nevyskúšané a do nahoty (niekedy naozaj až krvi slovenského charakteru) idúce zrkadlá parodujú skutočnosť v dnes hádam najzaujímavejšom - v realite textu. Inou vecou je, či tá skúsenosť, z ktorej texty vychádzajú, je naozaj sondou, nebodaj sociologickou, ako píše P. Darovec. Naozaj, prózu tohto typu nie je ešte s čím porovnať, v tom spočíva jej hlavná ,, bratislavčina". V tejto virtuálnej realite, ktorá nepochybne odkazuje na skutočnosť, ako sa stalo už pri dahlovsky invenčných Rozprávkach pre neposlušné deti Dušana Taragela, prekryje autorský zámer a videnie istých stereotypov mieru únosnosti. Nemusí sa to stať vám, ale spomínané rozprávky som okrem rozhlasového spracovania čitateľsky nebol schopný viackrát absorbovať .

Pseudohodnoty doby Ak máte dobrú pamäť, knihu Sekerou a nožom prečítate raz, možno si dvakrát zgustnete na prídavkoch, autocharakteristikách vlastných textov a okolností okolo nich, ale nič viac. Niekoľko dobrých poviedok (Pišťankove ťažkosti v Odese, Taragelov Honemsem ako pars pro toto) vám rozohreje dušu aj bez whisky, čo sa ale o ďalších poviedkach povedať nedá. ,,Cieľ, ktorý je mimo každého jednotlivca a ktorý je pre všetkých rovnaký, potláča súkromné, spoločné ciele, ktoré by pre masu znamenali smrť", vybral z Eliasa Canettiho Velišic prednedávnom v SLOVE. Lotmanovsky dodáva: "Identita spisovateľa nie je inde ako v literatúre". V tomto svetle potom kniha vychádza ako podarená, ale priehľadná paródia rokov, ktoré sa skončili a zostáva nám veriť, že už sa nevrátia. Sekerou a nožom ukazuje práve pseudohodnoty, ktoré sa nepriestrelne vrstvia na nás inak a inde.

Štýl, lexikálne spracovanie poviedok hovorí niečo o tom, kde sa nachádza dnešná slovenská próza. Šťavnatý jazyk, ktorý sa zrýchľuje, vety, ktoré odsýpajú a menia autorských rozprávačov, pluralita svet(r)ov, nastavovanie, osvecovanie z možných a často i nemožných uhlov sú tými atribútmi, ktoré mali obidvaja autori už pred desiatimi rokmi a do hľadania strateného autorstva priniesli niečo nové. Niť, ktorá sa vinie celým súborným dielom Pišťanka a Taragela, zašíva dve rôzne časové obdobia spoločným nástrojom - jazykom. V ňom sa v rytme cvičenej pitvy premieta na hľadisko i javisko dejín slovenská mentalita v nasvietení dnešnej komunity, ktorá tento svet čoraz viac ovláda. Nepotrebujete skalpel, stačí si prečítať Sekerou a nožom.

Autor (1978) je študent FiF UK, básnik a publicista.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984