Poliaci pod tlakom reforiem
Uplynulý rok znamenal pre Poľsko konfrontáciu medzi tempom reforiem a jeho sociálnou únosnosťou. Aj vlani riešili zamestnanci niektorých rezortov presadzovanie svojich požiadaviek štrajkami. Solidarita, ktorej politické štruktúry dnes dominujú vo vládnom kabinete pod značkou AWS, zmenila podľa očakávania svoj postoj k sociálnym protestom.
Nedávny novembrový celoštátny štrajk poľských zdravotníkov proti primalým nákladom na školstvo a nízkym mzdám učiteľov pripravila 400-tisícová Organizácia poľských učiteľov, pričom 70-tisícová Učiteľská Solidarita túto akciu nielenže nepodporila, ale dokonca verejne kritizovala. Kto má vlastne brániť záujmy občanov?V ľavicovej časti poľského politického spektra sa vlani uskutočnili dôležité zmeny, ktoré vyvrcholili krátko pred Vianocami prvým kongresom SLD, vystupujúcej dnes už ako štandardná sociálnodemokratická strana. Pripomeňme si, že PZRS sa v roku 1990 pretransformovala na Sociálnu demokraciu (SdRP). Exkomunisti sa potom pred voľbami spojili s ďalšími ľavicovými subjektami a toto zoskupenie pretrvalo v danej forme do vlaňajšieho decembra. Rozhodujúcou udalosťou v procese vytvárania novej sociálnodemokratickej strany bol štvrtý národný kongres SdRP, na ktorom v polovici júna poľskí exkomunisti svoju stranu rozpustili. Líder SdRP Leszek Miller vtedy vyhlásil, že strana splnila svoje hlavné ciele a nová strana s názvom Aliancia demokratickej ľavice by mala pritiahnuť nových členov tým, že sa odpúta od komunistického dedičstva.
Na decembrovom prvom kongrese novej strany, ktorého hlavnými témami boli sociálna spravodlivosť v trhovej ekonomike a proces európskej integrácie, Leszek Miller ako predseda novej strany opäť zdôraznil, že s komunistickou minulosťou treba nakladať prísne, ale spravodlivo. Jediným sudcom, ktorého strana akceptuje, je podľa neho ľud krajiny a jeho hlasovanie vo voľbách. SLD v tejto súvislosti vyzýva k výstavbe tolerantného, demokratického Poľska, v ktorom by mala jestvovať rovnosť šancí. Transformovaná strana kde štvrtinu 80-tisícovej členskej základne tvoria mladí ľudia, chce v blížiacich sa parlamentných voľbách ponúknuť poľským občanom svoj model prechodu k trhovým zmenám, pričom ich považuje za nevyhnutné.
Stabilná podpora Kwašniewského Azda najvýraznejším úspechom exkomunistov po spoločenskom zvrate bolo zvolenie ich reformného predstaviteľa Aleksandra Kwašniewského za poľského prezidenta. Hoci sa mladý štátnik nevzdal svojho sociálnodemokratického presvedčenia, snaží sa nepôsobiť konfrontačne a byť skutočne "prezidentom všetkých Poliakov". Jeho preferencie v prieskumoch verejnej mienky už niekoľko rokov dokazujú, že u obyvateľstva má stabilnú dôveru a podporu. Dôležité je to zvlášť dnes, pretože rok 2000 je rokom prezidentských volieb. Demografický ústav CBOS robí pravidelné prieskumy popularity politikov a Kwašniewski v nich presvedčivo vedie od roku 1996. V poslednom rebríčku minulý mesiac dostal dokonca 26 percent hlasov, čo znamená 5-percentný nárast oproti roku 1998.
Zaujímavé je v tejto súvislosti sledovať aj pohyb ostatných politikov. Súčasný premiér Jerzy Buzek (AWS) klesol z druhého na tretie miesto, pričom dôležitý je aj prepad preferencií - zo 14 percent v roku 1998 na 4 percentá za vlaňajšok. Premiér si vlastne vymenil miesto so svojím ministrom financií a vicepremiérom Leszkom Balcerowiczom (UW), ktorého preferencie stúpli z 5 na 6 percent. Štyri percentá ako premiér Buzek má aj minister zahraničných vecí Bronislaw Geremek (+1) a tri percentá získala guvernérka Národnej banky Hanna Gronkiewiczowá-Waltzová (+1). Súčasný šéf Solidarity Marian Krzaklewski, ktorý v roku 1997 spojil pravicové zoskupenia do politického bloku a zvíťazil s ním v parlamentných voľbách, klesol z 9 percent v roku 1997 na púhe dve v roku 1998 a toto hodnotenie si zachoval aj v poslednom prieskume. Dve percentá má aj radikálny predseda odborového zväzu Samoobrona Andrzej Lepper, expremiér Tadeusz Mazowiecki a predseda SLD Leszek Miller. Jedno percento hlasov dali respondenti Lechovi Walesovi, ktorý v auguste oznámil, že bude opäť kandidovať na prezidentský úrad. Ak sa teda nestane nič nečakaného, nemal by mať Kwašniewski pri voľbe prezidenta vo Walesovi, Krzaklewskom či Buzekovi vážnejších súperov.
Pravica a jej vládnutie Jerzy Buzek sa po prvom roku svojho pôsobenia v premiérskom kresle stretával nielen u odborníkov s uznaním za presadzovanie reforiem. Ďalšie pokračovanie v reformách s ich dopadom na sociálnu stabilitu však začalo otriasať jeho kreslom tak, že vlani na jeseň koalícia dokonca uvažovala o výmene premiéra. Zmeny na ministerských postoch čiastočne upokojili protesty verejnosti, no nesúrodé spojenectvo reformných liberálov s konzervatívnymi odborármi stále plodí ovocie sváru. Premiér Buzek síce v júli avizoval zmenu sociálnej politiky, no reštrikčná politika jeho ministra financií Balcerowicza bráni tomu, aby obyvateľstvo pocítilo výraznejšie zlepšenie v sociálnej oblasti.
Ťarcha reforiem doliehajúca na poľské obyvateľstvo sa odzrkadlila v októbrovom prieskume verejnej mienky, podľa ktorého vtedajšiu výzvu opozície na vypísanie predčasných volieb podporilo dvakrát toľko ľudí ako podporilo súčasnú vládu. Koalícii vyprší mandát až v roku 2001, no tlak verejnosti môže nové voľby urýchliť. Zmení vládnuca pravica tempo reformných zmien, alebo bude z daného stavu profitovať ľavica ponúkajúca "sociálne spravodlivú trhovú ekonomiku"? Andrzej Lepper, šéf Samoobrony, zastupujúcej záujmy poľnohospodárov, vyzval už v októbri ku generálnemu štrajku, ktorý by mal ochromiť celé Poľsko. Podľa tohto odborového predáka "už nejde iba o demisiu vládneho kabinetu, ale o zmenu celého spoločenského systému, pretože komunizmus i kapitalizmus zhodne zlyhali." Nenápadný elektrikár z Gdaňska dokázal pred 20 rokmi s podobnou rétorikou zmobilizovať davy...
Autor (1955) je šéfredaktor časopisu EXPO journal
