Radikáli odmietajú ukončiť svoj boj
Viacerí liečitelia tvrdia, že na to, aby človek prekonal zhubnú chorobu, stačí pozitívne myslenie. V každom prípade autosugescia dokáže zázraky, no treba byť o pozitívnom výsledku hlboko presvedčený.
Keď britský premiér Tony Blair pred týždňom po mierových rozhovoroch o ulsterskom urovnaní v Londýne ústami svojho hovorcu označil výsledok rokovaní za dobrý, neznelo to však presvedčivo. Zhubná choroba Severného Írska má roztrúsené metastázy, s ktorými sa dá len veľmi ťažko bojovať. Pred dvoma rokmi na prelome apríla a mája, tri týždne po podpise historickej dohody o budúcom mierovom usporiadaní v Severnom Írsku, oznámila Írska republikánska armáda (IRA), že sa v dohľadnej dobe nehodlá zriecť svojich zbraní. Tri probritské zoskupenia - Ulsterská unionistická strana (UUP), Združenie na obranu Ulsteru (UDA) a Bojovníci za slobodu Ulsteru (UFF) síce už predtým vyhlásili podporu mierovej dohode, no radikálny protestantský Oranžský rád aj na základe oznámenia IRA dohodu odmietol a vyzval obyvateľov Severného Írska, aby hlasovali proti nej. Podobná situácia sa odohrala začiatkom minulého roka, keď Londýn zrušil činnosť už vytvorenej severoírskej provinčnej vlády vzhľadom na neochotu členov IRA odovzdávať podľa dohodnutého harmonogramu zbrane a prevzal priamu vládu nad provinciou. IRA na to zareagovala úplným prerušením spolupráce s medzinárodnou komisiou na odzbrojenie a probritskí protestanti vzápätí odmietli zotrvať v koaličnej vláde, pokiaľ IRA neposkytne jasný záväzok, dokedy zloží zbrane.
Dnešný spor (resp. jeho významné ťažisko) pripomína dilemu o tom, či bolo prvé vajíčko, alebo sliepka. Londýn pozastavil činnosť severoírskej provinčnej vlády preto, lebo IRA nedodržiavala harmonogram odzbrojovania, no politické krídlo IRA - Sinn Fein odmieta požiadavky na začatie odzbrojenia Írskej republikánskej armády práve kvôli zrušeniu provinčnej vlády. Kvôli týmto postojom neuspeli ani minulotýždňové londýnskej rokovania. Podpredseda probritských unionistov John Taylor obvinil írskeho premiéra Bertie Aherna a predseda UUP David Trimble spochybnil pripravenosť IRA podniknúť akékoľvek kroky k odzbrojeniu. Provinčná vláda teda nemôže byť obnovená aj preto, lebo UUP v nej odmieta pôsobiť so stranou Sinn Fein, kým sa jej gerila nezačne odzbrojovať...
Hrozí opäť násilie? Násilie v Severnom Írsku od roku 1968 do roku 1998, keď sa podarilo dosiahnuť tzv. Veľkonočnú mierovú dohodu, si vyžiadalo približne 3600 ľudských životov. IRA fakticky dodržiava prímerie z roku 1997, ale nové krviprelievanie je zrejme na spadnutie. Líder Sinn Fein Gerry Adams varoval pred návratom násilia do provincie, ak Británia neobnoví činnosť vlády v Belfaste a vyzval britského premiéra, aby svojmu ministrovi pre záležitosti Severného Írska Petrovi Mandelsonovi nariadil oživiť provinčné inštitúcie. Adams, ktorý opätovné zavedenie vlády Londýna v Ulsteri označuje za ilegálny krok odporujúci princípom Veľkonočnej dohody a považuje ho za najväčšiu chybu britských labouristov od ich nástupu k moci v máji 1997, vie čo hovorí. Pred mesiacom už otriasla prísne stráženými kasárňami britskej armády Ebrington v severoírskom Londonderry silná explózia. Výbuch nálože, ktorý spôsobil len materiálne škody, bol nesporne varovaním na adresu Londýna, ktoré by nemalo ostať nepovšimnuté. Ostatne podobný bombový útok na kasárne pri Londonderry podnikla jedna z odštiepeneckých republikánskych skupín aj začiatkom februára.
Je nepravdepodobné, že írske gerilové skupiny zložia zbrane skôr, ako Británia obnoví činnosť severoírskej provinčnej vlády. Podľa popredného írskeho republikánskeho politika Martina McGuinnessa je možné presvedčiť ozbrojencov IRA aby zlikvidovali zbrane iba sfunkčnením politiky. Tento pesimista však tvrdí, že dodržanie Veľkonočnou dohodou určeného konečného termínu na zloženie zbraní (22. máj) je kvôli zásahu Londýna do mierového procesu nemožné. Navyše u radikálov o to ani nie je záujem. Odštiepenecké krídlo Írskej republikánskej armády - Continuity IRA, ktoré vystupuje proti mierovej dohode, oznámilo pred dvoma týždňami úmysel pokračovať v útokoch na britské bezpečnostné zložky v Severnom Írsku.
Stále existuje nádej Hoci mala Veľkonočná dohoda viacero dôležitých aspektov (prepustenie väzňov odsúdených za členstvo v polovojenských skupinách, reforma polície a súdnictva, či zrušenie odseku Ústavy Írskej republiky zakotvujúceho nárok na územie Severného Írska), základom bolo vytvorenie provinčnej vlády, kde mali zasadnúť predstavitelia znepriatelených strán. Táto vláda vydržala však len osem týždňov. Probritskí unionisti odmietli spolupracovať so Sinn Fein, lebo IRA nezačala s odzbrojovaním a existujúce prímerie nebolo podľa nich dostatočnou zárukou, že republikáni úplne skoncujú s násilím. Keď teda unionisti pohrozili, že kvôli tejto nesplnenej podmienke vystúpia z vlády, rozhodli sa v Londýne predísť rozpadu samosprávy obnovením priamej britskej vlády nad provinciou. Nešťastné februárové riešenie teraz prináša trpké plody.
Napriek pesimistickým víziám stále existuje pre ťažko skúšané obyvateľstvo Severného Írska nádej na mier. Britský premiér navrhol, aby IRA v tejto etape len deklarovala úmysel vzdať sa násilia a Londýn umožní obnovenie činnosti regionálnej vlády v Belfaste. Unionisti myšlienkou púhej deklarácie nie sú nadšení, no s Londýnom by sa mohli v záujme riešenia danej situácie dohodnúť. Pripomeňme si (opäť sa vracajúc o dva roky dozadu), že aj IRA bola ochotná pozmeniť svoje smernice tak, aby členovia Sinn Fein mohli zasadnúť v navrhovanom severoírskom parlamente. Docieliť, aby obe strany siahli po ústupkoch, bude pre Blairovu vládu obťažné, no určite nevyhnutné.
Autor (1955) je komentátorom denníka Práca
