Dilema nezamestnanosti
Európska únia v súčasnosti registruje 15 miliónov nezamestnaných, hoci pre milióny pracovných príležitostí chýbajú kvalifikovaní uchádzači. Odborníci tento stav pripisujú nepružnému vzdelávaciemu systému, vysokému daňovému zaťaženiu a prekážkam v pohybe.
Podľa informácií Európskej komisie je v porovnaní so 75 percentami v Spojených štátoch na našom kontinente zamestnaných len 61 percent z dospelej populácie. Žiadny rýchly a lacný spôsob, ako "prerobiť" obrovské množstvo Európanov bez práce v podstate neexistuje. Nevýhodami pri hľadaní zamestnania môže byť vyšší vek, neprosperujúci región, prípadne aj pohlavie, ale handicapom sa stala aj neznalosť ovládania počítača.
Rozdiely sú evidentné najmä medzi ženami. Nezanedbateľnú časť tohto problému tvoria aj kultúrne bariéry, ktoré sa vyskytujú najmä v južnej časti Európy a na vidieku. Inde môžu ženy pracovať viac, lebo o ich deti je lepšie postarané a dostávajú spravodlivejšie finančné ohodnotenie.
Čo chýba Európe Krajiny Európskej únie utrácajú miliardy na podporu nezamestnaným, a pritom štatistiky odhalili, že Európe chýbajú isté nepopulárne povolania, ako napríklad účtovníci, strojní mechanici alebo zvárači. Aj univerzitné vzdelávanie v určitých odboroch stráca kredit, lebo pripravuje na vysoko kvalifikované, ale neatraktívne povolania, ako sú chemici či hutní inžinieri. Profesie tradičných výrobných sektorov sa postupne stali viac orientované na služby. Podniky by mali pochopiť, že mnohí ľudia bez práce, že v dynamickej ekonomike a trhu práce sú tromfy v rukách práve na strane zamestnancov.
Počítač ako nevyhnutnosť S rozvojom obchodu prostredníctvom internetu (e-commerce) začali zamestnávatelia požadovať tiež technické vzdelania v tomto smere. Ak dnes neovládate počítač, zamestnávatelia to prirovnávajú k neznalosti šoférovať či telefonovať. V odbore informatika na belgických univerzitách ročne promuje 2000 absolventov, no potrebný je takmer trojnásobok. Na nemeckých univerzitách už počas posledných dvoch rokov došlo k rapídnemu zvýšeniu počtu takýchto študentov, na uspokojenie dopytu to však stále to nestačí.
Prelomiť monopoly výchovných inštitúcií a zmeniť systém na otvorenejší voči požiadavkám pracovného trhu odporúča expertka dánskeho Inštitútu technológie Hanne Shapiro. Je potrebné vytvoriť taký spôsob vyššieho vzdelávania, ktorý by nútil univerzity k súťaživosti, čím by viac zodpovedali potrebám trhu s prácou. Na ceste k tomuto cieľu je preto nevyhnutné snažiť sa dosiahnuť užší vzťah medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi. Týmto spôsobom by sa docielilo, že výučba by sa určitým spôsobom koordinovala s požiadavkami budúcich zamestnávateľov.
Pomalá reforma Reforma prichádza pomaly predovšetkým v Nemecku, najväčšej ekonomike nášho kontinentu. Kancelár Schröder v tejto súvislosti prisľúbil vystaviť 20 tisíc dočasných pracovných povolení pre cudzincov - odborníkov na informačné technológie, ktorí by pomohli vytvoriť ďalších až 150 tisíc otvorených pracovných miest. Importovanie pracovnej sily však môže znamenať len vodu na mlyn zamestnávateľom. Tí by radšej uprednostnili lacnejšiu pracovnú silu z cudziny, než vytvorili miesta pre viac ako 30 tisíc nezamestnaných, ktorí sú na nemeckých úradoch práce registrovaní ako počítačoví experti. Otvorenou otázkou zostáva, či by programátori z nečlenských krajín Európy vôbec chceli prispieť k posilneniu nemeckého pracovného trhu a ponuku by prijali.
Nedostatok motivácie V mnohých krajinách EÚ však existuje predovšetkým nedostatočná motivácia hľadať si zamestnanie. Ak v Belgicku príde hlava rodiny o dlhodobú prácu, môže dostávať podporu v nezamestnanosti vo výške až 804 USD mesačne bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Pre porovnanie, klasická nižšia mzda po zdanení predstavuje 898 USD. Vysoké dane z práce sú cenou, ktorú za štedré nezamestnanecké podpory platí mnoho členských krajín EÚ. Od polovice 90. rokov preto začala väčšina štátov znižovať toto daňové zaťaženie spolu so sociálno - bezpečnostnými príspevkami, nazývajúc tieto opatrenia ako výsledok "skromnosti". Ako v Európe postupne dochádza k zamieňaniu robotníkov v priemysle za stroje, hľadá sa cesta tvorby pracovných miest v nerozvinutých oblastiach služieb.
(Ná)tlak vlády Zvýšením motivácie pre prácu dokázali ľavicové vlády vo Veľkej Británii, v Holandsku i v Dánsku dramaticky znížiť nezamestnanosť. Napríklad Dánska vláda nepriškrtila všeobecné podpory v nezamestnanosti, ale obmedzila platenie z deviatich rokov na štyri. Zaviedla tiež akčný program subvencovania pracovných miest pre mladých ľudí a efektívne ich "prinútila" využívať tento systém. Zvíťazila najmä na základe toho, že sa jej podarilo odstrániť nezamestnanosť vo vekovej kategórii mladších ako 25 rokov.
V Británii sa nezamestnanosť mladých rieši podobným programom pod názvom "Nová dohoda". Mladí ľudia bez práce sa zúčastňujú na štvormesačných intenzívnych konzultáciách o pracovných príležitostiach. Tieto vedú jednak k subvencovaným súkromným prácam, verejným službám alebo k vstupu do plnoúväzkového tréningu či vzdelávania. Tí, ktorí si nevyberú žiadnu z ponúkaných možností, budú mať počas nasledujúcich šiestich mesiacov citeľne krátenú finančnú podporu.
Holandský model V Holandsku sa prejavuje mnoho znakov európskeho ekonomického modelu, pričom ich štvorpercentná nezamestnanosť je s výnimkou Luxemburska najnižšou v celej únii. K zníženiu nezamestnanosti v krajine tulipánov prispel predovšetkým ekonomický boom od začiatku 90. rokov. Aktívna pracovná politika podporila rast daňových kreditov pre málo zarábajúcich občanov, zvýšila sa starostlivosť o deti a podporili sa mimoškolské aktivity. Týmto spôsobom sa otvorila cesta k práci ženám. Všeobecné propagovanie pozitívneho postoja verejnej mienky k zamestnanosti presvedčilo mnohých nezamestnaných a premenilo ich na pracujúcich.
Demokratické vlády dnes majú prostriedky na to, aby dokázali preklenúť priepasť medzi elitou a znevýhodnenými. Koordinovaným postupom so vzdelávacími inštitúciami a súkromnými firmami by sa rýchlo a rozhodne mala vyriešiť otázka, čo s armádou európskych nezamestnaných. Práve toto môže zohrať rozhodujúcu úlohu v úspešnom nastolení budúcej renesancie Európy. Dúfajme, že bude znamenať prospech pre celú spoločnosť.
