Prvý triumf blitzkriegu
Pred šesťdesiatimi rokmi, v máji 1940, sa začala Žltá operácia (Fall Gelb) - prekvapujúci útok nacistického wehrmachtu, ktorý umožnil obísť francúzske opevnenia a tak pripraviť predpoklady pre porážku Francúzska. Hitlerove dobrodružné plány zaznamenali úspech. Porážky prišli až neskôr...
Heinz Guderian študoval na nemeckých vojenských školách a potom nastúpil ako Fähnrich - poddôstojnícky čakateľ na dôstojnícku hodnosť. Po vypuknutí 1. svetovej vojny v roku 1914 prevzal velenie rádiostanice, určenej k spolupráci s jazdectvom. Na konci prvej vojny pôsobil ako štábny dôstojník.
Tvorca koncepcie bleskovej vojny Po porážke Nemecka ostal Guderian v armáde, bol štábnym dôstojníkom a zároveň veliteľom roty. Ako vojenský teoretik študoval možnosti nasadenia motorizovaných vozidiel a jednotiek. Zároveň sa zaoberal taktikou tankových vojsk a ich súčinnosťou so špeciálnymi údernými jednotkami, ktoré často pôsobili v nepriateľskom tyle.
Okolo roku 1928 mohli Nemci na území ZSSR robiť skúšky s britskými tankami. Guderian si v Nemecku získal svojími vojensko-teoretickými prácami o úlohe tankov veľkú autoritu. Po príchode nacistov k moci sa začína jeho kariéra. V roku 1935 ho povýšili na plukovníka a do funkcie náčelníka štábu. Po napísaní knihy "Achtung! Panzer!" (vyšla v roku 1938) dosiahol hodnosť generálporučíka. Hoci podobnú koncepciu v ZSSR presadzoval Tuchačevskij a vo Francúzsku de Gaulle, iba Guderian v nacistickom Nemecku dostal príežitosť na realizáciu svojej koncepcie.
Fenomén tank Versaillská zmluva Nemecku tiež zakázala vyvíjať a vyrábať tanky. Od počiatku tieto ustanovenia Nemecko ignorovalo a všemožne obchádzalo. Nacistická armáda disponovala v roku 1940 menším počtom menej kvalitných tankov, ako ich mala francúzska armáda. Dôvodom úspechu nacistov bola nielen pasívna stratégia velenia francúzskej armády, ale aj podceňovanie možností tankov touto francúzskou generalitou, ktorá nedokázala prekročiť tieň predchádzajúcej vojny.
Bežne sa tanky sa pohybovali rýchlosťou 50 km/h. Boli vyzbrojené guľometom (resp. guľometmi, napr. nemecký typ PzKw 1A) a väčšinou aj delom. Tank bola zbraň, ktorá umožňovala urobiť bleskový hlboký prielom do nepriateľských pozícií, takže sa už nemohol použiť spôsob obrany z 1. svetovej vojny. Ako pomerne rýchle pásové vozidlo ho mohli nasadiť aj v náročných terénoch. Proti ručným zbraniam bol tank veľmi dobre chránený a jeho pohyblivosť mu zaručovala to, že sa trvalo pomerne dlho, než sa voči nemu našla vhodná obranná taktika. Účinnosť tanku sa predovšetkým posudzovala podľa veľkosti jeho dela.
Úloha delostrelectva a letectva Nasadením tankov sa tiež menila úloha delostrelectva. Počas prvej svetovej vojny delá veľkých kalibrov s parabolickou dráhou letu strely ostreľovali statické ciele. Aby bola možná obrana proti tankom, bolo nevyhnutné projektovať a vyrábať delá s plochou dráhou letu a s veľkou počiatočnou rýchlosťou strely. Tak začali vznikať delá menších kalibrov, používané ako protitanková zbraň. Samozrejme, delu zostávala aj jeho pôvodná funkcia -bombardovanie nepriateľských pozícií trieštivými strelami, ktoré boli veľmi účinné, ale pomalé. Delá s malým kalibrom mohli tiež používať tento typ munície (okrem protitankovej), no jej účinnosť bola nízka. Preto sa využívali buď špecializované protitankové delá, alebo delá s oblou dráhou letu strely a s veľkým kalibrom.
Úlohou delostrelectva bola podpora útočiacich jednotiek, no pri bleskovom útoku ťahače delostrelectva často nestíhali prichádzať do nových pozícií. Napriek tomu delá nestrácali význam. Každá tanková divízia mala niekoľko delostreleckých batérií. Ideálnym riešením však boli samohybné delá alebo súčinnosť s letectvom.
Letectvo sa stalo kľúčovou zložkou bleskovej vojny. Uskutočňovalo nielen prieskum, ale plnilo úlohu, ktorú malo za 1. svetovej vojny delostrelectvo. Nemecko nedisponovalo taktickými bombardérmi. Stroje, ktoré sa používali, boli bombardéry strategické. Tie boli veľmi presné. Oproti predchádzajúcej svetovej vojne sa rýchlosť, nosnosť a dosah mnohonásobne zvýšil. Nemecké stíhačky chránili zväčša bombardéry pred nepriateľskými strojmi, centrá odporu bombardovali strategické bombardéry. Pechota mala v bleskovej vojne nové úlohy. Okrem štandardnej pechoty vznikali rozličné špecializované jednotky. Nové zbrane a úderná stratégia mnohonásobne zvýšila jej účinnosť. Rýchlosť paľby ručných zbraní bola podstatne vyššia. Začali sa používať simultánne nálože a plameňomety na dobýjanie pevností, nafukovacie člny na prekonávanie riek a mínomety na rýchle ostreľovanie nepriateľa s možnosťou rýchleho premiestnenia.
Nové metódy boja Letecký prieskum získal informácie o teréne a nepriateľskom odpore. Tanky postupovali v stupňovitej formácii s odstupom asi 60 metrov v presných intervaloch. Správy o odpore sa podávali na veliteľstvo, proti niektorým cieľom sa mohla vyžiadať podpora letectva - luftwaffe. Pechota a ženijné jednotky boli v čele útoku, bezprostredne za tankami alebo vedľa nich. Obrnené polopásové vozidlá ťahali ťažké zbrane a za nimi protitankové delá. Pokiaľ nemecké tanky narazili na nepriateľské tankové jednotky, mali ustúpiť a začať s obchvatným manévrom. Postupujúce jednotky sa vyhýbali hniezdam odporu a prenikali na nepriateľské územie najľahšou možnou cestou. Hniezda odporu neskôr obkľúčili a ničili.
Jednou zo zásad boja bolo udržiavať nepriateľa v neistote, ktorým smerom sa nemecké tanky v ďalšej chvíli vydajú. Pre bleskovú vojnu je typický úzky front, avšak vždy aspoň taký široký, aby vedľa seba mohli postupovať dva až tri útočné prúdy.
Podstatným faktorom bleskovej vojny sa stali tankové jednotky, alebo aspoň jednotky, ktoré boli rýchlejšie, ako jednotky nepriateľa. Táto taktika síce bola dôležitým faktorom pri "zázračnom" víťazstve nad Francúzskom. Ale ak by krajina galského kohúta použila podobnú taktiku, nacisti nemuseli dosiahnuť také oslňujúce víťazstvo za taký krátky čas. Lenže pri úvahách o minulosti sa musíme vyhýbať slovíčku "keby".
Autor (1980) je študent FiF UK
