Spoločná vec - umenie
Každý priestor, kde žijú ľudia, je kultúrne jedinečný. Ak to aj neplatí vždy a za každých okolností, jestvuje dostatok dôkazov o tom, že táto axióma má svoju platnosť a neradno ju podceňovať, či dokonca - odmietnuť. A to i napriek rôznym integračným snahám, ktoré poznáme z minulosti, ale aj tým, čo sa naliehavo ozývajú v súčasnosti.
Totiž, podľa niektorých z nich sa nám často podsúva predstava budúcej Európy ako zjednoteného celku. Vytvára sa tak model akéhosi staronového - antropologicky a geograficky podmieneného - celku. Prečo staronového? Nuž preto, lebo väčšina z národov v Európe žije od nepamäti. Na druhej strane preto, lebo v takejto novovytváranej koexistencii - v navrhovanej i požadovanej podobe - ešte spolu nikdy nekooperovali.
Európa tretieho tisícročia chce byť iná ako tá predtým. Aspoň tak sa nás o tom snažia presvedčiť najmä súčasní politici i intelektuáli. Najmä tí, čo sa zapojili do procesu "transformácie" doterajších civilizačných foriem života a ich kultúrnych prejavov. Niektorí pritom zachádzajú tak ďaleko, že sú si zajedno v tomto svojom snažení i s tzv. kultúrnou inteligenciou, teda tou jej vrstvou, ktorá predtým mlčala a tvárila sa, že je všetko v poriadku, s ktorou si nevedeli navzájom prísť na meno. Teraz však sú na sebe "závislí", konformní. No nie v tom je podstata problému, ktorý tak často a energicky motivuje (modifikuje?) naše konanie na poli kultúry a umenia v súčasnosti. Ide totiž o to, aby v tomto tvoriacom sa globálnom svete bola zaručená a dodržiavaná pluralita názorov, ako v politike, tak aj v kultúre - kultúrna pluralita.
Dvadsiate storočie v slovenských reáliách A to je, myslím si, problém celého doterajšieho vývoja v dvadsiatom storočí, ktorý výrazne poznačil i dejiny slovenského výtvarného umenia. Nie náhodou sa ho snažili pomenovať i tvorcovia - kurátori rozmernej prehliadky slovenského výtvarného umenia (takmer všetkých jeho disciplín vrátane fotografie), ktorú prednedávnom sprístupnila vo svojich výstavných priestoroch Slovenská národná galéria v Bratislave.
V záujme presnosti však treba povedať, že nešlo len o Bratislavu. Súčasťou tohto podujatia sa stali i výstavy Axis Mundi - Pramene umenia 20. storočia v Galérii mesta Bratislavy (autorská koncepcia PhDr. Katarína Čierna), Umenie a remeslo - slovenské úžitkové umenie 2. polovice 2O. storočia na zámku vo Zvolene (autorská koncepcia PhDr. Ágnes Schrammová), Krásna kniha a ilustrácia I. a II. v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku (autorská koncepcia PhDr. Igor Gazdík), Iba papier vo Vermesovej vile v Dunajskej Strede (autorská koncepcia Mgr. Beáta Jablonská) a pripravovaná prehliadka Späť do múzea - späť ku hviezdam (autorská koncepcia PhDr. Katarína Bajcurová, CSc.).
Okrem toho SNG pri tejto príležitosti pripravila niekoľko sprievodných podujatí a samotnú výstavu ponúkla verejnosti prostredníctvom vernisáže, na ktorej účinkovali, okrem samotného ministra kultúry, ktorý prevzal záštitu nad výstavou, také osobnosti slovenskej kultúry, ako sú Marián Varga a Fedor Freššo.
Z faktografických údajov iba stručne: výstava bola pripravená ako druhá v poradí v rámci cyklu Dejiny slovenského výtvarného umenia, ktorý SNG začala realizovať pred dvoma rokmi úvodnou prehliadkou Barok spolu s doplnkovou výstavou Barok a súčasnosť. Dnešná výstava sa teda pokúša zmapovať dejiny slovenského výtvarného umenia prítomného 20. storočia, pričom ju treba chápať ako prvý pokus o načretie do tejto zložitej a komplikovanej problematiky.
O tom nakoniec svedčí i členenie výstavy podľa okruhov, ktoré spolu s kolektívom spolupracovníkov vymedzila generálna kurátorka a editorka projektu PhDr. Zora Rusinová : Genéza moderny, Stredoeurópsky variant avantgardných koncepcií, Vyvrcholenie a zavŕšenie moderny, Od environementu k umeniu inštalácie, Objekt v multimediálnych kontextoch, Prestupovanie médií, Mimo oficiálnu scénu - podoby alternatívneho umenia, Za a proti minulosti - umenie postmodernej éry, Objekt a rekonštrukcie exteriérových realizácií, Socha a objekt 20. storočia. K tomu treba pripočítať ďalšie výstavné súbory: Utópia a ľsti sorely, Premeny scénografie, Medzi géniom loci, čistotou a jednoduchosťou.
Členitosť a pestrosť ponúkaných "predstavení" Naostatok nemožno zabudnúť na to, že každý zo spomínaných okruhov pozostáva z čiastkových celkov, napr. Genézu moderny spoluvytvára Mýtus zeme a ľudu - osobnosti národnej maliarskej školy, Mysticizmus a panteizmus - v zajatí symbolu a alegórie, Vyvrcholenie a zavŕšenie moderny zasa Sen a skutočnosť. Znaky domova - Galandovci, Umenie bojujúce - päťdesiate roky, Preskupovanie médií Metamorfózy objektu alebo výstavný súbor Od abstrakcie k novej podobe figúry.
Či práve takto zvolené členenie výstavy zodpovedá skutočnosti, alebo nie nechajme bokom. V každom prípade je to záležitosť jej kurátorov a ich odborného pohľadu na "vec." Rozhodujúci je fakt, že ich cieľom bolo "...nielen predstaviť základné umelecké tendencie, postihnúť procesy premien, ich vnútornú logiku a zákonitosti, poukázať na hlavné námetové okruhy a výrazové špecifiká, ale aj upozorniť na myšlienkové príbuznosti a spoločné vývinové momenty, ktoré spájajú, a napokon vždy spájali Slovensko s kultúrou Európy."
To sa snažili zvýrazniť aj autori rovnomennej publikácie, ktorú SNG vydala pri príležitosti otvorenia tejto výstavy. Vráťme sa však k samotnej výstave. Už jej rozsah je obdivuhodný: nainštalovaná je na troch poschodiach a priľahlých podestách budovy Vodných kasární a troch poschodiach, v stĺpovej sále a v suteréne Esterházyho paláca vrátane nádvoria SNG a priestoru pred vstupom do administratívnej budovy SNG v Bratislave. To všetko na rozlohe 5500 m2. Vystavených je viac než 3000 diel od takmer 770 autorov.
Brána do problematiky 20. storočia Dôležité a podstatné je, že takýto projekt právom môže, ba dokonca má vyvolať širokú diskusiu na tému slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Jeho genéza totiž - azda viac, než v prípade ktoréhokoľvek iného obdobia - zvádza k čiastkovým a sumárnym analýzam zo strany odborníkov i laikov. Navyše, povaha niektorých tendencií moderného a súčasného umenia je priamo úmerná povahe kreatívnych ambícií viacerých zo súčasníkov a mení sa i celkový náhľad na postavenie tohto umenia v živote človeka a spoločnosti. Ktosi raz povedal, že "... v umení niet pokroku ako vo vede. Človek nemôže maľovať lepšie, ako starí majstri, môže maľovať len inak." Niektorí z reprezentantov umenia 20. storočia si to uvedomili, iní zostali verní poznaniu, že merítkom hodnoty moderného umenia je jeho novosť a autenticita a podľa toho sa aj správali a tvorili.
Oba prístupy však, zdá sa, predstavujú akúsi vstupnú bránu do problematiky umenia 20. storočia, nevynímajúc náš geopolitický priestor, ktorého povaha bola pasovaná za "základňu" zrodu a rastu projektov, či programov tak, ako ich v jeho priebehu realizovali, uplatňovali jednotliví tvorcovia. Oni - výrazné osobnosti slovenského výtvarného umenia - predstavujú chrbtovú kosť koncepcie výstavy, ktorá zároveň poukazuje na politické súvislosti doby. Treba však povedať, že s rozdielnou intenzitou. Hoci sa domnievam, ťažko niečo namietať voči tomu, že onen fakt priameho rozmeru umenia a politiky je v našom prípade relevantný, dokonca imanentný, čo platí aj pre súčasnosť zaznamenanú v poslednom desaťročí vývoja. Na druhej strane však zastúpení autori reprezentujú osobnosti slovenského výtvarného umenia a svojimi dielami - vybratými a nainštalovanými podľa určitých väzieb a súvislostí - zastupujú konkrétne obdobie a konkrétny synkretický model umenia a skutočnosti, aký nám navodzujú a aký nám pred oči stavajú autori - kurátori výstavy. Stelesňujú ho, podľa jednotlivých "kapitol" výstavy, takí autori ako sú: D. Jurkovič, L. Medňanský, E. Gwerk, G. Mallý, M. Benka, M. A. Bazovský, J. Alexy, Z. Palugyay, K. Sokol, Ľ. Fulla, M. Galanda, I. Weiner - Kráľ, E. Šimerová - Martinčeková, C. Majerník, J. Mudroch, J. Kostka, P. Matejka, V. Hložník, L. Guderna, J. Želibský, E. Nevan, E. Semian, R. Uher, V. Kompánek, A. Rudavský, A. Barčík, M. Laluha, R. Krivoš, M. Jakabčic, J. Jankovič, M. Čunderlík, M. Urbásek, R. Fila, M. Paštéka, V. Kraicová, V. Popovič, J. Bartusz, M. Dobeš, S. Filko, A. Mlynárčík, R. Sikora, P. Meluzin, D. Tóth, M. Kern, I. Csudai, L. Teren, S. Bubán, P. Roller, J. Hoffstädter a iní. Pochopiteľne, nejde iba o prostý výpočet mien. Ani o pripomenutie tých, ktorí na výstave chýbajú. Napokon, väčšina z umelcov patrí ku kmeňovým osobnostiam slovenskej výtvarnej moderny a ich miesto na výstavách či v expozíciách slovenského umenia 20. storočia je stále.
Inšpirácia skrytá za tvorivou prácou Naposledy sa o tom presvedčili návštevníci expozície Slovenské výtvarné umenie l900 - l970, ktorá bola sprístupnená v SNG pred tromi rokmi. Ide o - parafrázujúc historku o dvoch čínskych mudrcoch, ktorí sa na tú istú vec pýtali rozdielnymi spôsobmi - hľadanie odpovedí na ono známe, čo sa nedá len tak ľahko od seba odtrhnúť: Prečo? a Ako? Prvá otázka spravidla pramení zo želania robiť niečo práve tak a nijako inak, z pocitu nevyhnutnosti, ale i ctižiadostivosti. Druhá zasa chce pochopiť motív, ktorý vedie k činu, túžbu ukrytú v pozadí nášho konania. Inými slovami, inšpirácia, nielen informácia, je skrytá za tvorivou prácou. Jedno aj druhé však nemožno od seba odtrhnúť.
Platí to aj v kunsthistórii, ktorá je azda viac, než kedykoľvek predtým záležitosťou stavby modelov, hypotéz, projektovania predstáv a vízií "na danú tému". A nebolo tomu inak ani v prípade spomínaného veľkolepého projektu Slovenskej národnej galérie zameraného na postihnutie dejín slovenského výtvarného umenia 20. storočia.
Prečo? a Ako? - sú dva základné moduly, z ktorých sa skladá to, čo zároveň určuje i "vymedzuje" územie slovenského umenia tohto veku. A tam je tiež ukotvený kľúčový problém rébusu, ktorý sa pokúsili rozriešiť svojím prístupom kurátori tejto výstavy - ako už bolo povedané - vzhľadom na svoj rozsah i čas realizácie prvej svojho druhu na Slovensku. Existuje preto reálny predpoklad, že vyvolá diskusiu nielen zo strany tých, ktorých sa to priamo a konkrétne dotýka, ale i v radoch širšej odbornej i laickej verejnosti, ktorej SNG poskytuje svoje služby. Ľuďom - "užívateľom" umenia, ktorí a ktorých vnímanie sa pohybuje v inej rovine, než je to v prípade nenáročných konzumentov aktivít komerčného typu. Tých je dnes u nás ako maku.
Farebnosť, tón a intenzita - nielen umenia Program SNG - výchovný, vzdelávací, výstavný - je v každom prípade iný, ako ten, s ktorým sa stretávame na pôde komerčných médií. Skrátka, tento umenovedný model "načiera" do šírky a hĺbky vymedzeného územia slovenského výtvarného umenia 20. storočia na pozadí synkretického vzťahu (vzájomného prestupovania sa) dvoch prístupov - modulov osnovaných na prieniku informácií a inšpirácie, vystupujúcich v danom momente ako konkrétna nevyhnutnosť. To všetko spolu priberá či uberá na intenzite, tóne a farebnosti obrazu tohto umenia, ktorého vyznievanie nie je ešte ukončené, ani definitívne uzavreté. To však nie je rozhodujúce.
V každom prípade vzťah umenia a politiky, pokus predstaviť základné umelecké tendencie doby, naznačiť obojstranné väzby, príbuznosti, spoločné momenty nášho a európskeho umenia, ako už bolo spomínané a tiež odklon od centralistického modelu histórie umenia, sú tie kľúčové aspekty, ktoré tento obraz spoluvytvárajú a zároveň potvrdzujú. Či a aké je to presvedčivé, v akom rozsahu a do akej šírky sa to tvorcom výstavy podarilo, o tom nech rozhodne divák - návštevník Slovenskej národnej galérie. A potom čas.
Treba však veriť v jedno: že slovenská inteligencia (no nielen ona) prestane spať "sociálnym" spánkom "spravodlivých" a prebudí sa z letargie, do ktorej sa vo väčšine prípadov dostala ani nie tak vlastnou vinou, ako v dôsledku sociálno-ekonomických a politických tlakov doby. Verme, že jej nie je všetko jedno a vysloví svoj názor, presvedčená, že napriek jej názorovej diferenciácii sa dokáže zbaviť gesta "hrdej samoty" a pocitu izolovanosti a začne už konečne navzájom kooperovať. Na spoločnej veci. Veci umenia, ak chcete.
Autor (1953) je výtvarný kritik
Výstava v SNG v Bratislave potrvá od 7. apríla do 15. októbra 2000
