Reklama
Reklama

Hľadanie novej bezpečnosti

O niekoľko dní uplynie 55 rokov od chvíle, keď sa v Európe skončila druhá svetová vojna. Pamätníci a médiá nás zahltia rozjímaním, ktoré však mladá generácia veľakrát vníma len ako akúsi nevyhnutnú povinnosť. Mnohí mladí ľudia prijímajú spomienky priamych aktérov bojov iba s úškrnom na tvári.
Počet zobrazení: 537

O niekoľko dní uplynie 55 rokov od chvíle, keď sa v Európe skončila druhá svetová vojna. Pamätníci a médiá nás zahltia rozjímaním, ktoré však mladá generácia veľakrát vníma len ako akúsi nevyhnutnú povinnosť. Mnohí mladí ľudia prijímajú spomienky priamych aktérov bojov iba s úškrnom na tvári. Ak nechceme, aby naše ohliadnutie takto ustrnulo, musíme si položiť niektoré aktuálne otázky: Aké sú naše šance, že vojna sa už nikdy nebude opakovať, a čo urobiť, aby sa jej začiatok opäť neodohral v Európe? Povedané inak: Sme schopní sa poučiť z tragédií končiaceho sa storočia?

Skúsenosť z oboch svetových vojen nám hovorí, že agresia zakaždým vychádza z krajín, kde občania stratili kontrolu nad vedením vlastného štátu, uzurpujúceho si všetku moc. Prečo k tomu došlo? V prípade poslednej vojny je to jasné: aby mohli agresívne sily uskutočniť svoje úmysly, museli najskôr rozmetať demokratické kontrolné inštitúcie a zavrieť inak zmýšľajúcich ľudí do väzení a koncentračných táborov. Poučení touto trpkou skúenosťou môžeme skonštatovať, že mier nie je ohrozený len tam, kde sa chystajú nové zbrane, ale všade, kde je umlčaný hlas kriticky zmýšľajúceho občana.

Mierové úsilie nie je možné obmedziť iba na vojensko - technické aspekty odzbrojenia a problémy ľudských práv ponechať na tretí sektor. Nedeliteľnosť mieru a slobody je azda tou najzákladnejšou skúsenosťou ľudí dvadsiateho storočia. Až keď sa podarilo helsinskej KBSE spojiť tieto dva princípy v jeden programový celok, získalo občianske hnutie politickú základňu, ktorá zjednotila jeho rozdrobené sily a umožnila mu prispieť k obnove demokracie v krajinách bývalého sovietskeho bloku, a tým aj ukončeniu studenej vojny.

V poslednom čase sa Európania posmelení úspechom upevňujúcej sa demokracie na starom kontinente snažia aj o vybudovanie bezpečnostne silnejšej Európy. Úsilie vytvoriť vlastnú Európsku obrannú identitu (ESDI) sa stretáva u predstaviteľov Aliancie s určitou nedôverou. Nebude ESDI len akousi zbytočnou duplicitnou inštitúciou suplujúcou NATO? Nový generálny tajomník Aliancie George Robertson na vznik ESDI reagoval slovami: "Viac Európy nesmie znamenať menej USA." Aj posledné udalosti v bývalej Juhoslávii poukázali na skutočnosť, že bez pomoci Spojených štátov by sme si sami nevedeli poradiť. "Napriek tomu, že Európania disponujú dostatočným množstvom ozbrojených síl, nie sú vždy schopní zabezpečiť ich kvalitné využitie, ani ich pripraviť na riešenie závažných úloh v bezpečnostnej oblasti," nechal sa počuť Javier Solana, bývalý generálny tajomník NATO a v súčasnosti vysoký komisár pre bezpečnostnú politiku Únie. Akokoľvek je to pre nás nepríjemné, doteraz sme neboli schopní vytvoriť bezpečnostný systém, v ktorom by nefigurovalo USA. Bude preto nanajvýš dôležité, aby sa pri vytváraní ESDI nenarušila stabilita euroatlantického zväzku. O definitívnej podobe európskeho obranného systému rozhodnú politici. Dúfajme, že to rozhodnutie bude dobré.

Zatiaľ nehodnotené
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama