Primátori

Na Slovensku nemali nikdy na ružiach ustlané. V súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii už vôbec nie. Štátna kasa takmer zíva prázdnotou, úradníci na ministerstve financií sú skúpi, podstatnú časť lukratívnejšieho mestského majetku už zväčša stihli ich predchodcovia rozpredať.
Počet zobrazení: 1487

na Slovensku nemali nikdy na ružiach ustlané. V súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii už vôbec nie. Štátna kasa takmer zíva prázdnotou, úradníci na ministerstve financií sú skúpi, podstatnú časť lukratívnejšieho mestského majetku už zväčša stihli ich predchodcovia rozpredať. Neraz sa stáva, že na zvyšok nehnuteľností majú záložné právo banky, pritom dlhy naďalej rastú a mesiáš vo forme seriózneho zahraničného dlhodobého investora neprichádza. Avšak mestá si svojimi storakými ústami pýtajú každý deň jesť - treba sa postarať o odvoz smetí, čistotu ulíc a parkov, zafačovať po zime výtlky na cestách, opraviť chodníky, elektrické osvetlenie, čosi robiť pre tú hroznú hromadnú dopravu. Všetko stojí peniaze, ktorých niet, a banky už nejavia záujem o zmenky a obligácie…

Nie, premiér, či minister nie je tým prvým, ktorého sa ľudia spýtajú, prečo im v normálnom chode života chýba to či ono. Za všetko môže primátor. Napokon toho si občania priamo zvolili. Keby mu aspoň pri zabezpečovaní fungovania mestského organizmu držali chrbát členovia zastupiteľstva. Horkýže. A "otcovia" osobitne veľkých miest sú fackovaní ešte i z druhej strany. Očakáva sa od nich, že budú politickými reprezentantmi doma aj v zahraničí - na samosprávnej, straníckej i štátnej úrovni.

Dvoch z nich - primátorov Bratislavy a Banskej Bystrice sa vám pokúsime predstaviť v tomto čísle SLOVA. Aj keď sú v mnohom odlišní, predsa ich čosi spája. Narodili sa v 40-tych rokoch, vyštudovali vysoké školy, okúsili robotu vo výrobných podnikoch i za učiteľskou katedrou, obaja boli pred Novembrom v KSČ a po ňom zabrúsili do vysokej politiky. Pravda, Jozef Moravčík až do tej najvyššej - ako viacnásobný poslanec, dva razy ako minister zahraničných vecí a krátko, deväť mesiacov viedol koaličnú vládu. Doménou Jána Králika bola skôr regionálna politika, no dlhé roky pôsobí aj v širšom vedení SDĽ. A hoci jeden je liberál a druhý ľavičiar, spája ich prinajmenšom to, že sú vo svojich politických stranách umiernení, no zato tvrdohlaví rebeli. Moravčík sa vo VPN a neskôr v HZDS pridal k vnútornej opozícii, ktorá napokon s veľkým rámusom z materského subjektu odišla. Teraz pre zmenu stojí proti tým, čo chcú opustiť modrú plachetnicu liberálnej DU a pridať sa k premiérovým konzervatívcom. Králik zase nie prvý raz bojuje na dvoch frontoch v SDĽ, dokonca v rozpore s migašovským i kanisovským krídlom navrhuje v súčasnej krízovej situácii urýchlene zvolať 6. zjazd, na ktorom chce presadiť, aby ľavicoví demokrati zdupkali z koaličnej vlády.

Politiku teraz obaja berú skôr ako koníček. Ale kým skutočne "vysokí" politici ďalej spriadajú svoje siete v parlamentných a ministerských kuloároch, naši dvaja primátori sa po "straníckych" víkendoch vracajú domov, kde ich neočakávajú iba rodiny, no i nevyriešené problémy miest, ku ktorým sa deň čo deň pridávajú ďalšie. Nedávny X. snem Združenia miest a obcí síce ukázal, že pripravovaná reforma verejnej správy môže byť blikajúcim svetielkom na konci tunela, no ten koniec je akosi stále prekliato ďaleko.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984