Odstrašenie na Saddáma neúčinkuje

V USA zomrel prezident. Vo funkcii ho zastupuje liberálny viceprezident, ktorý je vyťažený svojou predvolebnou kampaňou. Iracký vodca Udaj, ktorý nahradil svojho otca Saddáma Husajna, vtrhol do Kuvajtu a jeho gardy postupujú k Saudskej Arábii.
Počet zobrazení: 992

V USA zomrel prezident. Vo funkcii ho zastupuje liberálny viceprezident, ktorý je vyťažený svojou predvolebnou kampaňou. Iracký vodca Udaj, ktorý nahradil svojho otca Saddáma Husajna, vtrhol do Kuvajtu a jeho gardy postupujú k Saudskej Arábii.

Americké jednotky rozmiestnené v južnej Kórei by sa do krízovej oblasti v priebehu 10 dní nedostali, preto viceprezident prijíma rýchle rozhodnutie - dáva Udajovi ultimátum aby do dvoch hodín stiahol z Kuvajtu svoje jednotky, inak bude Bagdad zničený atómovou bombou. Irak ultimátum odmieta a oznamuje, že narušenie jeho vzdušného priestoru bude považovať za nepriateľský akt. Odpovedať naň bude vystrelením rakiet s jadrovými hlavicami na 10 amerických miest a hlavné mestá v európskych a ázijských krajinách. Viceprezident USA nariadi nálet na Bagdad, no medzitým Irak vystrelí rakety s jadrovými hlavicami. Ani jedna však nevybuchne, pretože Paríž na žiadosť Washingtonu predal Iraku hlavice bez náplne. Napriek tomu americký viceprezident nariadi pilotom zhodiť jadrovú bombu na Bagdad. Televízne stanice cez satelity vysielajú zábery zo zničeného mesta so zhorenými mŕtvolami detí. Viceprezident stiahne svoju kandidatúru, no ešte raz upozorní: "USA vlastnia jadrové zbrane a nebudú váhať s ich použitím."

Nedávno uvedený televízny film americko-francúzskej produkcie s názvom Odstrašenie vrátil divákov do čias studenej vojny, kedy propaganda pretkávala filmové projekty menej či viac viditeľnými nitkami podozrievania až nenávisti voči druhému táboru. Hoci múr v Európe padol, politické objednávky stále fungujú, čo dokazuje snímka režiséra Roda Lurieho. Umelecká nadsádzka môže priniesť rôzne pohľady, no všeobecne je známe, že Pentagon má vypracované podobné scenáre konfliktov, ktoré môžu viesť k nasadeniu jadrových zbraní. Do akej miery je teda podobný vývoj reálny? Je možné, aby jadrový výbuch v miestach označovaných mnohými odborníkmi za kolísku ľudskej civilizácie odštartoval na konci druhého milénia niektorými jasnovidcami predpovedaný "koniec sveta", alebo historický zlom v ďalšom vývoji ľudstva? Pohľad na politické reálie v Iraku odpoveď na dané otázky nedá, no poskytne námety na premýšľanie...

Tanec na irackom Titanicu Irak v týchto dňoch pripomína k ľadovcu smerujúci Titanic. Na hornej palube sa tancuje - prezident Saddám Husajn v piatok oslavoval vo veľkom štýle svoje 63. narodeniny. Vlastne neoslavoval on, ale oslavovali jeho. Podľa denníka Baghdad Observer "sú tohtoročné narodeniny nášho milovaného vodcu poznačené jeho víťazným ťažením proti sankciám, zločineckej agresii a genocíde". Realisti to však vidia inak. Piatková party, na ktorú bolo pozvaných okolo 3000 hostí z radov politikov, umelcov a vedcov z celého sveta, stála podľa predbežných odhadov asi 11 miliónov dolárov. Kolosálny "trucpodnik" určený na provokáciu Washingtonu a všetkých prívržencov protiirackých sankcií, sa konal v čase, keď sa zdravotníctvo krajiny nachádza v kolapse a nedostatok potravín a pitnej vody ohrozuje životy miliónov Iračanov. Saddáma Husajna, ktorý ľahtikársky stavil na heslo Čím horšie, tým lepšie, však život v podpalubí a v nižších triedach na jeho Titanicu zrejme nevzrušuje.

Podľa bývalého koordinátora humanitnej pomoci OSN v Iraku Hansa von Sponecka, ktorého iracký diktátor prijal v súvislosti s jeho odchodom z Bagdadu, žije Saddám kdesi nad stratosférou a blúzni len o veľkom panarabskom víťazstve. Von Sponeck musel odísť zo svojej funkcie na žiadosť USA. Svoju rezignáciu ohlásil sám vo februári na protest proti dopadu sankcií OSN na iracký ľud. Tie podľa neho nesplnili svoj cieľ a namiesto toho spôsobili len utrpenie obyvateľstva. Pozoruhodné je, že aj von Sponeckov predchodca, Ír Denis Halliday, odstúpil v roku 1998 zo svojej funkcie na protest proti sankciám OSN. Obaja predstavitelia pritom vôbec nie sú antiamerikanisti a majú veľmi kritický postoj voči štýlu vlády Saddáma Husajna.

Aj nejadrové nálety zabíjajú Spojené štáty (pod pláštikom OSN) decimujú iracké obyvateľstvo nielen nedomyslenými sankciami, ale aj náletmi svojich lietadiel. Americké a britské letecké útoky síce nesmerujú na Bagdad a neoperujú s jadrovými náložami (ako sa to odohráva vo filme Odstrašenie), no tiež ničia životy nevinných civilistov. Už spomínaný von Sponeck koncom uplynulého týždňa v Ženeve pri kritike angloamerických náletov na tzv. bezletové zóny v severnom a južnom Iraku upozornil, že tieto útoky len za minulý rok spôsobili smrť 144 ľudí, väčšinou civilistov. Útoky priebežne pokračujú aj v tomto roku, pričom len pri náletoch na južné i severné oblasti Iraku 6. apríla zahynulo 14 civilistov a 19 utrpelo zranenia. Tzv. bezletové zóny, vytvorené v roku 1991 po vojne v Perzskom zálive údajne na ochranu kurdskej a šíitskej menšiny, Bagdad neuznáva označujúc ich za porušenie svojej územnej celistvosti a od decembra 1998 otvorene útočí na hliadkujúce americké a britské lietadlá. Bombardovanie je tak podľa spojencov len odpoveďou na paľbu irackého protilietadlového delostrelectva.

Washington by najradšej videl v Bagdade pri moci irackú opozíciu, ktorú sa snaží viditeľne podporovať, resp. zjednotiť ju. Ukazuje sa však, že je to nadľudské úsilie pre neprekonateľné náboženské, národnostné, no predovšetkým mocenské rozpory. Reálnou alternatívou, ktorá by bola možno pre USA a geopolitických supov v oblasti celkom prijateľná, je rozpad Iraku po Saddámovej smrti na niekoľko viac-menej závislých územných celkov. Destabilizácia oblasti by však mohla priniesť nebezpečné precedensy a vzbudiť rôzne mocenské ambície. Riešením by zrejme nebola ani smrť diktátora, ktorý má údajne rakovinu. Nástupcom by mohol byť syn Kusaj, ktorý robí vojenskú kariéru, alebo už vyššie spomínaný do politiky sa vracajúci syn Udaj, ktorý však vraj trpí nielen zdravotnými následkami po nevydarenom atentáte naň, ale aj nekontrolovateľnými záchvatmi hnevu. Práve on však vo filme Odstrašenie stojí na čele Iraku... Pred stroskotaním Titanicu istý spisovateľ napísal knihu o stroskotaní zaoceánskeho parníka Titan. Verme, že scenárista Odstrašenia sa nevydal v jeho jasnovideckých šľapajách.

Autor (1955) je nezávislý publicista

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984