Prodi bojuje s európskou nervozitou
Romano Prodi, bývalý predseda talianskej Rady navrhnutý na post predsedu Európskej komisie v marci minulého roku, bol označovaný za človeka, ktorý bude môcť svojou autoritou vytiahnuť Komisiu z morálneho marazmu. Avšak necelých 7 mesiacov po jeho oficiálnom nástupe na čelo „embrya európskej vlády“ sa jeho pozícia za zvláštnych okolností začala otriasať.
Ak nerátame výhrady francúzskej a nemeckej tlače týkajúce sa obsadzovania niektorých strategických postov v komisii mnohopočetnými Britmi, alebo obvinenia z „anglofílie“, ktorým čelil Prodi na začiatku roka, skutočné výhrady sa začali kopiť len v posledných dvoch mesiacoch. Prodi, prezývaný Il Professore, sa dostal vlastným pričinením do trápnych situácií, keď neovládal dobre materiál, ktorý predkladal, alebo keď nedávno pozval líbyjského autoritára Kaddáfího do Bruselu. Zároveň sa mu vyčíta nedostatok komunikatívnosti a charizmy, čo sa v Bruseli po skúsenostiach so Jacquesom Santerom pokladá takmer za politický zločin. Skrátka, od tohto človeka sa veľa očakávalo a jeho relatívne malé chyby sa zdajú byť sklamaním. Úprimné úsilie o reformy sa dostáva do úzadia v Európe, ktorá sa zľakla vlastného úspechu.
Komplot podľa nemeckého denníka Prvé zachvenia Prodiho autority vystriedal doslova otras, keď začiatkom apríla zverejnil nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung tvrdenia o existencii akéhosi komplotu dvoch britských komisárov voči Prodimu. Komisári Neil Kinnock, podpredseda a poverený reformou práce Komisie, ako aj Chris Patten, zodpovedný za vonkajšie vzťahy, sa vraj pomocou komplotu usilovali o Talianovu stoličku. Avšak tlačová konferencia, ktorá nasledovala po neverejnom zasadaní Komisie, ústami Prodiho hovorcu Ricarda Leviho potvrdila "jednohlasnú vôľu Európskej komisie pokračovať v tých istých líniách ako doteraz" - teda s Prodim na čele. Samozrejme, akúkoľvek snahu o destabilizáciu "bruselského mikrokozmu" odmietli aj dvaja Briti, podľa ktorých to je skôr nemecký komplot zameraný na ich zdiskreditovanie. A Prodi, dosť citlivý na kritiku svojej práce, len zopakoval tradičné "…som ako naftové vozidlo, najprv sa musím rozohriať a len potom sa rozbehnem."
Európske politické mechanizmy vo víre premien Niektorí analytici však tvrdia, že Prodi nie je všetkému na vine. Celé otrasy a reakcie na inokedy tolerované chybičky sú výsledkom stúpajúcej nervozity jednotlivých aktérov európskej šachovnice. Viditeľné zmeny v európskej politike a očakávané nevyhnutné reformy pôsobia na európsku politiku odstredivo. Tradičný francúzsko-nemecký "motor" európskej integrácie, známy z čias Franciosa Mitterranda a Helmuta Kohla, sa napodiv rozpadol práve vtedy, keď sa po prvýkrát stretli pri kormidlách svojich krajín socialisti. Duo Jospin- Schröder nevykazuje zrejme v dôsledku rôzneho pohľadu na sociálne veci žiadnu produktivitu. Bez tradičnej kooperácie sú títo dvaja partneri, Nemecko a Francúzsko, bez výraznejšieho vplyvu. Na marcovom summite, ktorý sa konal v Lisabone a dostal prezývku com sumit pre jeho modernizačný obsah, sa Schröder a Chirac zdali byť menej prominentnými hosťami, ako modernizátor Tony Blair. Za výraznej podpory Prodiho sa stal Blair lídrom a stelesnením pokroku v Európe. Takéto tendencie pochopiteľne znepokojujú suverénov zvyknutých hrať prvé husle. Toto je však len vonkajší prejav celej záhady hlbokých premien.
Váhanie a obava z väčšej federalizácie Európska únia sa zaopatrila jednotnou menou, dnes potrebuje harmonizovať svoje daňové systémy, koordinovať sociálnu politiku a vytvoriť jednotnú ekonomickú stratégiu. To je evidentné. Každý to vie, lenže akosi sa pred tým cúva, keďže na prekročenie tejto hranice bude treba nastúpiť silnejšiu federalizačnú cestu, čo so sebou prináša ďalšie oklieštenie národných suverenít. Znepokojenie je aj vo Veľkej Británii, ktorú iritujú niektoré nadšené federalistické vyhlásenia Romana Prodiho o "európskej armáde", či o "európskej vláde" a ktoré sa navyše neopierajú o francúzsko-nemeckú podporu. Tá sa dá získať, avšak Prodimu sa to akosi nedarí. Práve tu sa prejavuje najväčší nedostatok jeho osoby pri pôsobení na čele Komisie.
Globalizácia núti Väčší federalizmus je pre jedných nevyhnutný a pre iných nočná mora. Prebiehajúca Medzivládna konferencia, ktorá má vyústiť v decembri tohto roku do novej Zmluvy z Nice, naznačuje istú nevyhnutnosť väčšej koordinácie, a teda federalizmu, ak sa majú dosiahnuť ciele jednotlivých Európskych rád, napríklad kolínskej a helsinskej. Ak má byť Európa naozaj schopná silovo a ekonomicky vyvážiť Spojené štáty, ako si to nedávno zaumienila, musí svoju spoločnú politiku nadradiť politikám jednotlivých národných štátov. Buď budú štáty akceptovať nový federalizmus uzatvorením kompromisu, alebo im hrozí pomalý relatívny zánik, či prinajmenšom oslabenie. V období globalizácie ekonomiky a jednotného trhu už nebudú môcť národné štáty stelesňovať legitímnu verejnú moc a dohľad (nad touto ekonomikou), ktorá je vlastne ozbrojeným krídlom demokracie. "Globalizácia nás núti konať UNISONO", konštatuje Prodi. Je ale otázne, ako znovu obnoví svoju naštrbenú autoritu.
Autor (1977) študent Inštitútu politických štúdií v Paríži
