Hunderwasser v Bratislave

Nad bratislavskou hlavnou stanicou už niekoľko rokov vyrastá veľmi podivuhodný a nápadný objekt. Určite žiaden okoloidúci neprešiel popri ňom bez toho, aby neupútal jeho pozornosť svojimi tvarmi. Zmes všemožného i nemožného hýri fasádou od jednoduchých kriviek až po komplikované, zložené geometrické tvary a človeku pri tom príde na um, čo bolo (je) zámerom tvorcu tohto bizarného, pre niekoho až strašidelného domu?
Počet zobrazení: 1077

Nad bratislavskou hlavnou stanicou už niekoľko rokov vyrastá veľmi podivuhodný a nápadný objekt. Určite žiaden okoloidúci neprešiel popri ňom bez toho, aby neupútal jeho pozornosť svojimi tvarmi. Zmes všemožného i nemožného hýri fasádou od jednoduchých kriviek až po komplikované, zložené geometrické tvary a človeku pri tom príde na um, čo bolo (je) zámerom tvorcu tohto bizarného, pre niekoho až strašidelného domu?

V posledných mesiacoch, po dlhodobom hľadaní formy hmoty (a často, ako sa hovorí "priamo na tvári miesta"), nás šokuje svojou kanárikovskou farebnosťou. Ak hovorím o hľadaní formy hmoty, myslím tým dosť často sa vyskytujúci spôsob tvorby, u nás rozšírený prevažne v minulosti, ale aj v súčasnosti u menej solventného Slováka, ktorý si pomáha, ako vie. Avšak, ako som spozoroval, spôsob tvorby tohto jedinečného "kvázi" architekta nie je samoúčelný a tak trochu iný. Ide o akési pocitové tvorenie, ktoré má mnoho podôb. Človek vezme ceruzku, papier, uvoľní sa kreslí, čo ho napadne, vedený akýmsi vnuknutím, prichádzajúcim odkiaľsi. Niekoľkokrát ešte svoju víziu skoriguje gumou a je to. Alebo, tvorca stojí na rušnej ulici a posunkami, výkrikmi usmerňuje svojho "asistenta" - v tomto prípade robotníka - do akej polohy má umiestniť ten -ktorý prvok či článok plastickej fasády. Alebo, čo je horší prípad, zmení časti fasády mávnutím ruky, ak príde na to, že vízia nebola presne vystihnutá. Dôvod týchto častých obmien vychádza zrejme z pocitov. A tie sa menia ako počasie. Bolo mi len ľúto "asistentov", ktorí sa museli cítiť iste frustrovaní, keď ich námaha nepriniesla požadovaný výsledok. Takže v konečnom dôsledku je celková forma a tak trochu prehnaná farebnosť objektu duševným odkazom jeho tvorcu. Kto vie teda čítať z tvarov a farieb, ľahko si vytvorí obraz o vnútornom rozpoložení staviteľa.

Amaterizmus na en tú Ale k veci. Staviteľ - elektrotechnický inžinier Karol Beláň spoločne so svojou spoločníčkou, inžinierkou ekonómie Grétou Jajcajovou zvolili veľmi zvláštny a pozoruhodný prístup. Ako som pochopil (ak som pochopil správne), ich snahou je vytvoriť niečo, čo u nás ešte nebolo. Spoločnosť, ktorá sa zaoberá zmesou aktivít, zameriavajúcich sa na rozvoj duševného života a osobnosti pomocou rôznych kurzov, sedení či seminárov s ľuďmi známymi z tejto branže. Práve pre týchto ľudí je tento objekt určený a pripravený so všetkým zázemím, aké budú k svojmu pôsobeniu potrebovať. Tiež som sa dozvedel o možnosti využiť najmodernejšie diagnostické zariadenia, ktoré určia diagnózu a zdravotný stav z obrazu očnej dúhovky, o zvláštnych meracích zariadeniach na určenie veľkosti vnútornej energie, ktoré zas pomôžu vybrať tých správnych adeptov. Tí potom budú schopní, po patričnom výcviku, liečiť. A samozrejme, popri duševnej potrave, bude možné si zakúpiť aj akési zvláštne preparáty, podporujúce ľudský organizmus, vo forme tabliet a kapsúl. Tak trochu paradoxne mi vyznela celá táto filozofia po niekoľkých dňoch, ktoré som strávil v tomto prostredí. Pán inžinier je skutočný muž činu, vyznajúci sa hádam vo všetkých oblastiach. Ekonómiou počnúc, cez stavebníctvo, farmáciu a liečiteľstvom končiac. A samozrejme, architektonická forma - na základe pocitu. Po tomto výklade som si nebol na istom, čo sú títo dvaja ľudia zač. Začal som však mať pocit ťažkého amaterizmu raziaceho z každej strany.

Samotná stavba pôsobí na prvý pohľad veľmi zaujímavo. Iba na prvý. Šokovalo ma neprofesionálne riešenie vnútorného priestoru. Niektoré priestory sú nepresvetlené a zrejme budú dosť zle vetrateľné. Na druhej strane sú niektoré priestory presvetlené až príliš, čo prináša tepelné straty, čo si zase žiada siahnuť hlbšie do vrecka. Ale to asi nie je prioritná vec celého projektu, lebo, ako som spomínal, časté obmeny, či už exteriérové alebo interiérové, si museli vyžiadať náklady, ktoré si netrúfam odhadnúť. Takéto plytvanie sa pomerne hrubo rozchádza s filozofiou projektu a zaváňa mamonárstvom a šarlatánstvom. (Skutočný duševný rozvoj sa bude zameriavať na niečo iné.) Nezabudlo sa ani na meditatívny priestor pyramídy v streche objektu, ktorý budú využívať pozvaní hostia - liečitelia a duchovní vodcovia - na svoje rozjímanie. O tom, že je objekt skutočne multifunkčný, svedčí aj to, že v jeho suteréne je zriadená prevádzka na výrobu už spomínaných preparátov, ktoré bude možné zakúpiť a užiť v jedálni na najnižšom podlaží. Ako mi majiteľ uviedol, jedáleň budú môcť využiť aj náhodní okoloidúci, či zvedavci. Avšak, ak aj tieto preparáty budú vyrobené podľa vlastnej receptúry majiteľov a podobným spôsobom, ako daný objekt vznikal, radšej sa jej zďaleka vyhnem.

Autor (1974) je architekt

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984