Spolitizovaná ropa
Ostro sledované stretnutie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) z praktického hľadiska prinieslo očakávaný výsledok. OPEC zrejme zvýši dennú produkciu ropy o 1,7 milióna barelov, čiže asi o 7 %. Viac ropy na svetové trhy budú dodávať aj nečlenské krajiny Omán, Mexiko a Nórsko.
V dôsledku opatrení by sa ceny mali ustáliť na 20 až 25 USD za barel, čo by ďalej malo odvrátiť hrozbu prehriatia svetovej ekonomiky. Oveľa viac rozruchu spôsobili politické hry v zákulisí viedenského predstavenia, v ktorých hlavnú úlohu hral americký minister energetiky Bill Richardson. Cena ropy prekračujúca 30 USD za barel totiž Washingtonu výrazne nevyhovovala a zachovanie doterajších kvót by pre Clintonovu administratívu bolo nielen veľkým ekonomickým (spomínané prehriatie), ale aj politickým rizikom. Analytici totiž vypočítali, že v letných mesiacoch by pri zachovaní doterajších tendencií americkí vodiči platili magické dva doláre za galón benzínu (v súčasnosti 1,55 USD). A to by bol vietor do plachiet pre amerického prezidentského kandidáta Georga Busha jr. Viceprezident Al Gore by musel vysvetľovať voličom na začiatku hlavnej kampane, prečo ich šoférovanie vyjde tak draho v čase, keď americká ekonomika láme rekordy v trvalosti rastu. "Každý politik si je vedomý tejto ropnej skutočnosti. Lacná ropa pomohla pri vytváraní zlatej éry sociálnej demokracie v 50-tych a 60-tych rokoch, drahá ropa ju zabila v rokoch 70-tych. Kariéry sa budovali a ničili na výkyvoch ceny barelu," píše v tejto súvislosti britský The Guardian.
Americké nátlaky B. Richardson sa teda vydal na misiu, aby presadil záujmy amerického priemyslu, ale aj politické ciele Demokratickej strany... Nikto pritom nepochyboval, že hlavným spojencom Washingtonu bude Saudská Arábia, zatiaľ čo najväčšie problémy budú s Iránom. Potvrdzuje to aj spoločné komuniké viedenskej schôdzky, pod ktoré Teherán nedal svoj podpis a ktoré hovorí o zvýšení dennej ťažby o 1,45 mil. barelov. V skutočnosti však ide skôr o deklaratívne vyhlásenie. Iránski predstavitelia po ukončení stretnutia upozorňovali, že Teherán sa nevzdá podielu na trhu v prospech iných krajín. Čiže - zvýši ťažbu. Od 1. apríla dennú ťažbu zvýšilo aj Mexiko o 150 tisíc barelov, zatiaľ čo Nórsko minulý týždeň vyhlásilo, že zvyšuje produkciu o100 tisíc barelov. Ak k tomu pripočítame, že sa Iraku umožní vyviezť viac ropy v rámci programu Ropa za potraviny, zdá sa, že Washington bude víťazom zasadania OPEC. USA totiž požadovali zvýšenie produkcie o 2 až 2,5 milióna barelov, čo zhruba zodpovedá dosiahnutému množstvu. "Ceny na benzínových pumpách by mali klesnúť v nasledovných týždňoch, vyzývam však ropné spoločnosti, nech urobia všetko, čo je v ich silách, aby tieto úspory preniesli na spotrebiteľov tak rýchlo, ako sa len dá," mohol vyhlásiť prezident Clinton na tlačovej besede.
Zbytočná arogancia Existujú však názory, že z hľadiska dlhodobých strategických cieľov v regióne nebol Washington pre svoje necitlivé, často arogantné vystupovanie priveľmi úspešný. Viedenská konferencia totiž skomplikuje zbližovanie stanovísk medzi USA a Iránom, ako aj medzi Saudskou Arábiou a Iránom. "Analytici poukazujú na niektoré potenciálne dlhodobejšie škody. Výsledok nielenže zanechá horkú príchuť v arabskom svete, ale aj ohrozuje americký vplyv v Zálive. V regióne, kde sú výrazné protiamerické nálady a vlády sú zraniteľné voči obvineniam, že sú americkými bábkami, B. Richardson zariskoval," tvrdí Financial Times. "Bez ohľadu na to, aký bol skutočný vplyv USA na priebeh konferencie, vníma sa to tak, že Washington zohral výraznú rolu pri presadzovaní výsledku," uvádza Paul Horsnell z oxfordského inštitútu pre energetické štúdie.
Financial Times pritom poznamenáva, že Teherán, ktorý má spravidla rozdielny názor na ropné záležitosti od väčšiny arabských členov OPEC, tento raz najviac iritoval spôsob, akým Saudská Arábia, hlavný spojenec USA, predniesla návrh dohody. "OPEC nie je organizácia, ktorá má iba opečiatkovať vopred prijaté rozhodnutie," povedal iránsky ropný minister Zangeneh. Niektorí analytici pritom tvrdia, že OPEC by pravdepodobne zvýšil ceny aj bez diplomatickej kampane USA. Bližšie nemenovaný arabský predstaviteľ uviedol pre zahraničnú tlač, že dopyt na svetových trhoch je dostatočné silný, aby ospravedlnil takýto krok.
Ďalší vývoj cien Zaujímavé bude sledovať ďalší vývoj cien ropy. Je síce pravda, že už pár dní po rozhodnutí OPEC zvýšiť ťažbu klesli ceny pod hranicu 25 USD za barel, no niektorí odborníci sa stále zamýšľajú nad tým, či tieto opatrenia budú postačujúce. "Zvýšenie v tomto rozsahu krátkodobo udrží ceny ropy pod hranicou 30 USD za barel, ďalšie zvýšenie ťažby bude potrebné zanedlho," tvrdí Financial Times. "Ak cena bude stále oscilovať okolo 30 USD, keď sa stretneme v júni, budeme musieť znova konať," tvrdí saudský ropný minister Ali al-Naimi. Na druhej strane, ak prihliadneme na argumenty hlavných odporcov zvyšovania ťažby - Irán, Líbya, Alžírsko - skôr by sa dal očakávať opačný cenový vývoj. Tieto krajiny totiž pred konferenciou poukazovali na odhadovaný pokles svetového dopytu zo sezónnych dôvodov o približne 3 milióny barelov denne. Pri zníženom dopyte a zvýšenej ponuke by sa dal očakávať výraznejší pokles cien.
V každom prípade sa v budúcnosti OPEC bude snažiť zabrániť výraznejším výkyvom cien ropy. Veď ešte pred rokom sa čierne zlato predávalo za 10 USD za barel. Účastníci viedenského stretnutia sa dohodli na mechanizme, ktorým sa bude automaticky znižovať či zvyšovať produkcia ropy v rozsahu 500 tisíc barelov za deň v prípade, že ceny vybočia z vopred určeného pásma 22 až 28 dolárov za barel. "V najbližších dvoch mesiacoch sa ceny ropy zrejme nepatrne znížia, my sme ale vypracovali mechanizmus, ktorý bude OPEC chrániť pred výrazným prepadom cien. Akonáhle ceny klesnú pod hranicu 22 dolárov za barel, budeme automaticky obmedzovať produkciu o 500 tisíc barelov denne, ak ceny prekročia hranicu 28 USD, produkciu o 500 tisíc barelov denne zvýšime," uviedol alžírsky minister energetiky a baní Sakíb Chalíl a upresnil, že k opatrenia budú nasledovať bez toho, aby sa členovia kartelu OPEC museli schádzať.
Nakoľko bude spomínaný mechanizmus účinný, je už iná otázka.
Autor (1972) je redaktor Hospodárskeho denníka
